Smutný osud architektonickej súťaže na ružomberskú plaváreň

Titulná fotografia: Nová ružomberská plaváreň mohla vyzerať takto - víťazný návrh Petra Zibrína, Pavla Zibrína a Ľubomíra Kružela ml.

(Pozn. red.):  Osud architektonických súťaží verne odzrkadľuje myslenie a personálnu kvalitu samospráv, ktoré sa starajú o zverené veci verejné. Pri ružomberskej plavárni sa to potvrdilo. Nebude sa stavať podľa zaujímavého víťazného návrhu, ktorý vzišiel z architektonickej súťaže, ale podľa projektu, ktorý skončil v tejto súťaži na 25. mieste (vlastne podľa “zrecyklovaného” projektu z bratislavskej Petržalky).

Mottom samosprávy bolo - poďme šetriť (na rozume) a urobme to rýchlo, aby sme to stihli do volieb. Dlhodobé a kvalitatívne aspekty nie sú dôležité. Charakteristický je nasledovný poslanecký výrok, argumentujúci odmietnutie výsledkov súťaže:

Ľudia potrebujú plaváreň a 99 percentám z nich je jedno ako bude vyzerať...

Pre väčšinu poslancov pravdepodobne pojem dobrá "architektúra" znamená žiaľ iba akúsi estetizujúcu obálku a nie komplexnú kvalitu diela a jeho dlhodobú udržateľnosť.

Práve o podobných prípadoch sa treba rozprávať a diskutovať. Lebo Kocúrkovo na Slovensku má stále tuhý koreň a "balkanizácia" pri rozhodovaní o budovaní verejných stavieb a  priestranstiev pretrváva... (namiesto komplexných a dlhodobých hľadísk sú uprednostnené  kritériá účelové a krátkodobé) .

Prinášame podstatnú časť článku od Petra Kravčáka z Ružomberského magazínu (so súhlasom autora i redakcie), ktorý nám pomôže trochu priblížiť proces, ktorý prebiehal v Ružomberku po vyhlásení výsledkov:

Víťazný architektonický návrh na ružomberskú plaváreň, ktorý sme spoznali v septembri 2018, radnica napokon nepostaví. A nepostaví ani druhý, tretí, či štvrtý najlepší. Rozhodla sa pre 25. v poradí medzinárodnej architektonickej súťaže, do ktorej prišlo 31 návrhov.

Rýchlo postaviť

Atmosféru na poslednom mestskom zastupiteľstve v roku 2019, len štyri dni pred Vianocami, poriadne spestrila téma ružomberskej plavárne. Okrem vedenia mesta a poslancov vystúpili k téme aj viacerí Ružomberčania, prevažne architekti či bývalí poslanci.

Vedenie mesta sa rozhodlo neakceptovať výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorú na jar 2018 vyhlásilo a výsledky sme spoznali na jeseň toho istého roku. Radnica tak upustila od možnosti postaviť architektonicky jedinečnú stavbu ušitú na mieru lokalite pri zimnom štadióne na Lazinách, ktorú si sama pred tromi rokmi vytypovala.

Druhý viceprimátor Ján Bednárik (KDH) napokon presvedčil kolegov vo vedení mesta aj kritickú časť poslancov, že najlepšie bude odkúpiť hotový projekt už existujúcej plavárne. Na najväčšom slovenskom panelákovom sídlisku Petržalka v Bratislave ju postavili v roku 2016.

„Toto je cesta, ktorá nás dovedie k reálnemu výsledku - hotovej plavárni,“ hovoril viceprimátor na rokovaní.

Argumentoval tak najmä voči výhradám časti architektov a niektorých poslancov, ktorí kritizovali predovšetkým neakceptovanie verejnej súťaže. Zavážil aj list, ktorý poslala Slovenská komora architektov (SKA). Tá označila ignorovanie verejnej súťaže, ktorú sama zastrešila, a tým pritiahla množstvo súťažiacich, za krok späť.

„Ignorovať výsledok súťaže by bolo teda nielen neefektívnym nakladaním s už vynaloženými prostriedkami, ale aj narušením dôvery architektonickej obce Slovenska v to, že si mesto Ružomberok bude svoje záväzky voči nim ctiť a napĺňať,“ píše v liste SKA prostredníctvom jej člena Rudolfa Žákovského.

Veľké stavby už v meste nedokážeme urobiť

„V minulosti bol Ružomberok mesto, ktoré určovalo trendy v architektúre. Spomeniem len niekdajší sirotinec, obecný úrad, okresný úrad - Vojtech Donner urobil z mesta to, čím roky bolo.

Dnes sme ochotní kúpiť projekt vypracovaný v roku 2014 a odmietame unikátnu súťaž s 31 návrhmi...

Architektúra nie je tovar, ako saláma alebo auto,“ hovoril jeden z najväčších kritikov kúpy hotového projektu, predseda poroty v architektonickej súťaži na novú plaváreň a ružomberský architekt Martin Bišťan. Narážal najmä na skutočnosť, že stavba plavárne je projekt, ktorý bude v meste desiatky rokov, a vynaložená energia a financie do súťaže nebudú využité na stavbu unikátnej plavárne, ale len prebratiu už existujúcej kópie.

