Oblouková 171, Žatec

Architekti zo znojemského ateliéru ORA majú za sebou viaceré realizácie, kde preukázali cit pre prácu s historickým kontextom a pôvodnou stavebnou substanciou. Patria medzi ne mikulovský Štajnhaus, Dom v ruine,, znojemské Vinárstvo Nešetřil, alebo Kocanda Kravsko.

Dnes sa pozrieme na realizáciu v v Znojme, ktorá pre architektov nebola len ďalším projektom, ale priamo rodinným záväzkom a kronikou vpísanou do domu.

Viac prezradia autori:

História

Prastarí rodičia sa do Žatca prisťahovali v dvadsiatych rokoch. Odvtedy v dome žili ďalšie generácie až do revolúcie, keď dom postupne osirel. Neskoršie neodborné pokusy o rekonštrukciu sa skončili neúspechom a domu skôr uškodili.

K nám sa dom dostal ako prekvapivý dar/dedičstvo. Bol v stave ruiny, strecha bola deravá, niektoré stropy sa prepadávali a v krove chýbali celé prvky. Drevomorka tu vyčíňala ako čierna ruka.

Rekonštrukcia

Pre dom sme sa nadchli takmer okamžite. Tu bola povala, kde si dedo za trámom schovával pálenku, odtiaľ pochádzali tie najzapadnutejšie príbehy z pamäti. Boli sme bez prostriedkov aj bez jasnej predstavy, čo ďalej. Ale kto iný než architekti by si mal vedieť poradiť? Navyše architekti, ktorí už vtedy mali na pažbe niekoľko zárezov z obnovy pamiatok.

Proces rekonštrukcie trval dlhých osem rokov. Na nekonečnej rekonštrukcii sa podpísal nedostatok finančných prostriedkov, chatrná úroveň bežného stavebného remesla aj pandémia COVID-19, keď sa spolu so stavbou zastavil celý svet.

Medzitým sa nám postupne narodili dve deti. Vyrastali spolu s pomaly napredujúcou stavbou. Spočiatku tú ruinu neznášali – bola tam tma, zima a špina. Keď sa však začalo kúriť a priestory sa postupne vynárali do krásy, začali si dom osvojovať.

Hlavným východiskom bola úvaha, ako rekonštrukciu zrealizovať ekonomicky a zároveň s hlbokou úctou k pamiatkovým hodnotám objektu. Počas rekonštrukcie sme urobili množstvo chybných rozhodnutí. Na dome sme absolvovali druhú maturitu. Aby sme dokázali robotníkom vysvetliť, ako majú robiť ručne spracované vápenné omietky, museli sme si to sami vyskúšať. Aby sme si dokázali stáť za svojimi rozhodnutiami, museli sme získať reálnu skúsenosť s materiálmi a ich spracovaním.

Na stavbe sa vystriedalo množstvo firiem a remeselníkov. Niektorí nedokázali obstáť pred našimi nárokmi, iní sa dokázali naučiť, že omietka nemá byť rovná, že steny nie sú a nebudú zvislé, že pôvodné postupy a recyklované materiály jednoducho vzdorujú dokonalosti, čo však rozhodne neznamená, že práca môže byť remeselne odfláknutá. Našli sme spoločnú reč.

Priebeh rekonštrukcie sme konzultovali s garantkami pamiatkovej starostlivosti. Debata bola, trúfam si povedať, vzájomne obohacujúca a konštruktívna.

Zmysel rekonštrukcie sa podarilo naplniť.

Zásahy

Najskôr bolo potrebné dom stabilizovať. Celý objekt sa stiahol oceľovými tiahlami, prepadnutú klenbu nanovo vymuroval starý murársky majster a prepadnutý strop na mieste, kam masívne zatekalo a z miestnej plodnice drevomorky by sa dala urobiť praženica, sme nahradili betónovou konštrukciou.

Najväčším sústom bol krov – trojetážová chmeľová povala typická pre Žatec. Aj tu sa pravdepodobne sušil chmeľ. Na trámoch sú stále viditeľné značky, ktoré si tam zrejme robili robotníci pri počítaní vriec.

