Pamätník obetiam holokaustu a rasového násilia, Banská Bystrica

Na mieste niekdajšej neologickej synagógy v Banskej Bystrici vznikol nový pietny priestor venovaný obetiam holokaustu a rasového násilia. Pamätník z dielne Igora Faška pracuje s fragmentmi historickej pamäti, symbolikou židovskej tradície a vyznením surových trvácnych materiálov.

História vzniku pamätníka obetiam holokaustu a rasového násilia v Banskej Bystrici

Návrh pamätníka obetiam holokaustu a rasového násilia v Banskej Bystrici vznikol na základe neverejnej súťaže troch oslovených architektov, ktorú v roku 2020 inicioval MUDr. Ivan Belan v zastúpení ŽNO v Banskej Bystrici. Podmienky pre samotné návrhy neboli striktne dané. Súťaž prebiehala etapovito, s určeným dátumom odovzdania súťažných návrhov a podmienkami ich výslednej adjustácie.

Z predložených návrhov bol na základe odporúčania komisie vybraný návrh architekta a výtvarníka Igora Faška.

Vybraná štúdia čiastočne vychádzala z konceptu jeho obrazu s názvom Labyrint z roku 2020, keď rozvíjal cyklus obrazov s týmto názvom.

Igor Faško sa vo svojej voľnej tvorbe zaoberá predovšetkým stvárnením abstraktného priestoru a tento prístup programovo ďalej rozvíja. Je autorom viacerých realizácií diel vo verejnom priestore. Dekonštruktivistický štýl, ktorý je prítomný v niektorých jeho dielach a prezentuje sa fikciou priestoru, tak nadobudol reálnu mierku 1 : 1.

Pozemok, na ktorom kedysi stála neologická synagóga neznámeho autora, zbúraná v 80. rokoch 20. storočia, dodnes patrí ŽNO. Doteraz však nebol adekvátne využitý, hoci sa v nedávnej minulosti uvažovalo o jeho zastavaní seniorskou rezidenciou s malým pamätníkom holokaustu v átriu. Na pozemku bol medzičasom vybudovaný kanalizačný zberač a umiestnené reklamné pútače neďalekého obchodného centra, ktoré ho čiastočne znehodnotili.

Zadávateľ súťaže preto pristúpil k myšlienke realizácie pamätníka s cieľom hodnotne a primerane využiť pozemok a predovšetkým vzdať úctu pamiatke ľudí židovského pôvodu, ako aj všetkých ľudí, ktorí zahynuli alebo trpeli počas nacizmu a druhej svetovej vojny. Zároveň upriamil pozornosť na život a kultúru židovského obyvateľstva, ktoré bolo prirodzenou súčasťou mesta a podieľalo sa na jeho rozvoji vo všetkých oblastiach.

Popis a libretto pamätníka obetiam holokaustu a rasového násilia v Banskej Bystrici

Monument je prístupný z verejného chodníka na Ulici J. Kráľa a jeho vstup je koncipovaný podľa tradície umiestňovania Tóry v synagógach, teda v smere od západu na východ, tak ako sa kedysi vstupovalo z ulice do dnes už neexistujúceho chrámu. Napravo od vstupu sa nachádza budova ŽNO s parkoviskom, naľavo kanalizačný zberač z neďalekého obchodného centra, za ktorým sa nachádza malý park so vzrastlou zeleňou. Vo východnej časti pozemku stoja dve vzrastlé lipy a za povodňovou bariérou preteká vodný tok Bystrica. Pozemok je rovinatý.

Pamätník je odliaty zo železobetónu a dotvorený prvkami z ušľachtilej cortenovej ocele. Jej charakteristický vzhľad pripomínajúci hrdzu spolu so zakomponovanými prvkami dotvára priestor, ktorý má navodiť brutálnu atmosféru obdobia holokaustu. Ide napríklad o detail oceľovej koľajnice ukončenej ostnatým drôtom, ktorá zároveň tvorí nosný stĺp prestrešenia, svietnik osadený v apside, cortenovú tabuľu s textom či perforovanú Dávidovu hviezdu odliatu v nosnej stene pamätníka – symbolickom múre nárekov.

Nástupnou betónovou rampou sa vchádza do pietneho priestoru s pôdorysnými rozmermi 5,5 × 18 m, pomedzi dva vysoké pylóny rozdielnej výšky – 5 a 6 m –, ktoré v mieste vstupu zároveň vytvárajú stiesnený dojem. Sú označované aj hebrejskými menami Jachin a Boáz. V židovskej tradícii sa často spomínajú dva stĺpy, ktoré stáli pred Šalamúnovým chrámom. Jeden predstavuje milosrdenstvo a silu a býva považovaný za väčší a výraznejší, druhý, menší, predstavuje prísnosť a askézu. Tieto stĺpy sú niekedy metaforicky označované ako veže podporujúce duchovnú štruktúru. Môžu symbolizovať aj ženu a muža – Adama a Evu.

V pietnom priestore za dvoma pylónmi sa naľavo nachádza tabuľa z cortenovej ocele s pietnym textom. V strede pôdorysu je vytvorené prekryté sedenie z betónových kubusov a na mieste, kde bola kedysi umiestnená Tóra (hebrejsky aron ha-kodeš), sa nachádza apsida so svietnikom – menorou – z cortenovej ocele. Výška prestrešenia je 3,3 m.

Pri výkopových a archeologických prácach bol okrem základov apsidy synagógy nájdený aj fragment liatinového stĺpa s hlavicou, ktorý kedysi podopieral chór synagógy (hebrejsky ezrat našim). Ten bol dodatočne zakomponovaný do pamätníka naľavo od vstupu.

Pamätník je otvoreným priestorom určeným verejnosti. Môže slúžiť ako miesto modlitby, meditácie, oddychu či vzdelávania. Predovšetkým je však pietnym miestom, ktoré v sebe nesie odkaz na tragickú minulosť, ale zároveň aj túžbu po dobrej budúcnosti a po dobrom priestore pre život.

Výstavba pamätníka trvala s menšími technologickými prestávkami a prerušeniami spôsobenými poveternostnými podmienkami od októbra 2025 do mája 2026.

Poznámka k súťaži: Výberovej komisii predsedala PhDr. Klára Kubíčková (in memoriam), ktorá zároveň viedla kultúrnu komisiu mesta Banská Bystrica a bola známa ako uznávaná historička umenia so zameraním na architektúru a výtvarné umenie vo verejnom priestore. Zaslúžila sa napríklad o zviditeľnenie mena svetovo uznávaného architekta L. Hudeca, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý v 20. storočí pôsobil v Šanghaji.

Podklady: Architekt Igor Faško

Použité materiály a riešenia:
Prvky z poveternostnej ocele COR-TEN® (pamätná tabuľa, svietnik, detail oceľovej koľajnice) realizovala spoločnosť Foxy steel .