Reflexie - rok 2021 pohľadom architekta, štvrtá časť (K - O)

Čo Vás v roku 2021 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť niekedy zaujímavejšie a pestrejšie ako kvantifikačné analýzy. Ďakujeme všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému:

Martin Kusý

Je to silné slovo, ale naozaj ma DESÍ zatepľovanie - zvlášť pri tehlových stavbách starších ako pol storočie. Domy strácajú charakter, tepelné zisky sú fiktívne a otázka starnutia materiálov viac než otázna. Miznú charakteristické školy, škôlky, funkcionalizmus, historizmus, solídne tridsiate roky, sorela a už aj šesťdesiate a sedemdesiate roky - všetko nahrádzajú disproporčné krabičky. Myslím, že by sme mali začať s kampaňou "obnoviť, ale nezatepliť". V tejto súvislosti by som uviedol pozitívny príklad - obnovu typického rodinného domu zo sedemdesiatych rokov od kolegu Bakytu v Šali.

Peter Lényi  

Zaujalo ma a teším sa z toho, že napriek aktuálnej pandémii a všetkým obmedzeniam, s ktorými je spojená, sa mi javí, že sektor architektúry na Slovensku napreduje - mestá a obce vyhlasujú súťaže tak, ako ešte nikdy. Viacero miest buduje kapacity (inštitúty, útvary hlavného architekta a podobne), ktoré sa systematicky venujú plánovaniu a rozvoju v ich území. Myslím, že začína byť aspoň časťou širšej verejnosti rozoznávané, že kvalita v tejto oblasti je dôležitá a je nutné sa o ňu vo verejnom záujme snažiť. Som optimista, myslím, že dnes sme v tejto oblasti ako spoločnosť na dobrej ceste.

 Igor Lichý

Príjemne  ma ovanul závan mojej mladosti (aj architektonickej) pri sledovaní diskusie, ktorú zorganizovala Ľubica Hustá v rámci  Bratislava Design weeku talks. Diskutovala s Karolom Weisslechnerom, Dušanom Voštenákom a Imrom Vaškom o posmodernistických interiéroch z konca 80-tych rokov. V tom období vzniklo veľa zaujímavých diel, ktoré  boli v rámci Československa priekopnícke a zniesli aj porovnanie s európskymi trendami. Verím, že diskusia vyprovokuje výstavu, katalóg a že zopár zachovaných artefaktov sa dostane do muzeálnych zbierok, kam určite patria.

Pekné sviatky.

Adam Lukačovič 

Tento rok i ten predchádzajúci mali spoločné kontúry. Potrebu naučiť sa fungovať trocha inak ako sme boli predtým zvyknutí. Menej osobných stretnutí, viac virtuálnych. Menej kancelárií, viac homeoffice. Ale ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Takéto nútené zmeny vyvolali v životoch mnohých architektov trocha spomalenia a hlbšieho zamyslenia. A že dobrá architektúry potrebuje hlboké zamyslenia, o tom niet pochýb. Možno už toto spomalenie aj badať vo zvyšujúcom sa trende hľadania kvality a nie kvantity. Osobne mám veľkú radosť z narastajúceho počtu architektonických súťaží, ktoré sú práve známkou hľadania kvality a objavovania nových talentov. Množia ako huby po daždi, a to nie len v oblasti samospráv, ale aj súkromného sektora a dokonca štátnej správy. Veď tento rok bude opäť rekordným v množstve overených architektonických súťaží. Už to nie sú len veľké mestá, ktoré udávajú trend. Zapájať sa chcú aj malé mestá či obce. Verím, že toto smerovanie pretrvá, nebude len výkyvom blížiacich sa komunálnych volieb, a budeme tak systematicky pracovať na zvyšovaní kvality architektúry v našom okolí.

