Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
11. máj 2020
2
1236

Kampus na brehu Senežského jazera: tretie miesto kolektívov Chybík+Krištof a Marko & Placemakers v medzinárodnej súťaži

Univerzitný Kampus na brehu Senežského jazera, 60 kilometrov od Moskvy. 820 000 m2, predpokladané náklady 155 000 000 €. Vyzvaná architektonická súťaž. Výsledné tretie miesto.
Kampus na brehu Senežského jazera: tretie miesto kolektívov Chybík+Krištof a Marko & Placemakers v medzinárodnej súťaži

V silnej konkurencii zvíťazil koncept dánskeho ateliéru Mecanoo. Pozornosť si však zaslúži aj tretie miesto tuzemských kolektívov kolektívu Chybík+Krištof a Marko & Placemakers. Ich spoločný návrh prehodnocuje konštruktivistický prístup vo výučbe a príkladne pracuje s prírodným prostredím brehu jazera.

Tím: Chybík+Krištof; Marko & Placemakers
Vizualizácie: monolot
Animácie: Loom On The Moon Prague
Odborný konzultant: Rndr. Michal Černý

O súťaži, koncepte a ocenenom návrhu sme sa rozprávali s Igorom Markom, zakladateľom a kreatívnym riaditeľom Marko & Placemakers:

 

Prečo ste sa rozhodli súťaže zúčastniť? Aké boli podmienky a konkurencia? Ako prebiehala spolupráca s ateliérom Chybík+Krištof? V čom bolo pre vás zadanie atraktívne? 

IM: Súťaže sú dobrý prostriedok sa niečo nové naučiť. Radi súťažíme, ale účasť vždy dôkladnejšie zvažujeme. Osobne rád robím s ľuďmi, ktorí sa neboja experimentovať a pre ktorých je tvorba návrhu otvoreným a hlavne zdieľaným multidisciplinárnym procesom. S Ondrejom a Michalom sa poznáme dlho a v súčasnosti robíme spolu na projekte transformácie areálu továrne bývalej Slovenky v Banskej Bystrici. Súťaž pre Senežský management LAB bola ideálnym projektom na otestovanie spolupráce vo veľkej mierke a vo výnimočnom prírodnom kontexte. Mimoriadne komplexný program edukačného kampusu bol rovnako veľmi atraktívny. Navyše sme mali za súperov špičkové ateliéry ako sú MADMA alebo Mecanoo. 

 

Skúste krátko (niekoľkými vetami) opísať kľúčové body vášho návrhu.

IM: Návrh je adaptovateľným a stále meniacim sa priestorovým organizmom. Je ale postavený na súvislostiach, ktoré vzišli skúmaním užívateľských naratívov. Modelovali sme možné príbehy a aktivity ľudí v čase do časopriestorového diagramu. Ten sme previazali a integrovali s krajinou. Návrh je postavený na štyroch procesoch vzdelávania, ktoré sú priamo prepojené s komponovaným a stále meniacim sa prostredím. Sú to špecifické miesta a priestory zamerané na inšpiráciu, koncentráciu, prípravu a evaluáciu. Zároveň sme sa zamerali na pohyb a senzorické vnímanie krajiny.

 

Projekt vstupuje do zalesnenej oblasti pri južnom cípe umelého jazera. Akú úlohu zohráva vo výslednom návrhu pôvodná krajina a zeleň?

IM: Existujúce prostredie je vskutku romanticky krásne. Je to veľmi obľúbená rekreačná oblasť pre mnohých Moskovčanov. Prírodný fenomén prostredia je fundamentálnym základom návrhu. Návrh jeho existujúce kvality ešte viac zviditeľňuje a posilňuje. Z týchto dôvodov bol dôležitý dôsledný výskum všetkých lokálnych špecifík a hlbšia analýza niekedy skrytých a na diaľku ťažko identifikovateľných súvislostí. Nechceli sme robiť návrh postavený len na architektonickom geste, ktoré často prehliada skrytý potenciál. Našim zámerom bolo ponúknuť organický koncept, ktorý je autenticky integrovaný s lokálnym habitatom. Víťazný návrh ateliéru MECANNO je postavený viac na ikonickom architektonickom výraze a bol pre klienta atraktívnejší. Koniec-koncov je ťažké objektívne hodnotiť, ktorý princíp je lepší. Pre nás je retrospektívne vždy dôležité porovnanie rozdielnych prístupov a miera práce s kontextom.

