Konverzia storočného skladu kôstkového ovocia na bývanie - Szentendre, Maďarsko

V nasledujúcich mesiacoch sa budeme snažiť predstaviť realizácie z okolitých krajín, ktoré boli nominované na Cenu európskej únie za súčasnú architektúru Mies van der Rohe Awards. Slovenské nominácie a užší výber medzinárodnej poroty sme predstavili v samostatných článkoch, ostatné realizácie nájdete v súvisiacich článkoch v závere textu. Dnes priblížime prvú z 11 nominovaných stavieb u našich južných susedov.

Stavba v meste Szentendre, neďaleko Budapešti, vznikla pred niečo vyše sto rokmi ako sklad ovocia. Základný stavebný materiál tvorili kamene vyzbierané zo záhrady. Utilitárny objekt bol neskôr rozšírený o otvorenú kolonádu a využívaný na víkendové pobyty. Keď súčasní majitelia prvýkrát navštívili záhradu, objekt už roky chátral. Napriek tomu vedeli, že našli svoj nový domov.

Vzhľadom k tomu, že väčšinu prác na dome realizovali majitelia svojpomocne, stavba trvala  takmer štyri roky. Vďaka tomu sa im však podarilo "napasovať" do obmedzeného rozpočtu a realizovať detaily v požadovanej kvalite.

“Keď sme prvýkrát vstúpili do domu, uvedomili sme si potenciál historickej štruktúry. Majitelia tiež cítili, že predchádzajúci návrh architektov sa nezhodoval s ich predstavami. Napriek napätej finančnej situácii nás požiadali o nový projekt - prirodzene s obmedzeným rozpočtom. Preto sme namiesto tvorby kompletnej architektonickej dokumentácie navrhli víziu a prezentovali možnosti záchrany domu prostredníctvom pôdorysu, dvoch rezov a niekoľkých vizualizácií. Medzitým náš priateľ Dr. Dezső Hegyi - vedúci Katedry nosných konštrukcií na Technickej a hospodárskej univerzite v Budapešti podporil celý projekt návrhom statického riešenia. Keďže výstavba prebiehla neďaleko Budapešti, mohli sme zabezpečiť v rámci priateľských vzťahov aj autorský dozor,” ozrejmujú komplikovaný proces architekti.

Dispozičné riešenie napĺňa všetky požiadavky manželského páru a ich psa Zary. Múry pôvodného skladu vymedzujú hlavný obytný priestor v centre dispozície. Priestor medzi stenami bývalého skladu a predsadenou kolonádou integruje všetky potrebné obslužné funkcie. Aj vďaka priamemu prepojeniu s “jadrom” dispozície a exteriérom však nepôsobí ako podradné zázemie. Spomínané zóny zjednocuje betónová liata podlaha. Rozdielne výšky podlahy zohľadňujú východiskový stav. 

Nočnú zónu na poschodí sprístupňuje kompaktné schodisko. Priestor nad vloženou galériou definuje zachovaná nezvyčajná oceľová konštrukcia krovu. Predsadená rovina tepelnej izolácie a zasklenia definuje novú hranicu medzi interiérom a exteriérom, pričom rámuje kolonádu v nových obdĺžnikových prehľadoch. 

“Odkedy sme začali stavať, uvedomili sme si, že okrem krásneho domu a záhrady sme našli aj nový život. Z izolovaného sveta veľkomesta sme sa ocitli v prostredí, kde sa o nás všetci starali a pomáhali nám. Aj vďaka týmto novým priateľstvám máme pocit, že sme sa ocitli na správnom mieste a stálo to všetko za to,” dopĺňajú na záver majitelia domu.

Podklady: arkt studio; projectroom
Foto: Veronika Juhász