Súťaž architektonických návrhov na stálu expozíciu VSG - výsledky súťaže

Východoslovenská galéria vyhlásila v máji architektonickú súťaž s cieľom nájsť víťazný návrh novej stálej expozície vo výstavných sieňach A+B a v premostení na prvom poschodí sídla Východoslovenskej galérie v Košiciach.

Architektonické riešenie malo podľa slov vyhlasovateľa reflektovať "Naratívnosť prezentovania kolekcie pamäťovej a fondovej inštitúcie na základe zvolenej témy, ktorá vychádza z myšlienok divadelnej hry Antona Jasuscha. Dôležitým faktorom stálej expozície je vyrozprávať aj príbeh samotného budovania zbierky. Riešenie by malo umocniť pocit inštalácie ako príbehu, ktorého expozičná forma prepája výtvarné a dramatické umenie..."

Súťaž prebiehala v dvoch etapách.

V prvom kole predložili záujemcovia zloženie riešiteľského tímu a portfólio referenčných projektov. Z 13 prihlásených kolektívov vybrala hodnotiaca komisia trojicu ateliérov, postupujúcich do druhej etapy súťaže: 

• Studio COSMO 
• Liška a spol. s r. o.
• zerozero     

Účastníci 2. etapy súťaže následne vypracovali návrhy architektonického riešenia stálej expozície VSG, ktoré predstavili na neverejnej prezentácii a v následnej diskusii s porotou.

Hodnotiaca komisia v nasledovnom zložení: Jana Štofan Styková, Ing. arch. Tomáš Boroš, Tomáš Džadoň, Dorota Kenderová a Štefánia Ďuricová rozhodla o výslednom poradí návrhov nasledovne:

1. miesto - Studio COSMO

Zdôvodnenie výberu víťaza:

Porota ohodnotila návrh ateliéru COSMO ako zvlášť empatický a vnímavý. Ocenila jeho tematické ukotvenie v tvorbe Antona Jasuscha, ktorého takpovediac sebazničujúce majstrovské posolstvo ľahko a elegantne pretavuje do základného stavebného prvku, recyklovanej stavebnej dosky.

Termín klimatická úzkosť, akým dnes opisujeme svet v ktorom žijeme, sa tu stáva projekčnou plochou novej stálej expozície VSG. Na rozdiel od iných návrhov, Štúdio COSMO prináša prvok angažovanosti, ktorým redefinuje pojmy darcovstva či mecenášstva, ale aj participácie. Už to viac nie sú finančné dary, ale veľmi paradoxne čo najviac plastového odpadu, ktorého prinesením do galérie môže publikum ovplyvniť farebnosť stien, soklov, sedacích prvkov a pod. v priestore inštitúcie. Miesto obligátnej tehličky s poďakovaním, vsadenej do podlahy, alebo zmienky na úvodnom paneli, môžu diváci hľadať v pixelových štruktúrach plastového recyklátu stopy po dopitej PET flaši, či jogurte Sabi.

Štúdio COSMO svoju empatiu prejavuje aj smerom k samotnej budove galérie, ktorú chce vymaniť z jej, povedzme, sadrokartónového zakliatia otvorením výstavných priestorov smerom k predtým potlačenému jadru budovy – vnútornému Átriu. Divák tak môže lepšie  vnímať umenie mimo ideálneho sveta, ako nedielnu súčasť tohto sveta, v ktorom žijeme.

Odporúčanie:

Napriek popísaným kvalitám porota vníma kriticky modulárny systém výstavného mobiliáru, ktorému chýba úspornosť aktuálnych výstavných architektúr a bližšie naviazanie mobiliáru na proporcie priestorov VSG. Víťazom odporúčame implementovať toto vyjadrenie a sformovať ho v ďalších krokoch.

Súťažné panely:

Vizualizácie:

2. miesto - Liška a spol. s. r. o.

Komentár poroty:

Návrh rešpektuje architektúru budovy a pomocou vrstvenia ľahkých textilných panelov ju umožňuje „vytušiť“ v rámci expozície. Riešenie vpúšťa dnu prirodzené svetlo a meniace sa svetelné podmienky sú zámerne použité na vytvorenie atmosféry. Okrem prirodzeného osvetlenia sa pridáva aj svetelný režim umelého osvetlenia reagujúci na prítomnosť návštevníkov uplatňujúci ekologický/ekonomický aspekt. Samotná expozícia je koncipovaná do jednoduchých kubických soklov a panelov s pevnou plochou. Princíp transparentnosti je inšpiratívne rozpracovaný v úrovni obvodových stien, avšak chýba využitie tohto aspektu aj v iných častiach výstavného priestoru. Porota sa zhodla, že riešenie je vizuálne presvedčivé v rovine využitia existujúcej architektúry na účely galérie, ale je menej rozpracované v kompozícií konkrétnej stálej expozície.

3. miesto - Zerozero

Komentár poroty:

Porota ocenila radikálne konceptuálny prístup autorského kolektívu - spojenie dvoch funkcií budovy depozitáru a výstavných priestorov. Vyzdvihla uvažovanie nad stálou expozíciou ako neustále sa premieňajúcou štruktúrou  a vytváraním nových kontextov a súvislostí pomocou vrstvenia obrazov, ktoré by umožnili posuvné siete na koľajnicovom systéme. Úplné spojenie stálej expozície a depozitáru je však v rámci platnej legislatívy o ochrane zbierkových predmetov a aj organizačnému poriadku inštitúcie neaplikovateľné. Ak by to aj sčasti bolo možné, expozícia by prevzala len formálne prvky depozitára - podobala by sa naň, ale v skutočnosti by ním nebola, čo by úplne potlačilo najzaujímavejšiu časť prvotného návrhu.

Zápisnica z 2. kola súťaže:

Podklady: