Manuál verejných priestorov pre Panenskú ulicu a okolie: rozhovor s Ľudovítom Urbanom

Bratislavská štvrť medzi Palisádami a Staromestskou ulicou nedávno dostala dokument určujúci koncepciu rekonštrukcie a údržby verejných priestorov. Projektu predchádzal participatívny proces, v ktorom svoje predstavy načrtli obyvatelia dotknutej lokality. Manuál tvorby verejných priestorov je vo svete štandardným dokumentom, blízkym môže byť Praha. Podobným koncepčným nástrojom disponuje na našom území Prešov, Hlohovec, Stupava, či región pod Rosutcom (aj keď v niektorých prípadoch nemá dokument záväzný charakter). Panenská a okolie je prvou lastovičkou v rámci hlavného mesta. 

O vzniku manuálu, jeho využití ale aj o vyhliadkach do budúcnosti sme sa rozprávali (ARCHINFO) rozprávali s jeho autorom - Ľudovítom Urbanom:

A.I.: Čo bolo podnetom pre vypracovanie Manuálu?

Ľ.U.: Na úplnom začiatku spracovania manuálu bol paradoxne hotový realizačný projekt úpravy Panenskej ulice. Projekt nechala spracovať Mestská časť Bratislava - Staré Mesto s dobrým úmyslom zušľachtenia priestoru Panenskej ulice, ktorá má už viacročnú históriu usporiadania Dobrého trhu. Pri prezentácii projektu pred komunitou tejto oblasti sa však objavilo veľa výhrad ku riešeniu projektu, ktorý bol síce technicky dôkladne spracovaný, ale nevnášal do toho priestoru hodnotu navyše.

Predstavitelia Starého Mesta na túto aktivitu miestnej komunity reagovali najsprávnejším spôsobom - zadaním participačného projektu občianskemu združeniu PUNKT, ktoré vzhľadom na organizovanie Dobrého trhu dokonale ovládalo chémiu komunikácie s obyvateľmi Panenskej ulice a priľahlého okolia. Participačný projekt pozostával z diskusií, dotazníkového prieskumu, komentovanej prechádzky, susedských stretnutí a odborných prezentácií, ktoré prebiehali na jeseň v roku 2017. Výstupom projektu bol elaborát AKÁ JE PANENSKÁ A OKOLIE, ktorý veľmi presne definoval potreby ľudí, ktorí tu žijú - menej áut, viac zelene, viac komunitných aktivít a života vo verejnom priestore.

A.I.:: Ako prebiehal proces prípravy manuálu z formálneho hľadiska?

Ľ.U.: Zadávateľom manuálu bola Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorá vybrala spracovateľa na základe vyhodnotenia prezentácie koncepcie riešenia a cenovej ponuky.

A.I.: Ako prebiehala spolupráca s Občianskym združením PUNKT?

Ľ.U.: Prípravu na spracovanie manuálu formou participačného projektu, ktoré pripravilo s obyvateľmi občianske združenie PUNKT považujem za dokonalú a mimoriadne komfortnú. Z toho hľadiska bolo logické pokračovanie v participácii aj počas spracovania manuálu formou jeho prezentácií v rozpracovanosti, kde som dostal ďalšie dôležité informácie a mal som možnosť moje predstavy korigovať. Vstup komunity do procesu prípravy manuálu dáva najlepšie predpoklady na to, aby si obyvatelia finálnu úpravu priestoru osvojili a ostali aj počas užívania partnermi mesta, čo je najvyšší stupeň participácie. Dôležité je teda, aby bola miestna komunita zapojená aj do prípravy finálneho projektu.

Musím vyzdvihnúť aj prácu podporného tímu Starého Mesta, ktorý presne špecifikoval rozsah zadania a očakávaný spôsob spracovania. Súčasťou mojej práce bolo aj niekoľko prezentácií pred predstaviteľmi Starého Mesta a Magistrátu, ako aj zapracovanie pripomienok, kde do procesu vstúpil okrem rôznych inštitúcií a súkromných osôb aj útvar hlavnej architektky Bratislavy. Všetky tieto impulzy boli pre mňa výbornou spätnou väzbou, ktorej výsledkom je aj schválenie manuálu a prijatie tohoto elaborátu ako podkladu na spracovanie úpravy verejného priestoru v tejto časti Bratislavy.

A.I.: Aký široký tím sa podieľal na spracovaní manuálu?

Ľ.U.: Vzhľadom na určený čas na spracovanie manuálu bolo potrebné pracovať rýchlo a efektívne. Okrem mňa ako autora manuálu sa na jeho spracovaní podieľala moja kolegyňa architektka Ribovičová, grafickú podporu mi zabezpečoval architekt Ondrej Horváth, odborné konzultácie pre časť zeleň mi poskytla pani Horňáková a konzultantom pre dopravné riešenie bol dopravný inžinier, pán Vachaja.

Veľkú podporu v spracovaní som mal aj zo strany Starého Mesta - hlavne pani architektka Majorošová a pán Gábor, s ktorými som bol v neustálom kontakte. V spracovaní mi pomohli aj odborné konzultácie s architektom Igorom Markom, ktorý mal úlohu odborného garanta počas participačného projektu, pričom jeho misia pokračovala aj ďalej.

V neposlednom rade dôležitú úlohu zohrali prezentácie pred miestnou komunitou organizované občianskym združením PUNKT, kde bolo dôležité nielen moderovanie Miloty Sidorovej ale aj finálne spracované výstupy od Kataríny Poliačikovej, Illah Van Oijen a Barbary Zavarskej.

A.I.: Aká metodika bola aplikovaná pri spracovaní manuálu?

Ľ.U.: Podkladom na spracovanie bol už spomínaný finálny elaborát z participačného projektu, ako aj presné zadávacie podmienky Starého Mesta a to všetko korigované na viacerých prezentáciách. Vzhľadom na skutočnosť, že v dobe spracovania manuálu nebol na Slovensku k dispozícii žiaden obdobný príklad, naštudoval som si manuály verejných priestorov pre Prahu a Berlín, aj keď špecifikum v rozsahu riešenia verejného priestoru na Panenskej ulici bolo odlišné od univerzálnosti manuálov týchto veľkomiest, kde sa riešila oveľa širšia škála tém vplývajúcich na obraz mesta a verejného priestoru.

A.I.: Ako je možné charakterizovať Manuál verejných priestorov pre Panenskú ulicu a okolie?

Ľ.U.: Špecifikom tohto manuálu je skutočnosť, že sa zaoberal iba vymedzenou časťou Starého Mesta a súčasne reagoval na konkrétne požiadavky užívateľov tohto priestoru. Výsledky z participačného projektu boli jasné - menej dopravy, viac zelene, viac podujatí a života. V pretavení to znamená vrátiť do ulíc a verejného priestoru prirodzený život, ktorý z nich vytlačil neúmerný nárast dopravy. Z ulice sa má vytvoriť priestor na pobyt a nie iba na dopravu, parkovanie a chôdzu. Preto po zmapovaní profilov ulíc boli v nich vymedzené funkčné priestory - na komfortný pohyb chodcov, dopravu, parkovanie, ale hlavne ak to šírka ulice dovolila aj pobytové zóny. Vytvára sa tak potenciál atraktívneho užívania ulice pre bežný život a podujatia, ktoré môžu byť využívané všetkými vekovými skupinami. Doplnenie zelene a stromov saturujú zvýšené požiadavky obyvateľov a pritom sa nespochybňuje prirodzene kamenný charakter mestských priestorov. Okrem definovania jednotlivých funkčných zón je v manuáli aj odporúčanie na redukciu parkovania, utlmenie tranzitnej dopravy a vytvorenie komfortného priestoru pre cyklistov.

A.I.: Ako bol manuál doteraz prijatý a aká je perspektíva jeho ďalšieho vývoja?

Ľ.U.: Výsledky manuálu sú najdôležitejšie pre tých, ktorí budú užívať verejný priestor. Myslím, že vzhľadom na priebeh participácie pred a počas spracovania manuálu je veľký potenciál na úspech reálneho projektu. Po nedávnom schválení finálnej podoby manuálu ako podkladu na spracovanie projektu úprav verejného priestoru v oblasti Panenskej ulice a okolia a súčasne vyčlenenie prostriedkov na projekt je veľká šanca, že táto zmena bude mať pozitívny vplyv nielen na riešenú oblasť, ale môže byť aj podnetom na zmenu užívania verejného priestoru v širšom meradle.

A.I.: Ako by mali postupovať samosprávy (iné subjekty), ktoré chcú podobné manuály pre svoje sídla (zóny, ulice) - odporúčania z praktických skúseností…

Ľ.U.: Pre úspech celkového výsledku manuálu je najdôležitejšie správne zadanie, ktoré sa nezaobíde bez participácie miestnej komunity a môže prebiehať rôznymi formami závislými od rozsahu riešenia verejného priestoru. Samotné spracovanie manuálu vyžaduje dostatok času a kvalitný odborný tím, ktorý má neustály kontakt so zadávateľom a miestnou komunitou. Dôležité je tiež stanovenie formy, ktorou sa má zafixovať manuál ako podklad pre konkrétne riešenie projektu a realizáciu úprav verejného priestoru. Manuál stanovuje pravidlá pre verejný priestor, musí to však byť živý materiál reagujúci na aktuálne potreby. Na druhej strane manuál musí mať kontinuitu, ktorá nie je obmedzená jedným volebným obdobím.

Kompletný Manuál verejných priestorov pre Panenskú ulicu a okolie nájdete v prílohách nižšie: 

Podklady: aleliér URBAN