Športová hala Řevnice, ČR

Mesto Řevnice v blízkosti Prahy zažilo v posledných rokoch príliv obyvateľov, ktorému nezodpovedal stav občianskej vybavenosti. Podobný scenár predchádzal aj dostavbe pavilónu ZŠ v neďalekom meste Mníšek pod Brdy, dostavbe a rozšíreniu školy v Černošiciach, alebo prístavbe ZŠ v pražskej časti Velká Chuchle, za ktorými stojí Peter Sticzay-Gromski. Autor svoje skúsenosti s projektmi, ktoré zmysluplne spájajú školské a mimoškolských aktivity a sústreďujú ich pod jednu strechu, využil aj pri aktuálnom projekte, ktorý bol realizovaný na základe malej súťaže. Je výnimočný najmä úplným kapitálovým krytím rodiny športovca, ktorý sa rozhodol pomôcť s nedostatkom voľnočasových indoorových priestorov v meste. Športová hala vznikla hneď vedľa tenisových kurtov, na ktorých robila prvé kroky svojej športovej kariéry Martina Navrátilová. Napriek realizácii projektu počas pandémie COVID-19, energetickej krízy aj vojny na Ukrajine sa podarilo vytvoriť objekt, ktorý slúži predovšetkým škole a celej komunite malého mestečka pri rieke Berounka.

Ateliér Grido navrhoval stavbu v prostredí hustej, prevažne rezidenčnej zástavby. Výsledný architektonický koncept so zaoblenými rohmi a zapustením značnej časti haly pod úroveň ulice Školní efektívne maskuje vonkajšie rozmery haly 45x25x10 metrov. 

Vstup do haly z ulice Školní definuje poloha obslužného krídla, ktoré je situované na východnej strane tak, aby sa neovplyvnili výhľadové pomery spodných tried základnej školy. Zvolené usporiadanie zároveň posúva halu od objektu školy, najmä kvôli splneniu hygienických limitov a minimalizovaniu dĺžky spojovacieho krčku. Vstupné priestory prepája “sokolské” pobytové schodisko s výhľadom na hrebeň Brd. Na úrovni ulice je umiestnené zázemie pre divákov na tribúne, sklad a miestnosť fizioterapeuta. Priestor je riešený bez podhľadov, s priznanými rozvodmi technológií. Šatne, kotolňu, klubovňu a dve menšie sály situovali architekti o poschodie nižšie. 

Priestor hlavnej haly je možné rozdeliť prostredníctvom sietí so spodnou nepriehľadnou časťou na tri menšie telocvične. Do každej z nich vedie vstup priamo z chodby tak, aby návštevníci nerušili zvyšné prevádzky. Každá telocvična má spodnú a hornú tribúnu a svoj sklad. Hlavná nářaďovna je umiestnená s ohľadom na dostupnosť z každej telocvične. Svetlo do hĺbky dispozície vedie “bazilikálny” svetlík po celom obvode fasády, zodpovedajúci výške priehradových nosníkov. Difúzny charakter svetla je zabezpečený vertikálnymi exteriérovými lamelami.

“Interiér je navrhnutý zdravo spartánsky – skromne, s priznanou technológiou,” zdôrazňujú svoj prístup architekti. Na podlahu haly zvolili masívnu drevenú palubovku, na stenách využívajú akustický obklad z drevených lát a absorbčnej vrstvy pod nimi. Strop rovnako zjednocuje pravidelný raster drevenách lamiel. Na tribúne sú osadené samostatné pevné sedáky z ohýbanej preglejky. Hliníkové rámy výplní majú tmavosivý odtieň.

Podklady: Grido
Fotografie: Alex Shoots Buildings