Reggio School, Madrid, Španielsko

Koncom februára sme zverejnili výber medzinárodnej poroty Cien Európskej Únie za súčasnú architektúru Mies Van Der Rohe. V najbližších týždňoch bližšie predstavíme všetkých päť finalistov, uchádzajúcich sa o ocenenie v hlavnej kategórii "architektúra". V úvodnom článku zavítame do španielskeho Madridu.

Pár slov k východiskám projektu

Krátko po skončení druhej svetovej vojny premýšľali obyvatelia severotalianskeho regiónu Reggio Emilia, ako nadviazať na predvojnovú tradíciu komunitných a súkromných vzdelávacích inštitúcií, vytlačených fašistickým režimom. Cieľom bol návrat k slobodnému rozvoju osobnosti dieťaťa od útleho veku a zabezpečenie vzdelania, ktoré malo zabrániť nástupu budúcich autoritárskych režimov. Výsledkom bol systém vzdelania založený na filozofii rešpektu, radosti z poznávania a občianskej zodpovednosti. Hravé princípy, aplikované najprv na úrovni predškolského vzdelania, si všimol pedagóg Loris Malaguzzi, ktorý sa stal hlavným prívržencom tejto občianskej iniciatívy a ktorý prístup následne propagoval v ďalších regiónoch a krajinách. Filozofia “reggio-inspired” škôl stavia rovnako ako iné známejšie alternatívne prúdy vzdelávania na vnímaní dieťaťa ako osobnosti a prirodzene zvedavého jedinca, u ktorého proces učenia prebieha spontánne a radostne. 

O madridskom reggio-inspired projekte

Medzi inštitúcie, ktoré stavajú na spomínaných princípoch, patrí aj základná škola Reggio School v Madride, dokončená pod hlavičkou ateliéru Office for Political Innovation na severnom okraji španielskej metropoly. Lokalitný program a finálne zadanie pre architektov vznikli v úzkej spolupráci s komunitou rodičov a pedagógov.

“Reggio filozofia vníma prostredie ako "tretieho učiteľa". Vyučovanie často prebieha formou projektov, ktoré vznikajú na popud detí alebo učiteľov. Je tu veľký priestor na chyby a experimentovanie. Osvojiť si tento prístup vyžaduje veľké zmeny vo vnímaní vzdelania. "Naša architektúra preto vytvára komplexný ekosystém, kde sa komplikovaná mozaika priestorov stáva čitateľnou a zážitkovou” vysvetľujú architekti.

Výsledkom je šesťpodlažný monoblok, popretkávaný systémom átrií a medzipriestorov. Kompozíciu nosných monolitických konštrukcií, usporiadaných v racionálnom rastri humanizujú oblúkové arkády a členitá strešná krajina. Tvrdé materiály zjemňuje vrstva korkovej izolácie s charakteristickou drsnou textúrou. 

Podľa slov autorov je objekt koncipovaný ako “miniatúrne vertikálne mesto”, pričom každá z výškových úrovní zastrešuje potreby konkrétnej vekovej skupiny.

“Usporiadanie reflektuje proces ´dozrievania´ žiakov, ktorý sa premieta do ich schopnosti  skúmať školský ekosystém samostatne aj so svojimi rovesníkmi,” dopĺňajú autori. Vertikálna kompozícia graduje v priestoroch na najvyšších podlažiach, ktoré sú usporiadané okolo rozmerného átria - zeleného skleníka.

Triedy na dvoch najnižších podlažiach sú priamo prepojené s okolitou krajinou. Ústredný priestor ďalších dvoch “medziposchodí” tvorí osem metrov vysoká hala, ktorá funguje ako spoločenské námestie.

Odhalené technické zázemie, inštalácie a rozvody tvoria súčasť architektonického zámeru, ktoré nič neskrýva a prezentuje objekt ako živú štruktúru a organizmus.

Autori: Andrés Jaque / Office for Political Innovation
Fotografie: José Hevia