Miestne firmy sa báli tejto úlohy zhostiť. V tej chvíli sme sa už vzdávali všetkých nádejí a zvažovali sme, že sa tej gule na nohe v podobe starej ruiny zbavíme. Ale kto iný než architekti by si mal vedieť poradiť so starou barabizňou, však? Ako by sme potom mohli presviedčať našich klientov, aby to nevzdávali a že staré domy sa oplatí citlivo obnovovať?

Oslovili sme preto skutočných majstrov remesla, ktorí krovu vrátili konštrukčnú logiku a obnovili jeho veľkoleposť. Aká to bola radosť, keď sme nemuseli nikoho presviedčať o správnom pracovnom postupe, pretože tentoraz sme boli tí maloverní my.

Zvyšok už postupoval síce pomaly, ale bez výraznejších zádrhov.

Reuse

Zbierame staré dlažby, staré dvere, trámy či tehly. Nezbierame ich len zo vznešených pohnútok, pretože ide o krásne remeselne spracované výrobky. Často ich zbierame jednoducho preto, že ich chce niekto vyhodiť. Tu sme konečne dostali príležitosť ich využiť a odľahčiť stodolu.

Starý zhnitý strop preto nahradili iné staré ručne tesané trámy zo zbúraného domu vo Vrbovci. Nemáte šancu spoznať, že sa nad vašou hlavou klenie nová konštrukcia. Kamenné dlažby z červeného mramoru sme vlastnoručne vyťahovali z demolačného kontajnera a po malých dávkach ich osobným autom previezli zo Znojma do Žatca. Obklady sme vymenili za debničku Plzne.

V prejazde je očistená dlažba z juhočeského statku, ktorá je takmer totožná s dlažbou, ktorá tam bola pôvodne. Schválne, či spoznáte, ktorá je ktorá. Celý dvorček je vydláždený večnou šatovskou dlažbou, ktorá musela byť sto rokov uskladnená v stodole v Kravsku, aby sa napokon použila v Žatci.

Opätovné využitie materiálov okrem toho, že je etické, prinieslo aj výraznú úsporu. Ide o nechcený odpad, materiály, na ktorých je viditeľné ich opotrebovanie. Vďaka tomu je ťažké rozoznať, čo v dome bolo pôvodne a čo je nové. Dom je kolážou, ktorá však nie je postavená na kontraste.

To nové

Pod stáročnými dlažbami sa ukrýva podlahové vykurovanie, za krivými omietkami sú všetky súčasné inštalácie.

Nové využitie a aktuálne normy si vyžiadali nové protipožiarne dvere. Hľadali sme výraz a remeselný detail, ktorý by kvalitatívne zodpovedal pôvodnému remeslu, ide však o súčasnú interpretáciu kazetových dverí. Sú vyrobené z masívneho jaseňa a kompletne na mieru.

Okná majú klasickú profiláciu a členenie. Tam, kde boli otvory menené, sú okná interpretované nanovo a ich profilácia je autorsky spracovaná. Nemajú pôsobiť kontrastne, majú splynúť s celkom.

Najväčšiu dilemu predstavovala uličná fasáda. V deväťdesiatych rokoch bola zbavená všetkej profilácie. Fasáda preto pôsobila zmrzačene, atektonicky. Nevedeli sme prísť na to, prečo. Jej pochopenie komplikovalo to, že nebolo možné nájsť jej pôvodnú podobu.

Ulica sa volá Oblouková, stáča sa okolo historického centra a dom stojí na vnútornej strane oblúka. Hoci existujú fotografie samotnej ulice, náš dom na nich nikdy nie je zachytený. Podarilo sa nám nájsť fragment fasády na jednej z fotografií, na ktorej je viditeľné, že nad oknami na poschodí boli výrazné suprafenestry a dom mal výraznú rímsu.

Štuková výzdoba je veľmi dôležitá práve preto, že koriguje nepravidelnosti. Je to kompozičný nástroj, vďaka ktorému možno vytvoriť harmonické proporcie a vzťahy medzi jednotlivými prvkami. Hoci sa nám napokon podarilo vypátrať pôvodnú podobu, nechceli sme ju jednoducho obnoviť.

