Dom s ateliérom, Bratislava

Realizácia Petra Jurkoviča na Blumentálskej ulici v Bratislave je výsledkom dlhodobého procesu, v ktorom sa pôvodný zámer rekonštrukcie postupne premenil na takmer kompletnú novostavbu v historickej mestskej štruktúre.

Projekt nadväzuje na pôvodnú figúru domu, jeho mierku, radenie priestorov a vzťah k vnútornému dvoru. Aj napriek rozsiahlej stavebnej premene dom zachováva kontinuitu s charakterom pôvodnej zástavby okolia Blumentálu.

Nový stavebný objem spája bývanie architekta s priestormi potrebnými pre ateliéry. Koncept pracuje s vrstvením starého a nového, s materiálovou úspornosťou, recyklovanou tehlou, vnútorným dvorom a záhradou ako prirodzeným rozšírením obytného aj pracovného prostredia. 

Realizáciu priblíži sprievodný autorský text:

Rodinný dom s ateliérom sa nachádza v Bratislave, v mestskej časti Staré mesto. Na mieste pôvodného vinárskeho domu s bránou a prejazdom do dvora vznikla reinterpretácia tejto typológie, ktorá reflektuje súčasné požiadavky na prácu a bývanie v centre mesta. Dom leží v tesnom susedstve dominanty tejto časti mesta, Kostola Nanebovzatia Panny Márie. 

Pôvodná zástavba na pozemku vznikla v troch etapách. Prvá, pravdepodobne z konca 19. storočia pozostávala z uličného krídla s bránou a krátkym do dvora smerujúcim traktom. V druhej etape bol dom doplnený o ďalšie priestory v severnej časti. Pôdorys domu bol už vtedy v tvare písmena C. Posledná úprava, ktorá sa udiala v druhej polovici 20. storočia bola nadstavbou dvorovej časti o jedno podlažie s plochou strechou. V tomto období bola takisto rekonštruovaná uličná fasáda. Z pôvodného domu zostala iba portál s kamennými osteniami. Dvojice okien s tabuľkovým zasklením boli nahradené horizontálnymi oknami dobovej konštrukcie. Dom bol pred aktuálnou rekonštrukciou dlhodobo neobývaný a v havarijnom stave.

Nový dom rešpektuje objem a pôdorysné usporiadanie pôvodného domu. V projekcii bolo uvažované s využitím jestvujúcich konštrukcií, no vzhľadom na stav, v ktorom sa stavba nachádzala, to nebolo možné. Zo starého domu sa podarilo zachovať iba malú pivnicu. Tehlové murivo, ako aj kamenná dlažba v predpolí domu boli očistené a použité znovu na novej stavbe.

Nový dom pozostáva z troch samostatných jednotiek. Po oboch stranách brány sú prenajímateľné priestory, ktoré sú aktuálne využívané ako architektonické ateliéry. Oba priesory majú priamy vstup z ulice do prízemnej časti a prislúchajúcu časť obytného podkrovia. V zadnej časti domu, s prístupom k dvoru je bytová jednotka s dvomi nadzemnými podlažiami.

Dom je navrhnutý s rešpektom k historickej vrstve, ktorá tu je silne prítomná. V návrhu bola zohľadnená pôvodná konfigurácia priestorov. Najsilnejším priestorovým prvkom je malé nádvorie prístupné prejazdom bránou. Pôvodné kamenné obklady portálu brány sa počas stavby nepodarilo opakovane použiť. Brána je síce stvárnená súčasným jazykom, no ako bolo zvykom v minulosti, plocha dverných krídiel brány sa stala priestorom pre umelecko remeselné stvárnenie. Jej dizajn navrhol vizuálny umelec Ján Šicko. Uličný trakt—odkazujúc na historické vrstvy miesta—je postavený z recyklovaných pálených tehál pôvodného domu. Krov je oceľový rámový, bez dodatočných oporných konštrukcií pre maximalizáciu priestoru ateliérov. Dvojice vstupných portálov do ateliérov sú referenciou dvojíc okien po stranách brány pôvodného domu. Strecha je z keramickej bobrovky. Dvorová časť domu je už riešená striedmo a účelovo. Objem sleduje pôvodnú zástavbu, hladké fasády s bodovými otvormi sú bez dodotačných dekorácií. Okná sú navrhnuté v najmenších možných rozmeroch, tak aby bola dosiahnutá adekvátna úroveň presvetlenia interiérov, no zároveň bola zachovaná svetelná dynamika, ako ju poznáme z historických stavieb—rytmus tmavších a svetlejších priestorov. Tento efekt je ďalej akcentovaný lineárnym radením miestností na prízemí. Všetky fasády sú ukončené minerálnou škrabanou omietkou. Okná sú drevené v uličnej časti domu, resp. drevohliníkové v dvorovej.

Interiér je riešený tradične. Podlahy sú drevené dubové na prízemí, v hygienických častiach sú gresové maloformátové dlažby, na poschodí linoleum. Steny sú omietané vápennou omietkou, s hľadeným povrchom. Stropy s integrovaným vykurovaním a chladením sú priznané betónové, s opieskovaným povrchom.

Nádvorie je navrhnuté ako rekreačná pobytová plocha. Je čiastočne dláždené starou žulovou dlažbou nepravideľného tvaru. Na východnej časti dvoru, pozdlž štítového múru susedného domu je altán, ktorý poskytuje chránený priestor pre posedenie a oddych. Pozostáva z ľahkej oceľovo drevenej konštrukcie, zastrešenej sklo laminátovými vlnitými platňami. Palubová podlaha terasy je z dubových dosiek. Polovicu plochy nádvoria tvorí výsadba. Záhony v átriu sú navrhnuté z tieňomilých druhov trvaliek, papradí a tráv. Dominantným prvkom je skupina pôvodných mirabeliek. Tie sa doplnili niekoľkými ďalšími drevinami, dopĺňajúc charakter mestskej záhrady.

Skice:

Fotografie zo stavby:

Podklady: JRKVC
Fotografie: Peter Jurkovič