Jurkovičova vila na Lermontovovej ulici v Bratislave

Vrcholné diela Dušana Samuela Jurkoviča sú známe nielen architektonickej obci, ale aj širšej verejnosti. Jeho tvorba, najmä v medzivojnovom období, však bola značne rozmanitá. Počas dlhého a plodného brnianskeho obdobia tvorby sa zaoberal (ako to sám nazval) "obydlím československého inteligenta". Na toto obdobie nadviazal "vilami pre bratislavského inteligenta". Poschodový objekt na Lermontovovej ulici číslo 21, postavený v rokoch 1923 až 1924, je súčasťou súboru piatich víl. Jurkovič ich navrhoval spolu s pražským kolegom - architektom Janom Paclom. Jedným z pätice objektov osadených vo výraznom svahu je aj vlastná Jurkovičova vila susediaca s prezentovaným objektom.

Súbor víl leží v strmom svahu na bývalej Güntherovej, dnešnej Lermontovovej ulici. I keď je každý objekt navrhnutý samostatne, s vlastným dispozičným riešením, stavby nesú mnohé spoločné znaky. Pri pohľade z ulice človek vstrebáva pocit solídnosti podporený monumentálnymi priečeliami, charakteristickými pre dobu ich vzniku. I napriek spomenutej masívnosti, pôsobia vily vznosne, vďaka ich umnému osadeniu do svahovitého terénu.

Štýlovú jednotu dotvára zdôraznenie vstupného priečelia plochým rizalitom s trojuholníkovým štítom, v ktorom sú umiestnené tri podkrovné okienka, alebo použitie predložených prístreškov (s lomenou, alebo oblúkovou strieškou), pripomínajúcich tradičné žudro. Klasicky stvárnené vily sú triezvo dekorované (palmetový vlys rámujúci trojuholníky štítov, či pilastrové hlavice).

Pre vykreslenie predstavy o vile na Lermontovovej 21, budeme citovať text Dany Bořutovej z knihy Architekt Dušan Samuel Jurkovič (Bratislava: Slovart. 2010):

"V susedstve Jurkovičovej vily sa nachádza vila na Lermontovovej číslo 21. Zhruba obdĺžnikový pôdorys domu situovaného od ulice, takpovediac, v druhom pláne, na hornom kopci areálu, reaguje na terén a prevádzkové aspekty vysunutím polygonálneho arkiera na juhovýchodnej a plochého rizalitu na severovýchodnej strane, ako aj schodiskom vedúcim k vstupnej terase. V zásade si však zachováva osovú symetriu situovaním hlavnej obývacej miestnosti na juhozápadnej strane, ako aj umistnením hlavného vstupu do osi priečelia obráteného smerom na ulicu a potvrdenú plochým rizalitom vybiehajúcim do štítu. Rizalitu dominuje vstup s oblúkovým záklenkom, ktorého masívne plastické orámovanie pripomína žudro, uplatňuje však klasicizujúce tvary flankujúcich pilastrov s kompozitnými hlavicami, rovnakými ako na Jurkovičovom dome, a palmetový vlys v segmente supraporty. V osi vstupu je na poschodí široké trojdielne okno vložené do obdĺžnikového výrezu šírkového formátu, po stranách flankované vhĺbenými plochými pilastrami s volútovou hlavicou. Reliéfnu hru s povrchmi decentne podčiarkuje konvexné vedenie línie, v ktorej sú vsadené tri diely okna. Na mierny konvexný pohyb nadväzuje potom dôraznejší tvar trojpodlažného polygonálneho arkiera na juhovýchodnej strane domu. Na rozdiel od Jurkovičovej vily štítovú stenu nezdobí reliéf ale iba trojica malých okienok podkrovia."

V úvode sme spomenuli Jurkovičove vily v Brne a Prahe. Pravdepodobne najväčšou zmenou pri bratislavských vilách, bol Jurkovičov odklon od halového typu pôdorysu. Hala, ktorá už v Bubenči (Praha) mala skôr komunikačný než spoločenský význam, ustúpila menšej predsieni, alebo chodbe so schodiskom. Z nej bola sprístupnená väčšina miestností na podlaží. Spoločenskú funkciu pôvodnej haly zastáva salón. Veľká miestnosť presvetlená arkiermi na južnej, respektíve juhovýchodnej strane. Niektoré dispozičné znaky, ako vyššie zmienené riešenie so salónom, sú spoločné pre všetky vily. No treba mať na pamäti, že každá z nich je solitérom s osobitným dispozičným riešením. Či už vplyvom investorových predstáv, alebo konkrétnych terénnych podmienok parcely.

Vo vile býval pôvodne (1923 až 1938) profesor Univerzity Komenského Dr. Chaloupecký. Na konci tridsiatych rokov sa však na Slovensku začínajú výrazne prejavovať protičeské tendencie a tak pán profesor pre dobro svojej rodiny vilu aj krajinu opúšťa. Novým majiteľom sa stáva pán Karel Bláha (majiteľ hotela Bláha a prevádzkovateľ Umeleckej besedy pri moste), ktorý však o niekoľko rokov - za nového režimu prišiel o svoj majetok. Po vojne sa profesor Chaloupecký (pôvodný majiteľ) domáhal navrátenia svojho majetku, no nikdy sa tak nestalo. Vilu oficálne kúpila istá pani Molecová, no nikdy v nej nebývala.

Po roku 1948 nastalo obdobie, ktoré vile na Lermontovovej 21 veľmi neprialo. Navyšovanie štátneho fondu malo za následok úpravu dispozície komfortnej vily na štyri bytové jednotky so samostatnými kuchyňami. Stavba samozrejme nebola navrhnutá pre štyri rodiny a tak boli nutné dispozičné zmeny. Okrem kuchýň boli vymurované dodatočné deliace priečky, ktoré mali za následok zamurovanie niekoľkých okenných a dverových otvorov. Tu sa zásahy nekončia a za spomenutie taktiež stojí vytrhanie parkiet a ich náhrada xilolitom.

Neštastné kroky pokračujú aj po roku 1956, kedy sa vila dostáva opäť do súkromného vlastníctva rodiny Bullových. Asi najvýraznejšou vykonanou zmenou bolo preomietnutie fasád hrubo škrabaným brizolitom a vybudovanie garáže v suteréne, kvôli ktorej boli nahradené pôvodné dvere do záhrady garážovými vrátami. Vybúraný bol taktiež otvor medzi dvoma susednými miestnosťami.

V roku 2016 sa vila konečne dočkala potrebnej obnovy. Minulé krivdy sú postupne odstraňované, vila sa pomaly vracia k svojej pôvodnej identite. Zamurované okná a dvere sa opäť dostávajú na výslnie, osadzujú sa nové výplne vyrobené podľa dochovaných autorských návrhov. Deliace priečky, ktoré v pôvodnej výkresovej dokumentácii nefigurovali, sú odstránené a ustupujú originálnej, autentickej, prevádzkovej koncepcii.

Suterén a podkrovie dostávajú nové funkčné využitie. Najnižšie a najvyššie podlažia boli zobytnené. Podkrovie slúži (po citlivom presvetlení strešnými oknami) ako domáci ateliér. Celá vila dostala nový "náter". Brizolit bol ponechaný, no natretý tmavým odtieňom, hladké omietnuté časti zjednotil svetlejší tón. Zachované ostali taktiež vnútorné štukové povrchy. Detaily ako rímsy, šambrány, vlisy, či vstupný portál boli sanované kontrastnou hladkou omietkou. Zámočnícke výrobky, zábradlia, brány a plot dostali matný čierny povrch. Zábradlia sú kópiou zachovaných častí, zatiaľčo brány, mreže a svietidlá sú novotvary, rešpektujúce detaily Jurkovičvých stavieb.

Je šťastím, že Dušan Jurkovič aktívne pôsobil aj na našom území, zanechal tu po sebe viacero hodnotných realizácií, vrátane menej známych bratislavských víl. Z toho vyplýva aj naša povinnosť dôkladne sa o diela národného umelca starať. Je mnohokrát zarmucujúce pozorovať, ako ku stavbám pristupujeme a odkazujeme  na chyby a bezohľadnosť minulých režimov.

Preto je potešujúce vidieť na vlastné oči prerod vily na Lermontovovej ulici číslo 21, ktorá si prešla svojou tŕnitou cestou. Poďakovanie patrí ľudom, ktorí za zdeformovanými dispozíciami, zamurovanými oknami a preomietnutými stenami videli pôvodného "Jurkoviča". Nenechali sa znechutiť množstvom práce a dali mu znova uzrieť svetlo sveta. Lermontovova 21 sa tak opäť môže pochváliť symbolickým názvom: "vila pre bratislavskú inteligenciu".

Doplnená séria fotografií:

Podklady: Milan Kiaček