Jednotlivé prvky sme vrátili, ale spracovali sme ich nanovo, autorsky a jednoduchšie. Chceme demonštrovať, že v zásade nezáleží na konkrétnom drobnom detaile, ale na celkovej geometrii. Fasáda opäť začala dávať zmysel, nejde však o jednoduchú citáciu. Pôvodné motívy sa rozvíjajú v novom tvarosloví.

To, čo zostalo

Zostalo maximum možného. Niekedy je lepšie nevŕtať sa v tom, čo funguje.

Veľkou témou sa stali podlahy na poschodí. Masívne fošne, z ktorých sú niektoré pribité ešte kovanými klincami. Za tie stáročia sú vychodené natoľko, že hrče, topánkami vyhladené do lesku, vystupujú aj o niekoľko centimetrov nad okolitú úroveň.

Okrem toho, že sú podlahy nerovné, sú preto aj dramaticky hrboľaté. Najväčším zážitkom je prechádzať sa po nich naboso a nechať stáročný materiál pôsobiť na chodidlá.

Podlahy sme vlastnoručne prebrúsili, chceli sme však, aby sme aj my naniesli vrstvu, ktorú bude možné postupne zošliapať. Na každú podlahu sme navrhli a ľanovými farbami namaľovali nový „koberec“, ktorý je otvorene priznanou novou intervenciou a bude postupne miznúť.

Koncept

Konceptom sa spravidla začína. Prečo ho uvádzame až na záver? Pretože na začiatku sme nemali jasnú predstavu. Všetko sme niekoľkokrát prehodnotili, najzreteľnejším príkladom je uličná fasáda.

Spolu s rekonštrukciou sa vyvíjal aj náš názor a projekt sa neustále upravoval. Keby sme mali celkový koncept nejako pomenovať, bola by to fúzia. Alebo rozostrenie.

Až na výnimky tu nie je zrejmé, kam sme ako autori vstúpili. Atmosféra domu má upokojovať. Ako keď prídete k babičke na nedeľnú návštevu. Nové a staré sa tu premiešavajú, akoby sa povrchy a fragmenty vrstvili celé veky. Možno by to tak aj bolo, keby sa dejiny nepretrhli.

Život

Rovnako ťažkým bremenom ako samotná rekonštrukcia bolo vymyslieť pre dom udržateľný program. Chceme, aby dom žil, aby bol verejne prístupný a aby sa zapísal na mapu Žatca, ktorý sa medzičasom zapísal do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Prepáčte to klišé, ale čo lepšie by tu mohlo byť než remeselný výčap, keď celá sláva mesta stojí na chmeli?

Preto sme oslovili majstra sládka z lietajúceho pivovaru FALKON a nadchli ho pre nový výčap. Výčap a jeho interiér sú neoddeliteľnou súčasťou domu. Výčap ide ruka v ruke s konceptom rekonštrukcie. Kvalita remeselného piva a spôsob jeho podávania zodpovedajú atmosfére, ktorú dom vytvára.

V dome sa zároveň možno ubytovať v apartmáne so záhradou alebo napríklad v práčovni. My sami sem chodievame „na chalupu“.

Napokon, čo viac človek potrebuje než pivo a perinu?

Záver

Dom sa stal naším testovacím poľom. Keď tvrdíme, že aj pamiatku možno opraviť kvalitne a nie nezmyselne draho, dnes už vieme, že je to možné.

Je však potrebné naladiť sa na atmosféru domu, pochopiť ho, prijať ho a ustúpiť od niektorých nárokov. Opravený dom zároveň nemusí vyzerať ako nový. Istá miera ošúchanosti je naopak kvalitou, ktorá sa vytvárala celé veky.

Ale predovšetkým to chce čas. Za ten čas sa dom prestane javiť ako nepríjemná obsesia. Jedného dňa začne vloženú pozornosť vracať.

Materiály

• recyklované dlažby, trámy a dosky
• vápenné omietky
• vápenné nátery
• masívny jaseň

Autor: ORA
Podklady: Linka
Fotografie: BoysPlayNice