Kocanda Kravsko (ČR)

Znojemský ateliér ORA, ktorý má na konte viaceré kvalitné konverzie (mikulovský Štajnhaus, Dom v ruine, alebo znojemské Vinárstvo Nešetřil...), sa s chuťou pustil do obnovy statku v blízkosti Znojma. Výsledkom je nateraz citlivo zrekonštruovaný centrálny barokový objekt, ktorý slúži novému účelu. 

Stavba pôvodne vznikla ako zájazdový hostinec na trase Praha-Viedeň. V druhej polovici 19. storočia bol areál transformovaný na známu keramickú továreň, s čím súviselo aj jeho výrazné rozšírenie. Výroba tu fungovala nepretržite, až do obdobia po nežnej revolúcii. Čoskoro ju však stihol osud mnohých iných priemyselných prevádzok - areál menil majiteľov a dlhodobo chátral. Súčasní majitelia, ktorí pochádzajú priamo z Kravska areál postupne prestavujú pre zážitkovú turistiku.

Kocanda je názov, ktorý nesie miesto odjakživa. Mal by pochádzať z nemeckého "Gott sei Dank", slovensky "vďakabohu". Kruh sa uzatvára, objekt sa vracia k svojmu pôvodnému účelu.

Miesto

Areál sa nachádza na kopci pri dedine Kravsko, neďaleko Znojma. Pôsobí ako solitér v krajine, vyvýšená poloha súčasne otvára diaľkové výhľady do okolia.

Rekonštrukcia

Kocanda v priebehu času prešla mnohými úpravami a transformáciami. Cieľom aktuálneho projektu bolo objekt očistiť od výrazne rušivých zásahov a prinavrátiť kompaktný výraz pôvodnej stavby. Obnovené boli tiež  pôvodné stavebné otvory, s replikami dobových výplní. Architekti sa súčasne snažili o zachovanie dobovej patiny. 

Záhrada

Areál je rozdelený na niekoľko zón. Reprezentatívna parková úprava tvorí predpolie priečelia Kocandy, ktoré tienia niekoľkostoročné duglasky. 

Záhradné úpravy zodpovedajú charakteru jednotlivých častí areálu. K najmladšej výrobnej budove, ktorá v súčasnosti slúži ako reštaurácia, prilieha malý úžitkový záhon doplnený starými odrodami ovocných stromov. Staršiu výrobnú časť obklopuje divoká zeleň. Malé jazierko v rohu záhrady plní dažďová voda zo žľabov Kocandy.

Interiér

“Interiér je záměrně spartánský, nechybí mu ale přívětivost,” vysvetľujú architekti z ateliéru ORA, ktorí dbajú na zachovanie autentických materiálov a detailov. Ako príklad môžu slúžiť dobové dvere, ktoré nahrádzajú nové jednoduché výplne len v prípade absencie originálu. Rovnakú logiku aplikovali pri rekonštrukcii podláh, kde možno vidieť dobové masívne drevené kazety, doplnené čadičovými a cementovými dlaždicami. V interiéri sa odhaľujú fragmenty pôvodnej výmaľby.

“Při zařizování jsme maximálně využili starého nábytku - stoly, skříně, židle, ale i stolky pod umyvadla nebo staré litinové vany, které jsme sami posháněli z různých koutů republiky, nebo nakoupili u oblíbeného antikváře,” dopĺňajú autori.

Objekt je prevádzkovaný najmä sezónne, vykurovanie zaisťujú zrkadlové infrapanely, ktorých použitie umožnilo minimalizovať zásahy do pôvodných stavebných konštrukcií. 

“Člověk si všude uvědomuje, že je ve starém domě. Není to ale hra na staré, bílé zdi poskytují dostatek uklidnění k výsledné koláži,”  dopĺňajú architekti.

Formy

V areáli možno aj dnes nájsť tony pôvodných sadrových foriem slúžiacich na výrobu keramiky. Veľká časť z nich už nie je použiteľná. Architekti z nich tvoria v interiéri rôzne kompozície, ktoré pripomínajú históriu areálu.

Autor: ORA
Podklady: Linka
Fotografie: BoysPlayNice