Petra Marko 

Oceňujem iniciatívu samosprávy obce Bernolákovo, ktorá tento rok vyhlásila urbanistickú súťaž na víziu rozvoja obce, ktorá bude zapracovaná do územného plánu. Je to prvý projekt svojho druhu v Bratislavskom regióne vôbec, ktorý sa usiluje o strategické usmernenie často nekontrolovateľného rozvoja dedín a obcí v metropolitnom území Bratislavy. Kvalita života a bývania, ochrana životného prostredia a udržateľná mobilita - teda lepšie pešie, železničné a cyklistické prepojenie obcí navzájom, a ich vzťah k Bratislave sú akútne témy, s ktorými sa hlavné mesto musí vysporiadať v kontexte klimatickej krízy. Teší nás preto, že náš návrh, ktorý nadväzuje na našu stratégiu rurálneho rozvoja VeloCity vo Veľkej Británii zarezonoval v tomto kontexte a v spolupráci s gogolák+grasse, ktorí majú bohaté skúsenosti s urbanizmom tejto mierky v Čechách sme vytvorili urbanistickú koncepciu so silným rešpektom ku krajine ako celku, ktorej je súčasťou. Prírodné prostredie okolia Bratislavy je najväčšou devízou kvality života v hlavnom meste a jeho okolí. Udržateľný rozvoj je možný len cieleným strategickým plánovacím procesom, ktorý nastaví jasné kvalitatívne kritériá a limity rozvoja, a podporí tvorbu vzťahu obyteľov k prostrediu a k sebe navzájom.

Ivana Nemethová 

Mám pocit, že architektky a architekti začínajú reagovať na klimatickú krízu. Žeby konečne? Zodpovedný environmentálny prístup k tvorbe sa kryštalizoval už dlhšie, ale bohužiaľ len po jednotlivcoch, niekoľkých organizáciách a mimo mainstreamu.  Stále viac je však o týchto aktivitách počuť a majú potenciál, aby v rámci našej profesie vytvorili hnutie, ktoré sa postaví do čela dekarbonizácie stavebného sektora, ktorý je globálne je zodpovedný za 38% emisií CO2. V tomto roku som vnímala viacero zaujímavých aktivít.

Inšpiráciu priniesol Nový európsky Bauhaus, ktorého prvým partnerom na Slovensku je združenie Manifest 2020. Táto iniciatíva Európskej komisie chce zapájať viac tvorcov a komunity a podporovať hodnoty krásy, udržateľnosti a inkluzívnosti. Podujatí v rámci tejto iniciatívy bude pribúdať, a verím, že sa zapoja viacerí.

Čaká nás veľká vlna obnovy budov a rastie povedomie o tom, že udržateľnejšie budovy sú tie, ktoré už existujú. Možno nám to pomôže zachrániť niektoré hodnotné objekty pred demoláciou, uprednostňovať regeneráciu a dať možnosť lokálnym komunitám, ako pomôcka tento rok vyšla výborná kniha „Nebúrať, zveľadiť!“.

Mottom tohtoročného CEZAARa bolo „Zelená pre architektúru“, udržateľnosť bola skloňovaná o dosť viac ako v minulosti. Komora architektov následne spoločne s nami zorganizovala dva tematické webináre „Udržateľnosť - kritérium kvalitnej architektúry“, a vo svojich aktivitách týmto smerom plánuje pokračovať, čo veľmi vítam.

Nádej mi prináša mladá generácia, ktorú o týchto skutočnostiach netreba presviedčať, mali by sme im však zabezpečiť vzdelanie založené na aktuálnych poznatkoch, neučiť ich ako sa majú stať súčasťou „business as usual“, ale hľadať nové cesty, pripravené čeliť všetkým hrozbám a globálnym trendom.

Sú tieto aktivity dostatočné? Nie. Vedci nám dávajú už len niekoľko rokov na radikálne zníženie emisií a adekvátne reakcie zatiaľ neprichádzajú ani od našich politikov, ani z našich radov.

Architekti by mohli nadobudnúť motiváciu vzdelávať seba aj svojich klientov. Namiesto vyhovárania sa na nedostatočnú legislatívu by mohli aktívne lobovať u zákonodarcov a zapájať sa do združení, ktoré sa tomu venujú už dnes. Angažovane a úprimne hovoriť o tom, aký má naša činnosť dopad, aký svet tvoríme a na koho sa v ňom zabúda. Bez greenwashingu a bez kompromisov s fosílnym odvetvím.

Andrej Olah

Veľmi pozitívne ma zaujala viditeľná premena verejných priestorov viacerých slovenských miest, ktoré majú na svojom čele moderných primátorov. Je to dôležitý krok k tomu aby ľudia začali mať radi priestor v ktorom sa pohybujú a aby ho začali aj intenzívnejšie používať.

Naopak ma veľmi prekvapilo že v roku 2021 je možné postaviť uprostred mesta nákupné centrum o veľkosti niekoľkých mestských blokov, ktoré vyzerá ako chameleón s tvrdým nepriepustným pancierom, takmer bez jediného okna. Snaha o rozbitie hmoty skôr pripomína vzorkovník fasád. Tak nemestský dom by som v centre mesta nečakal.