Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

For interior
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
17. august 2019
0
592

Istropolis – postreh z balkánskej cesty, Ceaucescov palác v Bukurešti a Národný palác kultúry v Sofii

Paralely v zahraničí (Petrovi Moravčíkovi vďaka za podnet diskutovať).
Istropolis – postreh z balkánskej cesty,  Ceaucescov palác v Bukurešti a Národný palác kultúry v Sofii

Ďakujeme za príspevok, ktorý bol iniciovaný článkom Petra Moravčíka, uverejneným nedávno. Téma je silno aktuálna, publikovali sme aj ďalšie príspevky na túto tému. Kolegyňa Helena Vojtková dnes píše o svojich skúsenostiach so zapojením “veľkých stavieb socializmu” do súčasného života v Rumunsku a Bulharsku.

Poznámka redakcie: Slovenský Istropolis sa v niečom značne líši od spomenutých príkladov. Jeho architektonické kvality sú diametrálne iné. Istropolis je na rozdiel od prezentovaných komplexov sám o sebe konzistentným architektonickým dielom modernej architektúry, smelo porovnateľným aj v európskom kontexte. Patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo u nás v druhej polovici XX. storočia. Nie je to “monštrum”, ktoré potrebujeme odstrániť. Naopak, je to súčasť historického odkazu slovenskej modernej architektúry, ktorý si zaslúži (napriek dobe v ktorej vznikol) veľký rešpekt. O. i. aj preto, lebo je to dielo výborných architektov - napriek zložitým podmienkam vzniku z neho prioritne architektonická gramotnosť autorov a nie ideológia.

 

Pôvodný text Heleny Vojtkovej:

Tento rok sme dovolenkovo kočovali po Bulharsku a Rumunsku.

Naposledy sme boli v Bukurešti v roku 1992 a v Sofii  v roku 1999. Ceaucescov palác v Bukurešti a Národný palác kultúry v Sofii boli v tom čase nevyužité kolosy, mladá postkomunistická spoločnosť nevedela, čo si s nimi počať - ideovo,  funkčne, ekonomicky.

Ceaucescov palác v Bukurešti  

Dnes oficiálne Budova parlamentu v Bukurešti /po roku 1989 aj Palác ľudu stavali v rokoch 1984 - 1997 z vôle Nicolae Ceaucescu, ktorý bol nakoniec ako jediný komunistický diktátor  25. 12. 1989 ľudom popravený. Palác vraj projektovalo 700 architektov pod vedením A. Petrescu, stavalo ho vraj 20 000 - 100 000 robotníkov v troch smenách,  5000 vojakov a vraj aj dobrovoľníci. Vybúrali značnú časť mesta, palác je vyvrcholením megalomanskej urbanistickej koncepcie.  365 000 m2: palác je treťou najväčšou administratívnou budovou na svete (po Pentagone a Long-ao v Číne). Má aj jedno prvenstvo – najťažšia budova na svete.  Architektúra paláca je podobne ako spôsob a okolnosti  jeho vzniku - veľmi totalitná.

V roku 1990 ho chcel kúpiť v Austrálii narodený magnát Ruppert Murdoch za 1 bilion US$, jeho ponuku Rumunská Republika odmietla. V paláci sídli od roku 1994 Dolná komora Rumunského Parlamentu, od roku 2004 aj Senát, sú v ňom tri múzeá (Múzeum súčasného umenia, Múzeum totality a Múzeum histórie paláca). V paláci sa konajú aj konferencie a rôzne iné akcie - od Summitu NATO po Drift Grand Prix Rumunska. Napriek všetkému 70% plochy paláca stále nie je trvale využitých.  Náklady na kúrenie, elektrinu a osvetlenie sú údajne 6 miliónov US$ ročne.

Ceaucescov  palác v Bukurešti urbanistický kontext, zdroj wikipedia
Ceaucescov palác v Bukurešti urbanistický kontext, zdroj wikipedia
čiernobiely svet, zdroj wikipedia
čiernobiely svet, zdroj wikipedia
súčasné foto interiéru, zdroj wikipedia
súčasné foto interiéru, zdroj wikipedia

