Jazdiareň v Litomyšli

Zámocký areál leží na "Olivovej hore", dominante mesta, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Zámok spoločne so sústavou historických stavieb a priľahlými parkmi vytváral po stáročia jeden celok, ktorý architekti vo svojom návrhu rešpektujú.

Prvé údaje o budove jazdiarne sú z roku 1635. Po roku 1726 vykonával obnovu po požiari architekt F. M. Kaňka. V 70. rokoch 20. storočia prebehla rozsiahla úprava celého objektu. Kvôli zaisteniu dostatočnej únosnosti (z dôvodu plánovaného umiestnenia archívu do priestoru podkrovia jazdiarne) bol v rámci týchto úprav vybudovaný tiež betónový strop a krov.

Pri návrhu sa architekti snažili rešpektovať všetky zachované časti historických konštrukcií. Na uličnej fasáde obnovili pôvodnú veľkosť okenných šambrán vrátane vonkajšej bosáže. Na štítovej stene bol zmenšený novodobý vstup do archívu. Historická budova jazdiarne bola zrekonštruovaná a vstupný portál bol zreštaurovaný. Funkcia archívu v podkroví ostala zachovaná.

Požiadavkou investora bolo vytvoriť v objekte jazdiarne multifunkčný variabilný priestor, v ktorom by mohol organizovať koncerty pre komornú hudbu, premietanie filmov, konferencie ale aj výstavy. Autori sa rozhodli pre tento účel použiť ľahké a reverzibilné laminátové konštrukcie. „Chtěli jsme co nejméně zasahovat do historicky cenné budovy, zvolili jsme koncept nového vloženého posuvného objektu, který může jízdárnu rozdělit, a umožnit tak rychlou proměnu funkce a akustiky," hovorí jeden z autorov, architekt Tomáš Hradečný

Nový objekt je zložený z dvoch častí – posuvného čela a pevného korpusu. V korpuse sú umiestnené šatne účinkujúcich, priestor pre technikov a sociálne zázemie pre hostí. Čelo sa posúva po koľajniciach v podlahe a ako paraván vymedzuje priestor pre jednotlivé akcie. Týmto spôsobom je možné nastaviť proporcie priestoru a tým aj jeho akustické parametre. Vzhľadom k dlhej dobe dozvuku je zmena proporcií jedným z efektívnych riešení. Posuvné čelo slúži po odsunutí ako priestor pre technikov.

Podlahu tvoria praktikáble, ktoré umožňujú samotný zdvih pódia či hľadiska alebo individuálne členenie podlahy pri výstavách. Scénická osvetľovacia technika, akustické rezonátory a ďalšie potrebné prvky sú umiestnené na nezávislej konštrukcii pod pôvodným betónovým stropom sály. Všetky nové prvky sú navrhnuté ako kombinácia ocele a priesvitného laminátu jemnej jantárovej farby. Z koncepčného hľadiska sa teda jedná o akýsi šperk, ktorý je osadený do priestoru zámockej jazdiarne.

V jazdiarni sa od prestavby uskutočnilo už množstvo akcií vrátane výstav, koncertných predstavení, prednášok a konferencií. Koncept variabilnej dispozície sa ukázal ako funkčný a žiotaschopný.

V priestoroch jazdiarne sa uskutočnila aj Výstava Václav Boštík – Hľadanie strateného raja. Výstava k 100. výročiu narodenia jednej z najvýznamnejších osobností českého výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia Václava Boštíka bola prvou výstavou prezentovanou v novom priestore zrekonštruovanej Zámockej jazdiarne. Táto inštalácia ilustruje jednu z mnohých možných podôb interiéru.

Pri hľadaní koncepcie výstavy sa organizátori zamýšlali nad meditatívnym charakterom niektorých Boštíkových obrazov. Z priestoru jazdiarne sa stal takmer sakrálny priestor, ktorého dominantou bol iba jeden obraz. Do priestoru bol obraz „Dělení prostoru“ transformovaný vo forme potlače na podlahe a stal tiež logom celej výstavy.

Fotografie jazdiarne pred rekonštrukciou:

Podklady: HŠH architekti a Šépka architekti