Nájomný bytový dom Muchovo námestie 1.etapa

Prvá etapa nájomného bývania v bratislavskej Petržalke z dielne ateliéru PANTOGRAPH je riešená ako kompaktný mestský bytový dom so zalomenou pôdorysnou stopou, ktorá reaguje na líniu ulice aj priľahlé verejné priestory.

Racionálne architektonické riešenie so šachovnicovou kompozíciou stavebných otvorov a výraznou strešnou líniou oživujú štruktúrované obklady podnože, tyrkysové akcenty zábradlí, mobiliár a prvky vo verejnom priestore. Objekt zastrešuje celkom 103 bytových jednotiek.

Viac slovami autorov:

Mestský nájomný bytový dom na Muchovom námestí je prvou novostavbou nájomného bývania, ktorú Hlavné mesto SR Bratislava realizovalo vo vlastnej réžii po viac ako desaťročí. Projekt v sebe spája dva paralelné príbehy: príbeh konkrétneho domu, ktorý vznikol postupnou transformáciou pôvodne komerčného zámeru na verejný program, a širší príbeh, návrat mesta k aktívnej úlohe stavebníka dostupného bývania, programu, ktorý bol pre stredoeurópske metropoly historicky samozrejmosťou a v Bratislave bol prerušený na dlhé roky.

Kontext a vznik zámeru

Pozemok pri Černyševského ulici v Petržalke patrí k územiam s narušenou mestskou štruktúrou, bez jasne definovanej ulice, námestia či vnútrobloku. Pôvodný komerčný projekt z roku 2019 počítal s troma deväťpodlažnými bodovými domami pre privátny trh. V tom istom roku sa pozemky vrátili mestu, ktoré program zásadne prehodnotilo: namiesto bytov pre voľný trh tu mali vzniknúť mestské nájomné byty pre potrebné profesie a náhradné nájomné byty pre reštituentov. Z trojice bodových domov sa stala dvojica objektov odlišnej typológie, zalomený doskový bytový dom (I. etapa) a solitérny garni hotel (II. etapa). Privátny súbor sa premenil na verejne otvorený mestský blok.

Urbanistické a architektonické riešenie

Osempodlažný dom s jedným podzemným podlažím definuje líniu Černyševského ulice. Charakteristické dvojité pôdorysné zalomenie odmieta uniformnosť doskovej formy a vytvára priestorové zálivy, ktoré dopĺňajú chýbajúce mikropobytové plochy ulice. Zároveň urbanisticky rozohráva dva odlišné verejné priestory: pobytovú piazzettu na západe a komunitný park na východe.

Park nie je reprezentatívnou zeleňou, ale programovo bohatým komunitným priestorom. Východiskom bolo zachovanie pôvodnej vzrastlej zelene v severnej časti pozemku, nový park si nemusel „budovať“ mierku, dostal ju do vienka. Dopĺňajú ju extenzívne plochy okrasných tráv a trvaliek v štrkovom mulči a sústava bielych betónových šľapákov v mäkkých krivkách. Park je usporiadaný okolo troch ohnísk: detského ihriska s atypickými prvkami, oddychovej zóny s piknikovými stolmi a komunitných záhrad. Sídlisku dáva to, čo mu typicky chýba, nielen zeleň, ale aj dôvody, prečo do nej vyjsť.

Dom je rozdelený na dve dilatačne samostatné sekcie pre 52 mestských nájomných bytov pre potrebné profesie a 51 náhradných nájomných bytov pre reštituentov. Architektonické vyjadrenie obe skupiny zámerne zjednocuje. Bytový mix tvoria 1- až 4-izbové byty, každý s vlastným balkónom alebo loggiou. Pobytová strecha a aktívny parter dopĺňajú ponuku verejne prístupných funkcií.

Architektonický výraz, detail a materialita

Pri rozpočtovo limitovanom verejnom projekte hľadáme hodnotu v detaile, nie v efekte. Pravidelný raster okenných otvorov a balkónov vnáša rytmus a homogenitu, triezvu, mestotvornú, bez gestikulácie. Rozohrávajú ho dva nadradené ťahy: striedanie dvoch typov balkónov v šachovnicovom rytme, francúzskych a hlbších konzolových boxov s lamelovými paravánmi, a konvexne tvarovaná atika, ktorá dáva domu zapamätateľnú siluetu. Prízemné byty získali vyvýšené súkromné terasy nad pásom kvitnúcej výsadby, ktoré ich typologicky približujú samostatnému bývaniu.

Materiálová skladba je úmyselne stručná: tehlová podnož parteru, hladká omietka tela, tyrkysové zábradlia balkónov ako jediný farebný akcent. Tá istá farba sa zámerne premieta aj do verejného priestoru, do mobiliáru, hracích prvkov a piknikových stolov. Dom a parter sa tak čítajú ako jedno autorské gesto.

Spoločenský prínos

V meste s najnižšou dostupnosťou bývania v strednej Európe je každý dokončený mestský nájomný dom precedens aj metodický základ pre projekty, ktoré nasledujú. Skúsenosti zo schvaľovania, financovania a participácie sa už dnes premietajú do nadväzujúcich mestských projektov.

Architektúra tu neslúži výnimočnému klientovi, ale obyčajnému nájomcovi, človeku, ktorý sa do mesta nedostane cez trh. Veríme, že dom odpovedá triezvo, dôstojne a bez prikrášľovania, tak, ako by mestská architektúra mala.

Podklady: PANTOGRAPH
Fotografie: Rasťo Blaško