Rok 2019 pohľadom architekta - anketa, druhá časť (K - N)

Čo Vás v roku 2019 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Odpovede na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch. Pestré spektrum názorov neposkytuje komplexnú, definitívnu analýzu problematiky, ale určite mnohé napovie. Osobné výpovede môžu byť úprimnejšie a hlbšie, ako niektoré odosobnené kvantifikačné analýzy. Ďakujeme preto všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému.

Názory ďalších kolegov sme zverejnili v prvej a tretej časti ankety.

Kornel Kobák

Z mojej hitparády roku 2019 som vybral tri aktuálne fenomény, zasahujúce podstatným spôsobom nás architektov. Na prvom mieste je to prelomenie komunálnej letargie, vďaka tímu okolo Matúša Valla, už aj v Bratislave. Popri ďalších „odkliatych“ slovenských mestách, sú zmeny v Bratislave nádejným bodom zlomu pre obnovenie akceptácie hodnôt architektúry a kvalitných služieb architektov pri plánovaní rozvoja miest.

Ďalším badateľným fenoménom je akési kolektívne prebúdzanie sa slovenských architektov v otázkach autorských a ďalších zákonných práv. Predpokladám, že na jednej strane to odráža zlepšovanie pozícií tvorivých architektov v spoločnosti, na druhej strane sa ale vypuklo odhaľujú naše stratené zručnosti a neustálená dobrá prax v tejto oblasti.

Tretím, aktuálnym a v tomto prípade globálnym javom, sú pokusy o kritickú sebareflexiu architektonickej profesie cez prizmu klimatickej krízy a neudržateľného rastu. Snahy o priznanie si skutočného podielu stavebníctva na environmentálnych problémoch, a tiež neúčinnosti „greenwashingu“ architektúry, boli celosvetovo rozšírenými témami konferencií, stretnutí a deklarácií architektov v uplynulom roku. Pri predpovediach dopadov tejto existenčnej výzvy na profesiu architektov a urbanistov, sa mi aj tie najradikálnejšie formulované predstavy zdajú málo vizionárske.

Jaromír Krobot

Tento rok vznikol v Bratislave metropolitný inštitút - úrad strategického plánovania - miesto, ktoré bude generovať dlhodobé vízie pre mesto a konečne verejné zadania. Je tam viacero ľudí so zaujímavým rozmýšľaním, očakávam veľa!

Zaujímavá je aj osobnosť na poste hlavného architekta mesta Nitry - Viktor Šabík je architekt s vyhraneným názorom, som zvedavý na jeho prácu.

V Leopoldove (hlavné mesto architektúry) začali stavebné práce na skvelom mestskom úrade (zerozero) zo skvelej súťaže, o dve parcely ďalej jedinečná konverzia - park.

Zo stavebných počinov čerstvý dom V od Martina Skočeka - s obdivuhodnou kvalitou detailu.

Martin Kusý

Veľmi kvitujem, že sa zmenila situácia ohľadom súťaží - stále viac investorov volí tento model. Samozrejme viem, že súťaže nie sú univerzálne riešenie, ale pre scénu a kvalitu architektúry je dobré, že sú a siahajú po nich investori, ktorí si kvalitu nevedia inak vybrať. Na druhej strane je veľa z nich iba formálnych, budí to dojem, že ide iba o PR investora - urobí súťaž, ale výsledky už nerealizuje.

Peter Lényi

Udalosťou roka bolo pre mňa víťazstvo architekta Tomáša Boroša a jeho kolegov v súťaži návrhov, ktorej cieľom bolo oživiť budovu Kino Palace v Nitre. Je to výnimočné z dôvodu, že sa podarilo síce v prostredí drobnej mierky, ale s komplexným zadaním vybrať návrh, ktorý pracuje s budovou od architekta Fridricha Weinwurma z roku 1925 veľmi citlivo, ale zároveň sebavedomo. Vybrať takýto ambiciózny návrh je veľkým záväzkom, ktorého sa vyhlasovateľ (mesto Nitra) uchopil a zdá sa, že v priebehu pár rokov bude na Slovensku nový špičkový priestor pre kultúru.