 

V čom naopak spočívajú najväčšie zásahy do prírodného prostredia?

IM: Zásahov je málo a návrh cielene regeneruje a zaceľuje mnohé prostredia a miesta, ktoré boli poškodené nevhodnou aktivitou alebo nekoncepčnou výstavbou. Prostredie sme viacej integrovali a eliminovali mnohé fragmentové a nefunkčné priestory. Možno najväčší viditeľný zásah je do rozhrania medzi jazerom a nábrežím, kde sme vytvorili medzipriestor plávajúceho móla. Vznikla tak nová možnosť vizuálneho prepojenia, kde krajina - les je javiskom a hľadiskom je jazero.

 

V návrhu sa sústredíte na prepojenie celkov prostredníctvom zážitkového okruhu, ktorý je chrbticou siete vnútroareálových komunikácií, nejde však o najpriamejšiu trasu prepájajúcu jednotlivé funkcie. Ako ste uvažovali pri tvorbe jedného z najdôležitejších prvkov návrhu?

IM: Návrh je postavený na kontinuálnej zážitkovej krajine. Vylúčili sme akúkoľvek automobilovú dopravu z vnútra areálu a vytvorili sieť viacerých peších a cyklistických okruhov. Tie prechádzajú cez rôzne prostredia scénickej kvality. Pri takejto kombinácii fyzická vzdialenosť prestáva byť dôležitá. Kontinuálny zážitok spojený s edukačnými aktivitami vie našu predstavu o vzdialenostiach pozitívne deformovať. Dynamické prostredie ponúka neustále prekvapenia, je možné sa stratiť a aj niečo nečakané objaviť. Pohyb je súčasťou edukačného procesu. Skúmaním denného režimu užívateľov a už spomínaných naratívov sme objavili nové možnosti programovania medzipriestoru a rozhrania.

 

Ako využívate breh a vodnú plochu?

IM: Tak ako som už spomínal najväčšie navrhované zmeny sa týkajú práve nábrežia v centrálnej zóne. Vytvorili sme systém vysunutých mól, ktoré poskytujú možnosti na rekreáciu a vodný šport. Navyše priestor umožňuje programovať väčšie kultúrno-spoločenské akcie. Nábrežie sa prirodzene mení a vytvorili sme chránené zóny prírodného charakteru. Jazero je zvnútra areálu skoro neviditeľné a preto sme vytvorili hĺbkové priehľady zlepšujúce priestorové previazanie a orientáciu. Navrhli sme aj nový systém lodného prepojenia brehov.

 

Ktoré princípy a prvky vášho konceptu sú prenositeľné a aplikovateľné pre domáce vzdelávacie inštitúcie?

IM: Typológia architektúry vzdelávania je žiaľ stále veľmi rigidná a mechanická. Proces vzdelávania je takto uzavretý, lineárny bez previazania na dotykové prostredie. Aktívne zapojenie exteriérového prostredia cez senzorické a analógové vnímanie môže byť základom novej typológie škôl, kde rozhrania medzi interiérom a exteriérom poskytnú nové možnosti priestorovej a obsahovej artikulácie. Poznanie bezprostredného prírodného alebo urbánneho okolia vedie k lepšiemu vzťahu a pochopeniu. Potrebujeme viac rozumieť prostrediu, aby sme si ho viac vážili a rozumne využívali. Pri súťažnom návrhu sme pochopili, že nie je možné navrhnúť dobrý design školy bez návrhu novej metodiky výučby. Z tohto dôvodu veľkú časť návrhu tvorí koncept výučby, ktorý je spojený so špecifickým prostredím.  

Story:

From shore to forest...

Wrapped in the landscape...

Learning together...

Learning by doing...

Vizualizácie:

Prezentácia:

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím