Dva domy, srnky a stromy - rekonštrukcia usadlosti v Južných Čechách.

Autentické domy a chalupy na samote alebo na dedine sú čoraz vyhľadávanejšou formou víkendového bývania. Záujem vyvážiť rýchle tempo mesta súvisí s túžbou po niečom originálnom a tradičnom. Pritom sa však iba neradi vzdávame svojich nárokov na komfort. Paradoxne sa stáva, že až príliš “dokonalá” rekonštrukcia a "štandardné riešenia" tento žiadaný charakter vo výsledku úplne potlačia. Nie je jednoduché vyhovieť súčasným nárokom a pritom zachovať pôvodný charakter stavby. A dá sa vôbec navodiť v prípade, kedy sa chalupa musela kvôli zlému stavu (aj napriek snahe ju zachovať) takmer celá zbúrať a postaviť odznova? Do akej miery má potom zmysel opakovať to pôvodné?

Rekonštrukcia hľadá odpovede prostredníctvom rešpektovania pôvodnej logiky stavieb a použitia tradičných postupov. Snaží sa o prirodzenosť skôr než formálne napodobňovanie.

Prírodné materiály ako drevo, kameň a hlina a ich ručné opracovanie vnášjú do stavby nedokonalosť, ktorá sa stáva zásadným aspektom projektu. Návrh už od počiatku pracuje s prírodnou patinou a starnutím.

Usadlosť, zakreslenú už na mape z roku 1750, tvoria dva objekty. Chalupa a stodola, ktoré vytvárajú v pôdoryse tvar písmena "L" sú osadené do svahu zvažujúcej sa lúky.

Zvonku sa návrh držal čo najvernejšie pôvodnej podoby stavieb. Zásadné zmeny sa diali v interiéri. Hlavné obytné priestory sú otvorené až po krov, aby vynikol charakteristický prvok pôvodného domu - v chalupe čierna kuchyňa, v stodole priehľad cez pôvodné vráta. V oboch domoch je naviac vstavaný nový čierny "komín", ktorý v sebe ukrýva hygienické zázemie a nesie schody vedúce na poschodie. V stodole sa týči táto dostavba ako dominanta, v chalupe je zámerne nenápadná.

Dualita domov sa nesie celým návrhom - ich odlišný charakter a pôvodné využitie sa premietajú do novej prevádzky a celkového prístupu k rekonštrukcii.

Stodola je doplnková stavba - slúži ako letná obývačka, priestor pre hostí a technické zázemie. Náplň sa odrazila aj na poňatí rekonštrukcie, ktorá je menej “formálna”.

Pôvodné kamenné steny zostávajú vo vnútri odhalené. Murivo dopĺňa stena z pohľadového betónu s odtlačkami debniacich dosiek, ktorá ukrýva schodisko a saunu. Na pozadí svetlého zákrytu vyniká pôvodný krov a veľký otvorený priestor. Interiér sa nerušene otvára vďaka skladacím preskleným krídlam do záhrady i na lúku za domom. Presvetlenie zabezpečuje aj presklenie v štíte stodoly. Pomyselné srdce domu tvorí otvorený krb na kameni z neďalekej stráne.

"Celý proces trval přes čtyři roky a i když se během té doby návrh ještě různě vyvíjel, jeho podstata se časem možná ještě víc vytříbila. Zásadní podíl na výsledku má především osvícený a tvůrčí investor i stavbyvedoucí, neboť většina stavebních prvků a vnitřního vybavení byla řešena a vyráběna na míru - občas podle lidové moudrosti, občas i jako experiment... " dodávajú autori.

Drevenica je využívaná celoročne. Stavba je poňatá tradične, napriek tomu, že väčšina konštrukcie musela byť pre zlý technický stav nahradená. V duchu starých chalúp zostala zámerne tmavšia, uzavretá a intímnejšia. Hlavnú úlohu tu hrajú tradične opracované povrchy - tesané trámy a zrub, hlinené omietky, ručne štiepaný šindeľ... Nové prvky, ako vložené poschodie alebo zádverie, sa snažia byť nenápadné. Obytnej miestnosti dominuje veľká pec s vyhrievaným ležaním, pretože zrub je využívaný celoročne.

Podklady: BoysPlayNice