Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Reynaers systems spol. s r.o.

Prievozská 2/ A
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
11. september 2020
1
465

Reakcia DOCOMOMO Slovakia na otvorený list spoločnosti Immocap ohľadne Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave

DOCOMOMO pokračuje v aktivitách v súvislosti s so snahou zachovať bývalý Dom odborov.
Reakcia DOCOMOMO Slovakia na otvorený list spoločnosti Immocap ohľadne Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave

K ostro sledovanej téme premeny areálu bratislavského Istropolisu sme v poslednej dobe publikovali viacero príspevkov (nájdete ich aj v súvisiacich článkoch pod textom). 

Istropolis čaká v najbližších rokoch zásadná premena. Immocap  predstavil víziu novej štvrte a kultúrno-spoločenského centra. Viac informácií o projekte sme priniesli v tomto článku. Prezentovaný projekt počíta s asanáciou súčasného Istropolisu. V súvislosti s medializovaným zámerom developera formulovala organizácia DOCOMOMO list, v ktorom vyzvala developera na otvorenú diskusiu o budúcnosti Domu odborov. Immocap reagoval nasledujúcim textom. Nasledovné riadky sú práve reakciou na vyjadrenie developera.

 

do.co,mo.mo_sk

Reakcia DOCOMOMO Slovakia na otvorený list spoločnosti Immocap ohľadne Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave

Spoločnosť Immocap uverejnila na svojej stránke aj vo viacerých médiách otvorený list, ktorý ako reakciu na list organizácie DOCOMOMO Slovakia adresovala ministerke kultúry, primátorovi Bratislavy a starostovi mestskej časti Bratislava – Nové mesto.

Pán Ing. Martin Šramko, predseda predstavenstva Immocap Group, a.s., vo svojej reakcii okrem spomenutého otvoreného listu DOCOMOMO komentuje aj odborné aktivity tejto organizácie a architektonické hodnoty budovy Istropolis. Keďže vo viacerých tvrdeniach nevychádza z aktuálnych informácií a znevažuje odbornú spôsobilosť členov a členiek tejto organizácie aj predmetné architektonické dielo, dovoľujeme si v tejto veci poskytnúť relevantné stanovisko a uviesť fakty na pravú mieru.

DOCOMOMO (Documentation and conservation of buildings, sites and neighbourhoods of the Modern Movement) je medzinárodná odborná organizácia so sídlom na Technickej univerzite v Lisabone. Jej  členmi je v súčasnosti 71 krajín a združuje popredných architektov a architektky, historikov a historičky architektúry z celého sveta, ale aj univerzity, odborné spolky či profesionálne združenia. Cieľom tejto organizácie je výskum, dokumentácia a ochrana architektúry moderného hnutia, ako aj rozširovanie poznania o možnostiach jeho ochrany a obnovy. Slovensko patrí k zakladajúcim členom tejto renomovanej celosvetovej inštitúcie. Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO je riadnym členom DOCOMOMO International. Jej činnosť na Slovensku zastrešuje Spolok architektov Slovenska a je financovaná aj z verejných zdrojov. Toto postavenie zaväzuje DOCOMOMO Slovensko konať vo verejnom záujme.

Nevedno, odkiaľ čerpal pán Ing. Šramko informáciu ohľadne stavu registra DOCOMOMO. Škoda, že nikoho z členov slovenskej pracovnej skupiny v tejto veci nekontaktoval. Inak by sa určite dozvedel, že každá členská krajina DOCOMOMO vedie národný register diel architektúry moderného hnutia a súčasne prispieva do medzinárodného registra. Do medzinárodného registra sa diela zapisujú v zmysle kurátorských výziev Medzinárodnej odbornej komisie pre registre (ISC Registers). Do národného registra sa diela zapisujú na základe prerokovania a schválenia členmi a členkami slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO International. V medzinárodnom registri je k dnešnému dňu zapísaných 100 diel zo Slovenska a národný register k dnešnému dňu zahŕňa 340 diel. Oba registre sa pritom budú v najbližších rokoch ďalej rozširovať. Zodpovedajú totiž stavu poznania v danej oblasti. Tak, ako sa postupne prehlbuje poznanie o architektonickom dedičstve 20. storočia, tak sa rozširuje aj skupina najvýznamnejších diel. Dom odborov, techniky a kultúry bol do národného aj medzinárodného registra zaradený v roku 2018 na základe rozsiahleho výskumu diela architektov Končeka, Skočeka a Titla, ktorý predchádzal ich autorskej výstave (odkaz tu). 

Spoločnosť Immocap vo svojej reakcii vykresľuje činnosť DOCOMOMO Slovensko ako romantické aktivistické úsilie a jej členov ako nadšených amatérov. V tejto súvislosti by sme chceli pripomenúť, že v slovenskej pracovnej skupine DOCOMOMO sú zastúpené všetky generácie, od mladých začínajúcich architektov a architektiek, cez uznávaných architektov a architektky, renomovaných historikov a historičky architektúry až po osobnosti ocenené najvyššími odbornými a spoločenskými oceneniami, ako je Pribinov kríž II. triedy, Krištáľové krídlo, Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry, Cena Dušana Jurkoviča, Cena Martina Kusého za teoretické dielo v oblasti architektúry, CE.ZA.AR či DAM Award – cena Nemeckého múzea architektúry. V žiadnom prípade teda nemožno spochybňovať ich odborné kompetencie, ako sa to snažil urobiť autor listu, pán. Ing. Šramko.

Spoločnosť Immocap vo svojej reakcii ďalej uvádza, že členovia DOCOMOMO ju doteraz nekontaktovali a projekt poznajú len z materiálov, ktoré boli uverejnené v médiách. Pravdou však je, že od začiatku roku 2019 členovia DOCOMOMO upozorňovali na skutočnosť, že vlastník budovy pravdepodobne pripravuje jej likvidáciu. V tejto súvislosti uverejnili aj svoje prvé stanovisko v apríli 2019. Členovia DOCOMOMO Slovensko, rovnako ako celá odborná verejnosť, má úprimný záujem spoznať plánovaný projekt. Žiaľ, bola to však práve spoločnosť Immocap, ktorá informácie o projekte nezverejňovala.

Zástupca spoločnosti Immocap sa v liste vyjadruje aj k architektonickým hodnotám Istropolisu a k odbornej činnosti historikov a historičiek architektúry. Uvádza, že v doterajšej literatúre sa dielo nehodnotí ako jedno z najvýznamnejších. Cituje pritom časti z odborných textov, ktoré opisujú architektonické riešenie, konštrukciu a dispozíciu a hodnotiace hľadisko vôbec neobsahujú. Ak by sa vlastník budovy skutočne zaujímal o jej architektonické hodnoty, potom by musel zaznamenať, že sa budova ako referenčná architektonická hodnota objavila minimálne v 15 odborných domácich aj zahraničných tituloch. Medzi najvýznamnejšie uznanie architektonických hodnôt tohto komplexu nepochybne patrí jeho zaradenie do monografie Eastmodern – Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia, ktorá vyšla vo vydavateľstve Springer v roku 2007. Uznávaná rakúska fotografka Hertha Hurnaus a dvaja rakúski architekti Benjamin Konrad a Maik Nowotny tak odhalili krásu tohto diela aj širokému medzinárodnému publiku. Medzi ostatné významné zmienky treba zaradiť katalóg autorskej výstavy Konček Skoček Titl, ktorý vznikol pri príležitosti udelenia najvýznamnejšieho ocenenia za celoživotné dielo v oblasti architektúry Ceny Emila Belluša práve trojici autorov Domu odborov, techniky a kultúry v roku 2016.

O osud budovy Istropolis sa odborná verejnosť zaujímala permanentne. Najprv v podobe skúmania, hodnotenia a interpretácie, neskôr aj ako potenciálnej pamiatky. Pripomeňme, že DOCOMOMO Slovensko zaradilo budovu do národného registra v roku 2018 a v roku 2019 podalo na Pamiatkový úrad SR podnet na zápis budovy do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Súčasne treba pripomenúť aj to, že budova bývalého Domu odborov, techniky a kultúry bola už v roku 2008 zaradená medzi pamätihodnosti mestskej časti Nové mesto.

V súvislosti s tvrdeniami spoločnosti Immocap o nefunkčnosti budovy treba uviesť, že Dom odborov, techniky a kultúry plnil funkcie, na ktoré bol určený od svojho otvorenia v roku 1981 až do jeho uzavretia aktuálnym vlastníkom. Uskutočnil sa v ňom rad podujatí, ktoré vonkoncom nemožno redukovať na politické či ideologické. Pripomeňme, že to bola práve veľká sála dnešného Istropolisu, kde svoje 70. narodeniny oslávil Marián Varga, kde sa konávali festivaly ako One day Jazz festival, MFF Bratislava, IstroCON a ďalšie ,  kde pravidelne vystupovala Lúčnica, kde mala v roku 2018 rozlúčkový koncert Joan Baez alebo kde ešte minulý rok koncertoval slávny gitarista Al di Meola.

V kontexte tvrdení spoločnosti Immocap, že budovu nie je možné adaptovať na aktuálne potreby ani na zmenený lokalitný program si dovoľujeme pripomenúť celý rad prác, ktoré sa touto témou v ostatnom desaťročí zaoberali. Ide o projekty, ktoré vznikli na pôde Fakulty architektúry STU, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ale aj na Fakulte architektúry Technickej univerzity vo Viedni. Všetky projekty vznikli pod vedením renomovaných architektov a sú dôkazom toho, že budova je adaptovateľná v celej škále možností, a to aj pri zachovaní jej pôvodných architektonických hodnôt. Ukážku prác ponúkame verejnosti aj investorovi, ako námet na diskusiu a prehodnotenie jeho aktuálneho stanoviska.

Na adresu vyjadrení, v ktorých sa Immocap ohradzuje proti "difamačným tvrdeniam" ohľadne klamlivosti vizualizácií a nezverejneniu výsledkov súťaže, by sme chceli uviesť nasledujúce: Skutočnosť, že vlastník budovy zorganizoval medzinárodnú súťaž možno hodnotiť jednoznačne pozitívne. Škoda, že v podmienkach súťaže sa s možnosťou zachovania budovy nerátalo. Ťažko pochopiteľné je aj to, že ak investorovi skutočne ide o vybudovanie miesta pre verejnosť, prečo súťaž aj jej výsledky nebol schopný verejnosti dodnes sprístupniť.

Trváme na tom, že verejnosti prezentovaný obrazový materiál môže slúžiť a slúži ako ilustrácia zámeru a nepochybne ako nástroj marketingu. Ako relevantná informácia o projekte je však nepostačujúci. Práve z toho dôvodu sa projekty štandardne predkladajú na diskusiu vo forme výkresovej dokumentácie zahŕňajúcej situáciu, pôdorysy a rezy a sprievodnej správy, ktorá obsahuje príslušné výkazy plôch a ďalšie údaje o projekte. Len na základe takých exaktných informácií je možné projekt seriózne posúdiť a prediskutovať. Veríme, že investor už čoskoro svoj zámer predloží v zákonom stanovenej podobe na príslušné úrady, kde sa k nemu vzhľadom na rozsah investície bude môcť vyjadriť aj verejnosť. V tej súvislosti treba súčasne pripomenúť, že verejné pripomienkovanie projektu nie je výsledkom dobrej vôle investora, ale zákonne stanovenou povinnosťou.

Na záver si ešte dovolíme uviesť, že DOCOMOMO Slovensko nepopiera súkromné vlastníctvo ani nespochybňuje právo spoločnosti Immocap nakladať so svojím legálne získaným majetkom. Znovu však pripomíname, že Dom odborov, ako jedna z najväčších verejných investícií, realizovaných v druhej polovici 20. storočia v hlavnom meste Slovenska, predstavuje významnú spoločenskú hodnotu, a preto si zaslúži primerané zaobchádzanie, aj keď je dnes v súkromných rukách. Že ide o budovu takej hodnoty muselo byť súčasnému vlastníkovi objektu zrejmé už vtedy, keď nehnuteľnosť získal. V tejto súvislosti by sme chceli pripomenúť, že v Ústave Slovenskej republiky, v článku 20 a  bode 3 sa uvádza: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“ Hoci Istropolis doposiaľ nie je národnou kultúrnou pamiatkou, sme presvedčení o tom, že apelovať na jeho zachovanie a obnovu je v tomto prípade na mieste prinajmenšom v etickej rovine.  Okrem toho, likvidácia komplexu Istropolisu je diskutabilná aj z pohľadu ekologického, podstatného rovnakou mierou.

Za dôležité tiež DOCOMOMO Slovensko považuje reagovať na vyjadrenie pána inžiniera Šramka o cynickosti nášho argumentu, že o ďalšom osude a využití Istropolisu by mala rozhodovať verejnosť, keďže celý komplex kedysi v období socializmu postavili práve z príspevkov všetkých pracujúcich občanov Slovenska. Členov DOCOMOMO Slovensko to stavia do svetla propagátorov totalitného komunistického režimu. Faktom pritom je, že ochrana architektonického dedičstva totalitných režimov je v ostatných rokoch jednou z najaktuálnejších tém medzinárodného pamiatkarského diskurzu. Obávame sa, že stigmatizácia takého typu architektúry zo strany vlastníka je účinným prostriedkom na emocionálne ovplyvňovanie verejnosti a tým pádom aj na urýchlenie  likvidácie stavby. Rozhodne však nejde o spôsob, ako sa vysporiadať s touto kapitolou našich dejín, akceptovateľným v modernej európskej spoločnosti.

Spoločnosť Immocap vo svojej reakcii trvá na tom, že jej úmysly sú čestné. V tejto súvislosti by sme radi pripomenuli, že DOCOMOMO Slovensko nemá záujem spochybňovať obchodné aktivity spoločnosti. Súčasne však chceme zdôrazniť, že na rozdiel od vlastníka budovy je naša nestrannosť a finančná nezainteresovanosť v celom procese zrejmá. Naším jediným cieľom je upozorniť na architektonické a kultúrno-spoločenské hodnoty architektonického diela a iniciovať diskusiu, ktorá by mohla viesť k jeho udržaniu pre ďalšie generácie. Vôbec nepochybujeme o tom, že tak významný investor s tak skvelým architektonickým tímom, by dokázal postupovať tak, aby hodnoty diela rešpektoval.

Na záver by sme ešte radi uviedli na správnu mieru tvrdenie pána inžiniera Šramka ohľadne práva DOCOMOMO vyjadrovať sa k dianiu na Trnavskom mýte a kontaktovať v tejto súvislosti najvyšších predstaviteľov štátu a mesta. Ako predstavitelia odbornej verejnosti máme právo a povinnosť informovať o svojich zisteniach príslušné orgány, najmä vtedy, ak ide o ohrozenie kultúrneho dedičstva tejto krajiny. Predstavitelia samosprávy a demokratických inštitúcií sú teda nielen oprávnení ale aj povinní počúvať nie len hlas jednotlivca (v tomto prípade súkromného vlastníka budovy), ale aj odborného spoločenstva, ktorého náplňou práce je práve ochrana kultúrneho dedičstva.

Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že spoločnosť Immocap v závere svojej reakcie nakoniec predsa deklarovala pripravenosť verejne diskutovať. Sme na diskusiu pripravení.

DOCOMOMO Slovakia

  • prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková (predsedníčka)
  • Ing. arch. Katarína Andrášiová, PhD.
  • doc. PhDr. Dana Bořutová, CSc.
  • prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc.
  • PhDr. Katarína Haberlandová, PhD.
  • PhDr. Klára Kubičková, PhD.
  • Ing. arch. Dušan Mellner, PhD.
  • Mgr. Peter Szalay, PhD.
  • Ing. arch. Elena Szolgayová, PhD.
  • Mgr. Art. Martin Zaiček, PhD. 

Otvorený list DOCOMOMO Slovakia k plánovanému búraniu Domu odborov v Bratislave
Reakcia spoločnosti Immocap - odpoveď k otvorenému listu organizácie DOCOMOMO zo dňa 21.07.2020

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím