Študijný pavilón pre poslucháčov fakúlt Technickej univerzity v nemeckom Braunschweigu

V uplynulých týždňoch sme postupne predstavili finalistov Ceny Európskej Únie za súčasnú architektúru Mies van der Rohe. Na záver sa pozrieme do areálu Technickej univerzity v nemeckom Braunschweigu.

Dielo bližšie predstaví sprievodný text architektky Andrey Ambrovičovej, ktorá mala možnosť porozprávať sa o realizácii s architektmi Gustavom Düsingom, Maxom Hackem a "zažiť" architektúru  z prvej ruky.

DOM OTVORENÝ PRE VŠETKÝCH

3 x 3 = 9

Študentský dom TU Braunschweig je jasnou hviezdou súčasnej európskej architektúry. O jeho príbehu a súvislostiach sme sa priamo na mieste porozprávali s jeho autormi.

Braunschweig (Brunswick) je štvrťmiliónové univerzitné mesto na severe Nemecka, v spolkovej krajine Niedersachsen. Sídli tu najstaršia Technická Univerzita v Nemecku, založená v roku 1745 ako Collegium Carolinum, kde dnes študuje takmer 17 000 študentov.  

Z hľadiska rozvoja vedy a výskumu patrí Braunschweig medzi špičkové regióny Európy. Univerzitný campus tvorí severnú časť centra mesta. Priamo na brehu rieky Oker, pod vysokými stromami, stojí od minulého leta nový študentský dom / Studierendenhaus. Spolu s historickou budovou univerzity a aulou Audimax dotvára hlavnú os campusu, v priamej nadväznosti na veľkorysé univerzitné námestie. 

Keď som sa v lete 2022 na istý čas presťahovala do Braunschweigu, začala som na bicykli objavovať toto mesto, plné parkov a zelene. Zaujal ma vtedy ešte rozostavaný objekt v univerzitnom areáli: subtílny oceľový raster po obvode dvojpodlažného domu, kompletne presklené fasády, viaceré oceľové schodiská a až neuveriteľne tenká plochá strecha. Ľahký, otvorený pavilón vo výraznom kontraste k masívnej historickej budove v jej priamom susedstve.  

Takmer o rok neskôr, v lete 2023, bol študentský dom v Braunschweigu slávnostne otvorený. Technická univerzita tak dostala nový spoločenský priestor: miesto, kde sa študenti môžu stretnúť, pracovať, učiť sa jeden od druhého, byť sami alebo spolu. Miesto, ktoré nepozná hierarchie, ani bariéry. Priestor otvorený bez rozdielu pre všetkých študentov univerzity, 7 dní v týždni, 14 hodín denne.

Prešlo len pár mesiacov a študentský dom sa dokonale začlenil do organického života campusu. V jedno slnečné aprílové doobedie tu sedíme s architektmi na vonkajšej terase. Pavilón je plný mladých ľudí, vonku je zaparkované množstvo bicyklov. Náš príjemný rozhovor pod veľkými, starými stromami občas preruší len hlasný štebot vtákov.

Gustav Düsing a Max Hacke sa spriatelili počas štúdia na prestížnej londýnskej AA. Neskôr obaja vyučovali architektonickú tvorbu práve na TU Braunschweig, dnes vedú vlastné ateliéry v Berlíne. 

Príbeh tohto domu sa začal v roku 2015, kedy univerzita vypísala architektonickú súťaž pre svojich “WiMis” (wissenschaftliche Mitarbeiter) - vedeckých pracovníkov Fakulty architektúry. Mladí architekti súťaž vyhrali a dostali tak skvelú šancu. Rozsah i spoločenský význam ich prvotiny je aj na miestne pomery raritou a autori sem prinášajú mimoriadnu architektonickú kvalitu. 

Studierendenhaus je modulárnou priestorovou štruktúrou, vytvorenou ako hybrid z ocele a dreva

Ako hovorí Gustav Düsing - najlepšie ju vystihuje pojem otvorenosť: “Otvorené sú užívateľské možnosti. Otvorený je náš dom voči svojmu okoliu. Dúfame, že sem ľudia prídu a budú otvorene komunikovať jeden s druhým, že si vzájomne budú prejavovať rešpekt a zaujímať sa o prácu ostatných. Je to dom, ktorý je otvorený pre všetkých.”

Ľahký presklený pavilón je vystavaný na štvorcovom pôdoryse, na dvoch podlažiach ponúka asi 1000 m2 flexibilných študijných priestorov. Fixné deliace steny tu takmer nie sú, jednotlivé zóny a zákutia formujú mobilné deliace elementy a žlté posuvné závesy. Študenti si tak môžu priestory pretvárať sami, podľa momentálnej situácie a nálady. “Má to byť neurčitý priestor. Priestor, ktorý je možné adaptovať, priestor, ktorý si dokážu študenti prispôsobiť,” povedal nám počas rozhovoru Düsing.

Prízemie zónujú oceľové schodiská - celkovo ich je v dome až deväť, horné podlažie je definované platformami, mostíkmi a otvorenými galériami. Z jednotlivých “ostrovčekov” je skoro vždy možné prejsť na vonkajšiu terasu alebo do záhrady, pričom je dom s exteriérom prepojený deviatimi rovnocennými vstupmi. Táto koncepcia má podporovať prirodzené vytváranie študentských skupín, ich kontakt a vzájomnú spoluprácu. Súčasne je akýmsi protipólom k zaužívanému centrálnemu komunikačnému jadru a snaží sa rovnomerne distribuovať priestorové kvality.

“V tomto dome vládne myšlienka demokracie. Ľudia sú si tu rovní. Nie sú tu horšie miesta a lepšie miesta. Všetko je kvázi rovnaké. Všetci majú rovnaký prístup k dennému svetlu. Dúfali sme, že táto budova bude odzrkadlovať študentskú kultúru a komunikáciu naprieč disciplínami. Keď si študent, môžeš tu stráviť celý deň. Bez ohľadu na to, odkiaľ si, máš nárok na tento architektonický a priestorový luxus,“ dodáva autor. 

S Gustavom sa ďalej rozprávame o tom, aké dôležité sú skutočné stretnutia na akademickej pôde a ako túto myšlienku podporuje architektúra pavilónu: “Platformy, mosty a schodiská: má to byť priestor, kde ľudia môžu náhodne na seba naraziť. Je to opačný model ako digitálny svet, v ktorom sa ľudia len tak náhodne nestretnú. Náš pavilón má byť ale tiež protikladom k univerzitnej veži (súčasťou campus je ´Hochhaus´, kde na jednotlivých podlažiach sídlia inštitúty viacerých fakúlt – pozn. autorky), svojou horizontalitou vytvára protipól tomuto vertikálnemu systému, kde nie je miesto pre náhodné stretnutia a vzájomnú výmenu. Išlo nám o to, aby sme obohatili campus. Aby univerzita bola miestom, ktoré spája ľudí.” 

Základom konštrukčného rastra je modul 3 x 3 metre. Je to malá mierka, prenesená do väčšej priestorovej štruktúry. Architekti sa snažili vytvoriť tu útulnú atmosféru, pocit, akoby ste sedeli doma v obývačke. V tomto bode však Gustav priznáva aj istú pochybnosť: “Trochu som sa obával, že raster stĺpov bude až príliš hustý. Avšak tým, že stĺpy sú take subtílne, v priestore vôbec nerušia. A nakoniec, celá konštrukcia je na absolútnom limite, väčší osový rozostup by nezniesla.”

A nosná oceľová konštrukcia je naozaj ľahká a subtílna: tvoria ju identické oceľové profily s prierezom 10 x 10 centimetrov a dĺžkou 3 metre, ktoré, rovnako ako stropné a fasádne prvky, sú len zošrobované. Objekt je tak možné demontovať a jedného dňa opäť postaviť na novom mieste, v novej forme, ako takú skladačku. 

“Navrhli sme budovu, ktorú je možné meniť a ktorá nie je naviazaná na konkrétne miesto. V tomto zmysle je protikladom kontextuálnej (site-specific) architektúry. Náš dom funguje skôr ako ´plug-in modul´, jeho význam je viac spoločenský, ide o to, aby sa tu študenti stretávali. Jedného dňa ho môžete presunúť do inej lokality a nie je nutné ho búrať. Toto je náš pohľad na recyklovanie a princíp cirkulárnosti v architektúre,” vysvetľuje jeden z autorov. Táto téza bola preverená ešte počas projektovej prípravy. Technická univerzita totiž pôvodne plánovala stavať na inom pozemku, na ktorý architekti urobili súťažný návrh. 

Braunschweig sa stal pevným bodom na dnešnej architektonickej mape Európy: študentský dom obletel mnohé architektonické portály, zapĺňa newslettre a titulné strany odborných časopisov. V rokoch 2023 a 2024 bol ocenený viacerými významnými architektonickými cenami a aktuálne je v najužšom výbere medzi finalistmi na cenu Mies van der Rohe Award / European Union Prize for Contemporary Architecture.

Nestáva sa často, že by v tak veľkej krajine, akou je Nemecko, bol jeden dom ovenčený toľkými významnými oceneniami

Studierendenhaus je laureátom Deutscher Architekturpreis 2023, DAM Preis für Architektur in Deutschland 2024 (Deutsches Architekturmuseum Preis), BDA Preis Niedersachsen 2023 a Heinze Architektur Award 2023.

A čo robí tento dom takým výnimočným? Čo to je, čo zas a znovu vzbudzuje také nadšenie u odborníkov aj laikov? 

“Nový pavilón hľadá odpovede na otázky ohľadom budúcej podoby univerzitných kampusov. Ako budú vyzerať študijné priestory v dobe, keď sa vzdelanie presúva do digitálneho priestoru a umelá inteligencia zásadne ovplyvňuje klasické modely výučby? Našou odpoveďou je vytvorenie ´future proof´ konceptu - efemérnej architektúry, ktorá vytvára komfortné prostredie a širokú škálu priestorov pre efektívne štúdium. Od dvojpodlažných spoločenských zón, cez otvorené vonkajšie terasy, až po pokojné študijné zóny. Vnútorný svet sme zabalili od podlahy až po strechu do transparentnej obálky, ktorá prepája interiér s výhľadom na zeleň kampusu. Modulárny systém stavby a rozoberateľné spoje umožňujú v prípade potreby rozšírenie, alebo ´presunutie´ stavby, takmer bez produkcie stavebného odpadu.” dodávajú architekti na záver.

Text: Andrea Ambrovičová
Podklady: Gustav Düsing & Max Hacke
Fotografie: Leonhard Clemens, Lemmart, Iwan Baan