Klub Canalla v Pamplone

Betónový strop, kovové zariaďovacie prvky a jednoliata bezškárová asfaltová podlaha. Materialita je základným tvaroslovným prostriedkom tohto interiéru.

Pri komplexnej rekonštrukcii nočného klubu v centre španielskej Pamplony bola v interiéri ako akcent použitá leštená mosadz. Leitmotívom projektu sú odrazy zábleskov farebných svetiel vo vnútri tmavého boxu. Výsledný interiér tak decentne odhaľuje španielsky temperament.

Klub ma dve opticky a materiálovo odlíšené zóny. Hlavný priestor pozostáva zo stejdžu a tanečného parketu. V tejto zóne prevládajú neutrálne odtiene tmavo hnedej, ktoré zjednocujú priestor. Vnímanie zóny je kompenzované na osvetlenie na tanečnom parkete. Výraznými prvkami v tejto zóne sú vyhradené priestory, ktoré sú stvárnené ako podsvietené tmavé boxy. Slúžia zároveň ako malé barové pulty. Oceľová konštrukcia boxov je potiahnutá tmavým plechom.

Oddychové zóny sú naopak dobre jasne a dobre osvetlené. „Zlaté“ plochy odrážajú záblesky svetiel do centrálneho priestoru. Na sedenie a oddych tanečníkov slúži jednoduchý mobiliár.

Mosadzné platne, ktoré sú uchytené na nosnú oceľovú podkonštrukciu umožnili architektom materiálovo zjednotiť steny, strop aj podlahu. Perforovaný povrch na stenách a strope bol zvolený pre svoju schopnosť akustickej absorpcie a redukcie rezonancie. Hudba vo vzdialenejších častiach baru, kde bola použitá mosadz je tichšia. Nachádza sa tu kľudová zóna a posedenie.

Na aktuálnych fotografiách je materiál ešte precízny a lesklý. Architekti však samozrejme rátali aj s opotrebením, poškriabaním a postupnou koróziou povrchov, hlavne však podlahy. V priebehu času sa bude vzhľad materiálu výrazne meniť a bude nadobúdať patinu. Tento masívny materiál bez povrchovej úpravy materiál dokáže „starnúť so cťou“.

Systém závesov umožňuje rozdelenie jednotlivých častí klubu a umožňuje tiež oddelenie priestoru, kde sa konajú špeciálne akcie.

Ako chrbtica prechádza týmto rozvíjajúcim sa priestorom dlhý bar. Bar je stvárnený ako žiarivý a ľahko identifikovateľný zárez v tmavej stene. Interiér klubu je súhrou vibrácií, hudby a svetiel. Tento neobvyklý koncept je založený na zapojení všetkých zmyslov návštevníka.

Polygonálna konštrukcia mosadzných častí s množstvom hrán podporuje tuhosť konštrukcie a umožňuje použiť väčší rozmer prvkov. Samostatnou otázkou bolo sedenie integrované do mosadzného plášťa. Autori tu riešili dilemu komfort vs. vzhľad. Nakoniec sa rozhodli pre riešenie s relatívne ostrou hranou, ktoré sa ukázalo ako funkčné: “During the design process many prototypes of the brass box-bench were made with rounded corners. The appearance that these ‘soft’ edges conveyed was contrary to the concept we were looking for”.

V celom klube sa architekti snažili použiť podľa možnosti „bezúdržbové“ materiály. Podlahy sú vyhotovené z lešteného asfaltu, bez akýchkoľvek dilatácií. Na stropoch je odhalená pôvodná betónová konštrukcia. Vstupná časť je vyhotovená z masívnych oceľových prvkov.

Počas dňa „Zlatá“ farba dominuje aj vstupnej hale. Organický tvar zásteny zloženej z vertikálnych mosadzných reťazí kontrastuje s geometrickým rastrom oceľovej konštrukcie. Tento prvok naznačuje čo sa ukrýva v navonok jednoduchom tmavom boxe.

Fotografie z realizácie stavby:

Ručná výroba prototypov konštrukcie a opláštenia. Oblé tvary nakoniec neboli použité. Ako lepšie sa ukázalo polygonálne riešenie prvkov.

Panely z masívneho mosadzného plechu boli strojovo perforované.

Finálna podkonštrukcia pripravená na montáž.

Podklady: Vaillo + Irigaray