Národný palác kultúry v Sofii

Výstavbu paláca si priala dcéra dlhoročného 1. tajomníka Komunistickej strany Bulharska Todora Živkova. Projektovali ho bulharskí a zahraniční architekti pod vedením A. G. Bareva a I. Kazareva. Budova vznikala spolu s veľkým námestím (s veľkým názvom Námestie Bulharska) -  je to vlastne park s fontánami spájajúci palác s hlavným mestským bulvárom Vitoša, park je veľmi živý priestor cez deň aj v noci. Palác otvorili v roku 1981 k 1300. výročiu Bulharska. V bedekri sa hneď v prvej vete píše, že je to najväčšie multifunkčné kongresové a výstavné centrum v juhovýchodnej Európe (123 000 m2). V budove  je 12 multifunkčných hál pre 50-4000 ľudí, hlavná sála pre 3000 ľudí, 17 000 m2 vstupných priestorov vhodných aj na konanie výstav, 5 reštaurácií, kancelárie, veľký podzemný parking, výhliadkové terasy nad námestím. V podzemí námestia je v dvoch úrovniach integrovaná doprava (metro, električky, autá, cyklisti). Socialistickí architekti navrhli komplexný, veľkorysý a dobre fungujúci  multifunkčný organizmus.

V roku 2011 sa Správna spoločnosť paláca reštrukturalizovala na komerčnú spoločnosť. Palác ale zostal majetkom štátu. Je finančne sebestačný, na prevádzku nedostáva žiadne štátne dotácie. Zisky sa postupne investujú do obnovy a ďalšieho rozvoja. Funkčná náplň sa nezmenila. V paláci sa konajú medzinárodné konferencie, politické fóra, obchodné kongresy, vedecké sympózia, hudobné a filmové festivaly, koncerty, tanečné a divadelné predstavenia, výstavy a veľtrhy – konkrétne od koncertu Montserrat Caballé cez výstavu Joana Miró až po zasadnutie k predsedníctvu Bulharska v EÚ.

Palác kultúry Sofia urbanistický kontext , copyright Mark Sulkowski
Palác kultúry Sofia urbanistický kontext , copyright Mark Sulkowski
farebný život, zdroj wikipedia
farebný život, zdroj wikipedia
súčasné foto interiéru, zdroj wikimedia
súčasné foto interiéru, zdroj wikimedia

Istropolis

Vrátim sa z Balkánu a v rôznych novinách čítam aktuálnu diskusiu o budúcnosti Istropoilsu vyvolanú uniknutými a následne stiahnutými vizualizáciami holandských architektov, na ktorých Istropolis vlastne nie je. Developer a majiteľ pozemkov sa vykrúca (o jeho zámeroch sa doteraz iba šuškalo). Je 30 rokov od novembra 1989 a spoločnosť nemá názor, respektíve má priveľa názorov - od dôslednej pamiatkovej ochrany a modernizácie (mestská časť) cez nevyhranené komerčné odpovede a nevyhranené odpovede predstaviteľov mesta až po jednoznačné zbúranie symbolu komunizmu.

Istropolis - víťazný návrh architektonickej súťaže z roku 1956, architekti Konček-Skoček-Tittl a Tibor Gebauer, 25 rokov projektovania, výstavba 1968 - 1981, kvalitná architektúra v nekvalitnom/nedomyslenom urbanistickom kontexte, zdravé detaily napriek minimálnej údržbe, kvalitné materiály. Údaje o úžitkovej ploche som nikde nenašla (developer a samospráva ich určite majú). Na prvý pohľad sa zdá, že v porovnaní s tým, čo zvládli Rumuni a Bulhari je budova Istropolisu o dosť menší problém.

Developeri a samospráva by sa mohli ísť poradiť do Sofie ako to celé finančne a programovo nastaviť. I keď na motiváciu developera na takúto cestu bude asi treba vyvinúť sústredený občiansky tlak a koordinovaný postup mesta a mestskej časti. Odporúčam zastaviť sa aj v Bukurešti - naplniť schránku komunistických „dejchánkov“ novým netotalitným obsahom je celkom (kontrastne) ozdravujúce.  My tu v Bratislave by sme zase mohli už konečne reálne porozmýšľať , či neurobiť niečo s tou kopou betónu a áut na križovatke, nevyužitými koľajnicami a zanedbanou Tržnicou. Problém nie je v budove Istropolisu ale okolo nej.

Buďme idealisti, dnes je ešte šanca, aby sme si o pár rokov nemuseli priznať, že sme vykorenenejší, málotratnejší  a po každej stránke menší ako naši bývalí socialistickí bratia.

Inak, 4. októbra sa chystám do Prahy. V Paláci kultúry/Pražskom kongresovom centre bude dobrá akcia - knižný festival Humbookfest, vraj čakajú  3000 účastníkov.

Trnavské Mýto v roku 1957, zdroj Viktor Ozábal
Trnavské Mýto v roku 1957, zdroj Viktor Ozábal
Istropolis - urbanistický kontext, zdroj promodel....a aké obrázky budú nasledovať?
Istropolis - urbanistický kontext, zdroj promodel....a aké obrázky budú nasledovať?

Autor článku

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím