Obnova nábrežia rieky Loučná, Litomyšl

Téma, ktorá je inšpiratívna aj pre naše mestá a obce. Vzťah sidla a vodného toku je kľúčový nielen pre kvalitu životného prostredia, ale svedčí aj o kultúrnej úrovni obyvateľov. Častokrát sa k vode v sídle obraciame chrbtom a vodné toky dostávajú podobu regulovaných stôk bez života. Jednou z mnohých možných ciest je aj tá, ktorú prezentujeme dnes. Zdá sa, že v Litomyšli občanom a radným téma vody a mesta nebola cudzia a výsledok je dobrým príkladom na preštudovanie.

Úprava nábrežia riečky Loučná v centre mesta nadväzuje na úsek, ktorý bol už skôr realizovaný podľa návrhu ateliéru Josefa Pleskota. Zanedbaná plocha bývalých mestských sadov bola od Pleskotovej promenády oddelená múrom. Ploty znemožňovali voľný pohyb pozdĺž rieky.

Revitalizácia prebiehala na základe projektu, ktorý zvíťazil v otvorenej architektonickej súťaži (v Litomyšli sa kvalitná a kontinuálna obnova historických budov i verejných priestranstiev darí realizovať aj na základe súťaží, čo sa jednoznačne premieta do kvality mestského prostredia - svedčí o tom aj tohtoročné ocenenie vedenia mesta v rámci Českej ceny za architektúru). V tomto prípade bola do prípravného procesu zapojená aj verejnosť. Súčasťou súťažných podkladov boli odborne spracované výstupy zo sociologického prieskumu, ktorý mapoval potreby a priania obyvateľov mesta.

Z 31 návrhov porotu najviac zaujala práca architektov Martina Rusina a Martina Freia. "...Návrh byl oceněn zejména pro svoji myšlenkovou čistotu, reflektující v jednoduchém konceptu místo a požadavky na jeho budoucí využití. Jasným, střídmým způsobem odděluje části městského prostředí od přírodního, které ponechává svému vývoji…”, píše sa v hodnotení poroty.

Projekt stojí na koncepcii obnovy a prepojenia štyroch rôznych mestských priestorov - nábrežia, brehov rieky, parku a ulice - do fungujúceho celku. Veľký dôraz bol pritom kladený na zachovanie a posilnenie prirodzených kvalít miesta, hlavne prírodného charakteru brehu rieky Loučná.

Nábrežie na Vodných valoch a park pri Smetanovom dome sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti historického centra mesta. Na prelome 19. a 20. storočia bolo miesto pri rieke plné života a romantickú atmosféru si uchovalo ešte za prvej republiky. Neskoršie necitlivé zásahy ale preťali nadväznosť rieky na historické jadro mesta a život sa z nábrežia postupne vytratil.

Cieľom projektu bolo opätovné sprístupnenie rieky a vytvorenie priestoru pre trávenie voľného času v jej okolí. Architekti prepojili pôvodne oddelené priestory ulice, nábrežia, rieky a parku.

Ťažisko tvorí promenáda na nábreží s originálnym ihriskom pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Sochársky stvárnené ihrisko s hudobnými motívmi od sochárov Pavly Scerankovej a Dušana Zahoranského. “Herní prvky navazují na poválečnou  tradici umělecky ztvárněných hřišť v Československu”, vysvetľujú architekti.

Leitmotívom návrhu sa stal nízky múrik z farebného betónu lemujúci nábrežie. Vytvára hranicu medzi mestom a zeleným pásom rieky. Múrik slúži ako vymedzenie ihriska, sedenie a ďalší herný prvok.

Lepší prístup k rieke aj nové možnosti jej prechodu umožňuje kamenný brod, nová visutá lávka a sklápacie móla. Nevzhľadný objekt vodárne nad riečkou architekti využili na vytvorenie vyhliadky. Park pri Smetanovom dome doplnil pavilón so zelenou strechou a s posedením pod vysokými stromami.

Architektonické riešenie berie ohľad na nenáročnú údržbu frekventovaných verejných priestorov. Prírodná časť v bezprostrednom kontakte s riekou ostáva nedotknutá.

Nábrežie architekti poňali ako mestskú promenádu pod stromami, určenú na odpočinok, stretnutia a hry. Zámerom bolo získať po odstránení všetkých bariér, brániacich voľnému pohybu chodcov, prírodnú protiváhu Smetanovho námestia.

Pás svahovitých brehov rieky Loučná bol zámerne ponechaný s minimálnymi umelými zásahmi, ktoré by mohli narušiť ich prírodný charakter. Ten architekti vnímali ako jednu z najväčších hodnôt v území. Priestor je zachovaný vo svojej divokosti a sprístupnený iba na vybraných miestach ľahkými mólami z pororoštov a vyhliadkou umiestnenou v úrovni korún stromov nad objektom vodárne.

Brehy sú premostené visutou pešou lávkou. Tá je, rovnako ako pozorovateľne, navrhnutá ako subtílna a transparentná oceľová štruktúra, čo najmenej zasahujúca do prírodného okolia. Ďalší prechod cez rieku tvorí brod zo žulových balvanov, ktorý je súčasťou chodníka vedúceho z nábrežia na pobytovú lúku na druhom brehu.

Výkresová dokumentácia:

Koncepčné schémy:

Skice:

Projekt nábrežia Loučná bol vytvorený počas niekoľkoročnej spolupráce s verejnosťou. Niekoľko zvolených riešení vychádzalo zo sociologických prieskumov. Priestor je preto navrhnutý pre všetky generácie, a ako sa zdá, tak je aj využívaný.

Podklady: Rusina Frei architekti