Uvítací monument mesta Dudince

Úplne na začiatku je asi dobré spomenúť špecifickosť tejto súťaže, ktorá bola hneď po vypísaní diskutovaná. Témou polemík boli odmeny, ktoré sú skôr na symbolickej úrovni. Podmienky a kritériá každej súťaže sú vždy verným odrazom stavu spoločnosti a subjektov, ktoré sa na procesoch zúčastňujú.

Iniciátorom je vypisovateľ súťaže. Súkromník si zaslúži také návrhy, aké podmienky vytvorí pre súťažiacich. Pri verejných, najmä štátnych zákazkách by (v dobre fungujúcej spoločnosti) mali byť vždy vytvorené podmienky pre hľadanie najlepšej kvality. Niekedy sú vypisovateľmi malé obce - ktoré majú väčšinou minimum prostriedkov. (Vždy však poteší, a treba to oceniť, ak chcú kvalitné návrhy a dobrú architektúru).

Na druhej strane sú účastníkmi profesionálni architekti, ktorí sa svojou prácou o. i. aj živia. Každá slušná práca si vyžaduje (ak nie nič iné) primerané množstvo času, ktoré je potrebné ku kvalitnému výsledku. Čiastočne sa dá robiť aj zadarmo. Nie je to však možné robiť dlhšiu dobu, lebo architekt potrebuje i jesť. A bez zabezpečenia základných životných potrieb končí aj architekt, aj (nielen dobrá, ale aj hocijaká) architektúra.

Ako z tohto rozporu von? Aby to bolo spravodlivé pre obidve strany.

Základným problémom je skutočnosť, že investori (aj súkromní aj verejný sektor) si na jednej strane uvedomujú, že ak chcú niečo vybudovať, tak sa nezaobídu bez nutných výdavkov “na materiál”, “na stavbu”. S tými počítajú a pokladajú ich za nevyhnutné náklady. Výdavky “na rozum”, na návrh a na hľadanie najlepšieho, najkrajšieho a najefektívnejšieho riešenia sa im zdajú (česť výnimkám) nie vždy opodstatnené a väčšinou vždy vysoké.

Tu treba citlivo hľadať spravodlivé vybalansovanie nákladov na prípravu a realizáciu diela tak, aby sa to vyplatilo obidvom stranám. Aby prostriedky na návrh (a čas) boli primerané a aby investor získal presvedčenie, že sú to tie najlepšie minuté peniaze, ktoré v celom procese prípravy investície vynaložil.

Riešením je pomerné rozdelenie prostriedkov na jednotlivé etapy (nielen prípravy a realizácie, ale u zodpovedných subjektov aj na etapu používania a na konci aj likvidácie diela). Poučením by mohla byť štruktúra celkových životných nákladov stavby podľa metodiky vypracovanej českým “Ministerstvem pro místní rozvoj”.

Vidíme, že etapa návrhu a projektu tvorí iba 3% všetkých nákladov celého životného cyklu stavby (pri uvedenom pomere sa vychádza z ceny projektu 15% z celkových investičných nákladov stavby).

Vo verejnom sektore na Slovensku sa každoročne investuje a "prestavia" veľmi veľké množstvo prostriedkov. Na architektúru, na hľadanie tej najlepšej a najefektívnejšej formy, ako "tieto peniaze minúť" sa však nedáva ani zlomok toho, čo v "civilizovaných" krajinách (napr. na severe Európy).

Na príklade tejto súťaže je dobre ilustrovateľná kritická hranica “ekonomickej primeranosti súťaže”. Ceny a odmeny (pri tejto alebo iných malých súťažiach) sú na úrovni ceny vypitých káv počas prác na návrhu a výdavkov spojených so spracovaním a adjustážou riešenia - pre architektonický ateliér čistá strata. Na druhej strane pre Dudince, “mesto” s 1400 obyvateľmi, je celý “monument” dosť veľkou investíciou a rizikovým krokom “do neznáma”. Do rizika, že mi nejaká cudzia porota bude hovoriť do toho, ako to máme urobiť a ešte máme dať na to obecné peniaze.

Čím je predmet súťaže menší, tým sa ťažšie vytvárajú podmienky aby sa ho zúčastnili naozaj dobré kolektívy (s výnimkou vyslovene filantropických dôvodov). Teraz dôrazne upozorňujeme, že nehodnotíme nižšie prezentované návrhy, naopak sme presvedčení, že ocenené návrhy patria k tým filantropickým :-)

Uvítame viac názorov na túto tému a radi ich budeme publikovať. Či priamo v diskusii pod týmto článkom, alebo v prípade rozsiahlejších príspevkov aj v samostatných článkoch v príslušných rubrikách. Možno to pomôže k vytvoreniu čo najlepšieho konsenzu ako súťaže optimalizovať do budúcnosti (Š.M.).

V nasledovných riadkoch prezentujeme posledne vyhodnotenú domácu súťaž:

Mesto Dudince vyhlásilo ku dňu 10. januára 2017 verejnú anonymnú architektonicko-výtvarnú projektovú súťaž návrhov na „Uvítací monument mesta Dudince“, ktorej cieľom bolo architektonicko-výtvarné riešenie uvítacieho monumentu ako vstupného akcentu na vstupe do mesta Dudince. Idea realizácie tohto zámeru spočívala vo vyriešení vstupného pútača, ktorý sa má nachádzať v strategickom priestore mesta z hľadiska jeho umiestnenia a významu. 

Odborná porota rozhodla o ocenených návrhoch nasledovne:

1.cena: 600,-€

Návrh C - autor: Ing. arch. Jozef Istenes, spoluautor: doc. Peter Gáspár akad. soch. 

2.cena: 360,-€

Návrh B - autor: Ing. arch. Marian Minárik, Ing. arch. Medovarský (MMA ateliér, s.r.o.)

3. cena: 240,-€

Návrh E - autor: Ing. arch. Stanislav Ondruš, spolupráca Teo Hojda a Jakub Klech

Zoznam neocenených hodnotených  súťažných návrhov a ich autorov: 

Návrh “A” autor: Ing. arch.  akad. arch. Jozef Danák

Návrh “D” autor: Kolektív autorov - organizácia:MEB architects s.r.o., Ing. arch. Matej Babuliak a Ing. arch. Eva Babuliaková

Návrh “F” autor: akp, spol.s .r.o. - Ing. arch. Ján Pavúk,  Phd., spoluautor: Ing. arch. Michal Kravec

Záverečná zápisnica z hodnotiaceho rokovania súťaže v prílohe: