Bellušove ateliéry: prax priamo na škole

Od verejných priestorov, rekonštrukcií, interiérov až po komplexné zadania a profesionálne výzvy. Od štúdie až po realizačný projekt. Od účasti na nastavení ekonomickej stránky projektu a priameho jednania s klientom až po finálne prezentácie…

Podnikateľské centrum Fakulty architektúry a dizajnu STU, ktoré už rok funguje pod názvom Bellušove ateliéry, sa snaží študentov čo najlepšie pripraviť na budúci výkon povolania. Kľúčom je aktívne zapojenie študentov do všetkých činností spojených s ich budúcim povolaním, ku ktorým sa v prvých rokoch praxe štandardne nedostanú. Vizitkou Bellušových ateliérov je množstvo kvalitných projektov a súťažných návrhov.

O novej štruktúre, fungovaní a práci platformy sa s vedúcim Ústavu konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb Romanom Rosinom rozprával Jakub Moravčík: 

Podnikateľské centrum na Fakulte architektúry a dizajnu (PC-ARCH) má viac ako 10 rokov. Od septembra 2020 sa premenovalo na Bellušove ateliéry a funguje pod Vaším vedením. Dokážete na úvod čitateľom predstaviť túto platformu v pár vetách?

RR: Táto platforma je veľmi blízka štruktúre a fungovaniu ateliérov v praxi no namiesto zamestnancov, ako to býva v ateliéroch v praxi, aktívne zapája študentov fakulty do všetkých činností spojených s ich budúcim povolaním.

Počas štúdia na tedajšej bratislavskej Fakulte architektúry som o PC-ARCH ani raz nepočul. Práca Bellušových ateliérov sa však za ich krátku existenciu dostáva do povedomia napríklad kvalitnými návrhmi v súťažiach. Ako sa zmenila filozofia a štruktúra?

RR: Zapojili sme do procesu študentov, čím sa celá filozofia a štruktúra prekopala od základov. Cieľom je pripraviť študentov do praxe, aby sa po opustení lavíc fakulty mohli plnohodnotne zapojiť do každodenných pracovných aktivít architekta. Študent je postavený do pozície juniora a nad ním dohliada skúsený senior – pedagóg. Ten usmerňuje činnosti tímu juniorov, môže viesť viac projektov a okrem toho vstupuje do projektu ako vizitka záruky, že výstupná hodnota projektov je na profesionálnej úrovni a plne konkurenčná výstupom iných ateliérov z praxe. Nevyhnutné je však podotknúť, že náš cieľ nie je súperiť s ateliérmi, ale pripravovať študentov do praxe. Ak sa nám podarí byť úspešní v súťažiach, berieme to ako „teplo na duši“ našej snahy.

Prečo práve “Bellušove ateliéry”?

RR: Nový názov vznikol z konceptu fungovania profesora Emila Belluša, ktorý počas svojho pôsobenia na fakulte aktívne zapájal študentov do projektov z praxe. V neposlednom rade sa meno Emil Belluš spája priamo s budovou Fakulty architektúry a dizajnu v Bratislave, čo bolo ďalšie vodítko pre rozlúsknutie náročného hlavolamu.

Kde je vaše fyzické sídlo?

RR: Priamo na fakulte. Dočasne máme poskytnuté priestorové možnosti s kapacitou desať pevných miest na sedenie, gauč, zasadací stôl, tlačiarenskú kavalériu, ako to my voláme a v neposlednom rade najdôležitejší hardware architekta - kávovar s dobrou kávou. Rozširovanie priestorov je blízka budúcnosť spojená s investičnými nákladmi fakulty, necháme sa sami prekvapiť v akom časovom horizonte.

Ako získávate zákazky? Vybudovali ste si už povedomie u investorov, alebo ich skôr aktívne vyhľadávate?

RR: Zadania či priamo projekty k nám chodia väčšinou z verejného sektora. Najčastejšie sú to rôzne inštitúcie s ktorými už škola v minulosti spolupracovala. Ide o mestá či ich mestské časti, obce, vysoké školy a končia až na ministerstvách. Niektoré spolupráce vznikli úplnou náhodou pri diskusii na kávičke či pracovnom obede.

Aký prínos môže mať pre súkromného investora spolupráca s vami v porovnaní s komerčným ateliérom?

 RR: Asi najväčší prínos je neokresaná tvorivosť študentov a tým širšie pole kreativity na projektoch.

Naopak. Aká je výhoda praxe v Bellušových ateliéroch oproti stáži “vonku”?

RR: Študent postavený do pozície juniora je plnohodnotne finančne ohodnotený a zapojený do všetkých činností spojených s vykonávaním jeho budúceho povolania. Okrem klasickej projekčnej činnosti má možnosť podieľať sa na nastavovaní ekonomickej stránky, riešiť zmluvy s objednávateľom, byť účastníkmi rokovaní, prezentácií a samozrejme ich aj viesť. V neposlednom rade získa „výučný list“ Bellušových ateliérov ako hodnotiace CV do života.

Aké zadania prevládajú, na akých zaujímavých projektoch ste v minulosti pracovali, čo chystáte do budúcnosti?

RR: Rozptyl je veľmi veľký. Od verejných priestorov, rekonštrukcií objektov, interiérov až po stavby, ku ktorým sa „bežný smrteľník“ štandardne nedostane. Od štúdie až po realizačný projekt. Zaujímavá bola napríklad rekonštrukcia námestia v Dubnici nad Váhom, návrh využitia verejného priestranstva v Podunajských Biskupiciach, revitalizácia námestia pri radnici v Prievoze, overovacia štúdia objektu „Kukurica“, štúdia prístavby materskej škôlky v obci Dubová, účasť v súťaži Bytový súbor Parková v Bratislave a v neposlednom rade „záchrana Dedečka“, kde pod týmto názvom evidujeme internú aktivitu pri riešení revitalizácie fasád v súčinnosti s Prírodovedeckou fakultou UK v Bratislave a ich priestorov od architekta Vladimíra Dedečka. Aktuálne prebiehajú projekty na obnovu a revitalizáciu meštianskeho domu Pracháreň v Trnave, štúdia rozšírenie objektu školy v obci Novoť, štúdia využiteľnosti a revitalizácie Meštianskeho domu - Koloničovej kúrie v Rači a rozšírenie ústrednej knižnice Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. V neposlednom rade máme na spadnutie zmluvu na štúdiu štyroch hasičských zbrojníc na území Bratislavy.

Aké je momentálne zloženie tímu a Bellušových ateliérov? Koľko ľudí je súčasťou kolektívu? Plánujete jeho rozšírenie?

RR: Zloženie tímu nie je pevné. Odvíja sa od projektov, na ktorých sa pracuje. Jeden mesiac môže byť v ateliéri aktívnych 6 ľudí, o ďalší mesiac 20 ľudí. Avšak čas pandémie, keď sú všetci študenti doma, nám značne narúša fungovanie ateliéru, preto máme dočasne stabilný tím zo 6 člennej skupiny skvelých ľudí. Keď sa nám vrátia študenti do školy a bude dosť seniorov na zastrešenie projektov, naše rady sa určite rozrastú.

Som študent FAD STU. Ako sa môžem k vám pridať? Aké kritériá musím spĺňať?

RR: Začiatkom semestra sa nám dúfam podarí vyriešiť dostatočné informačné podklady k tomu, „ako k nám“. V ostatnom fungovaní nás študenti kontaktujú prostredníctvom mailov a na základe následnej diskusie ich začleníme do procesu. Väčšinou sa snažíme o to, aby študenti boli aktívni a sami sa inicializovali do vybraných projektov. V ostatnom rade je to veľmi individuálne. Najdôležitejšie kritérium je mať záujem.

Je o prácu v Bellušových ateliéroch záujem? Na základe akých aspektov si vyberáte budúcich kolegov?

RR: Pomaly s našimi referenciami stúpa aj záujem pracovať u nás. Pri vybraných projektoch sme boli až šokovaní, aký veľký kolektív študentov nás oslovil o spoluprácu na projekte.

Akú mieru samostatnosti majú študenti? Dá sa to porovnať napríklad s vertikálnymi ateliérmi na škole? 

RR: Veľmi vecne ste uviedli porovnanie práce s vertikálnymi ateliérmi na škole, lebo je to skoro identická činnosť s tým rozdielom, že to čo vypracujú v Bellušových ateliéroch, sa bude aj realizovať. Práca seniora je ich usmerňovať, dávať rady, odovzdávať skúsenosti, ale samotná práca je na kolektíve juniorov, aby spolu ako tím premýšľali, tvorili a koncipovali.

Ako sú študenti finančne ohodnotení?

RR: Každý junior a senior je finančne ohodnotený podľa toho, ako si spolu nastavili cenu projektu. Väčšinou sa toto ohodnotenie pohybuje na úrovni ateliérov z praxe alebo aj vyššou hodnotou.