Igor Lichý

Zaujal ma trend posledných rokov, že investori začínajú spolupracovať s renomovanými zahraničnými ateliérmi. Sky Park od Zaha Hadid a takisto Nové Nivy od Benoy sú tesne pred dokončením. Na mieste legendárneho Istropolisu sa chystá projekt od KCAP a v areáli bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke ESET organizuje hviezdne obsadenú súťaž (MVRVD, BIG a Wilkinson Eyre Architects). Provinčnú architektonickú scénu osviežuje metropolitný vánok. So svetovými menami prichádza na Slovensko nielen technologické know-how, prourbánny prístup k verejnému priestoru, ale hlavne pozitívna energia. Lokálni investori môžu na vlastné oči vidieť, že aj v slovenských podmienkach sa  oplatí investovať do kvalitného designu, a že takáto investícia vôbec nemusí byť v rozpore s dobrým business plánom. Prvoplánovo síce slovenskí architekti prichádzajú o zaujímavé zákazky, ale z dlhodobého hľadiska to má nesporne pozitívny vplyv na kultiváciu architektúry.

Pavol Mikolajčák

Tento rok ma potešila možnosť byt po druhý krát  porotcom Cezaar- a  takže som mal príležitosť sa po Slovensku znovu trochou poobzerať.  Najviac dojmu vo mne zanechali dva projekty:

Prvým premena budovy Gymnázia v bratislavskej Petržalke. Je osviežujúce vidieť, že v prostredí, ktoré je príznačné často rezignovaným prístupom, sa našla škola, ktorá sa s chuťou pustila do práce na svojej priestorovej obnove. Navyše s veľkou participáciou samotných študentov a ich rodičov, ktorí lowcostovým ale premysleným prístupom dokázali vyťažiť veľmi veľa. Myslím si, že lepšie prostredie, v ktorom sa invenčnosťou a dobrými nápadmi dosahuje takéto zlepšenie, sa pre dospievajúcich ľudí ani nedá vytvoriť.

Druhým silným a veľmi príjemným projektom bol určite park v Leopoldove. Autori sa nezľakli byrokracie a dotiahli realizáciu do úplných detailov. Transformáciou filtrov, potrubí a betónových šácht tu vzniklo zriedkavo originálne detské Ihrisko.

Peter Moravčík

Zaujal ma fenomén autorstva z dvoch protichodných uhlov pohľadu.

Nadchla ma prichádzajúca iniciatíva mladých slovenských dokumentaristov, režisérov a producentov mapujúcich v sérii autorských filmov IKONY generáciu osobností našej profesie, ktoré naopak, pomaly odchádzajú. Doteraz sme si ako aperitív a amouse bouche z celého budúcoročného menu 12 epizód vychutnali v medailónoch Ivana Matušíka a Ferdinanda Milučkého. Teším sa. Z tejto skupiny mladých, ktorí nerobia architektúru, ale ju silne vnímajú a chápu, že má svojich tvorcov.

Na strane druhej ma - sediac v senáte pri skúškach do komory – vydesila u najmladšej generácie profesionálov, ktorí už architektúru robia, plánujú ju robiť celý život a možno aj stať sa jej ikonami - nevedomosť v poznaní autorského zázemia najlepších bratislavských a slovenských domov. Taká brutálna nedovzdelanosť vo vlastnej profesii veľmi rozosmutní. Možno aj s ohľadom na nelichotivé konzekvencie pre autorskoprávny a etický rozmer vnútri nášho stavu.

Ladislav Nagy

1/ plus / Mnohým stavbám zrealizovaným na Slovensku v 90-tych alebo v 0-tých rokoch pomerne rýchlo vyprchal šarm ich dobového módneho „kabátu“ alebo ich prekvapilo príliš skoré zlyhanie ich stavebno-technického riešenia. V tejto súvislosti ma nedávno veľmi pozitívne prekvapil a po 10-ich rokoch opätovne zaujal bytový dom na nároží Moskovskej a Strážnickej (rok 2008, Paško + Michalčák), ktorý preukázal svoju absolútnu nadčasovosť a harmonicky spoluvytvára kolorit tejto časti Bratislavy.

2/ plus / V širšom stredoeurópskom priestore ma v roku 2019 bavilo Brno a objavovanie jeho súčasného stavebného rozmachu v súvislosti s odvahou urobiť zásadné urbanistické rozhodnutia celomestského až regionálneho významu. Viem, že to nebolo zo dňa na deň a Brňáci to vidia oveľa pesimistickejšie, ale aj tak klobúk dolu.

3/ malé mínus / Z našej komunity autorizovaných architektov sa ani v tomto roku nenašlo dostatok členov SKA, ktorí by mali záujem o spoločné zaobstaranie online verzie slovenských technických noriem.....buď väčšina z nás žije ešte v dobe analógovej / v dobe kešu (?), alebo sa cítime takí odborne zdatní, že normy nepotrebujeme?

(P.S.: odkaz pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť tiež svoj názor na zaujímavé architektonické témy - tešíme sa na Vaše príspevky hocikedy, v priebehu celého roka).