Na jeho morálne a kultúrne výhrady voči vybranému spôsobu realizácie odpovedal primátor Igor Čombor (nezávislý): „Vtedy žili v Ružomberku iní ľudia ako dnes. Dnešní ľudia žijúci v meste by také významné stavby pre názorové rozdiely ku všetkému a neschopnosti zjednotiť sa pre spoločný cieľ, nedokázali.“

Bišťan tiež zdôraznil, že s víťazmi architektonickej súťaže nikto nerokoval. Preto aj suma 215 258-tisíc eur s DPH, ktorú pýtali za realizáciu projektu víťazného návrhu je podľa neho cenníková, aká sa pýta pri súťažiach podobného rozsahu. Ján Bednárik mu odpovedal, že s architektmi sa stretol, ale len neoficiálne. A na sumu 215 258-tisíc eur s DPH dostalo mesto podpísaný návrh zmluvy, preto ju považuje za konečnú. Ako výhodu preto vidí, že mesto kupuje projekt petržalskej plavárne za 84-tisíc eur s DPH.

Budeme na posmech

„Návrh zmluvy je jedna vec a iná vec by bola, ak by mesto začalo riadne rokovanie o cene, rozsahu a podmienkach prípravy projektu novej plavárne s víťazmi súťaže. Tá cena by bola iná, ale ako počúvam, toto mesto žiadne oficiálne rokovanie neurobilo,“ argumentoval bývalý poslanec a viceprimátor Miroslav Zuberec, ktorý vystúpil z pléna medzi zástupcami verejnosti.

Podľa neho ide o nekoncepčné, nehospodárne a neperspektívne konanie zo strany mesta, ktoré navyše uráža architektonickú obec. Argumentuje tým, že v minulosti už radnica zorganizovala architektonické súťaže na most cez Váh, ale aj na Mariánske námestie. „Všetky sme hodili do koša a plaváreň robíme tým istým spôsobom,“ pripomenul Zuberec.

Rovnako bývalý poslanec Ján Kolík zdôraznil, že plaváreň je projekt na desiatky rokov, a preto je takéto rozhodnutie nesprávne. Víťazov súťaže navyše nikto nezavolal, aby svoj projekt predstavili poslancom.

V diskusii vyzval architekt Rastislav Gromnica poslancov podporujúcich primátora, aby nekonali pod tlakom, a ak už celý proces trvá tri roky, aby počkali ešte tri mesiace a poriadne zvážili okolnosti, prípadne vyhlásili novú súťaž. „Súčasné konanie je netransparentné, ide priamym zadaním a Ružomberok nebude jedinečný unikátnou plavárňou, ale tým, že ukáže ako sa to nemá robiť. Budeme len na posmech,“ dodal Gromnica.

Ďalší z občanov, Tibor Tišťan, ktorý sa o plaváreň dlhodobo zaujíma najmä z pohľadu Plaveckého oddielu, a bol pri celom procese od začiatku, označil doterajšie tri roky za premárnené. „Takto sa to nemá robiť, nevyužili sme jedinečnú šancu urobiť plaváreň dobre. Ružomberčania si to nezaslúžia. Nemalo to takto dopadnúť. Petržalský projekt má také kompromisy, ktoré by som vo vašej koži nechcel akceptovať, ale žiaľ, dnes sme v pozícii, že buď vezmeme Petržalku alebo asi nebudeme mať nič.“

Nemusíme rozhodnúť

Volení zástupcovia dostali slovo k téme až po argumentoch prítomných ľudí.

Martin Hromada (Za slušný Ružomberok) označil projekt za šitý horúcou ihlou. Nesúhlasil s tým, že musíme teraz rozhodnúť a kúpiť petržalský projekt. „Máme funkčnú plaváreň. V okolí máme Lúčky, Osadu, Bešeňovú aj Kubín. Dvakrát merajme a raz strihajme. Prečo neurobíme novú súťaž,“ pýtal sa.

Poukazoval na fakt, že poslanci a vedenie mesta v roku 2018 schválili jednoduchšiu plaváreň s finančným limitom 3,6 milióna eur. Tak vyhlásili aj podmienky architektonickej súťaže.

Jej súčasťou nebola relaxačná zóna - teda bazén s teplou vodou a rôznymi relaxačno-masážnymi prvkami. Nemal tam byť ani tobogán a takzvaný detský bazén určený deťom do troch rokov. Ide o hlavné veci vo vybavenosti, ktorými je odlišný víťazný projekt z ružomberskej súťaže od toho pôvodného petržalského.

Podľa Jána Bednárika, ak chcelo mesto dodatočne zaradiť spomínanú vybavenosť do projektu, muselo by vyhlásiť novú architektonickú súťaž. Inak by ostatných súťažiacich diskriminovalo. Toto vyvrátila SKA aj architekt Martin Bišťan. Podľa nich aj na to slúži dohodovacie konanie, ktoré mesto s víťazom architektonickej súťaže nikdy nezačalo.

„Treba priznať, že pôvodné zadanie do súťaže nebolo šťastné. Ale nerozhodujme teraz v časovej tiesni a strese, len aby sme uspokojili verejnosť. Sú to dôvody na vyhlásenie novej súťaže, navyše, ak priamy zadaním vyberáme jedného uchádzača z celej súťaže, prečo sme potom nedovolili ostatným: tiež ich diskriminujeme,“ otočil argument o diskriminácií voči neúspešným účastníkom súťaže poslanec Miroslav Kerdík (Za slušný Ružomberok).

Nespokojná verejnosť?

„Lebo toto je reálny postup, ktorý nás dovedie do cieľa,“ zopakoval viceprimátor Ján Bednárik a dodal: „nespokojnosť ľudí je veľká. Chcú sa kúpať. Kto nám zaručí, že o tri mesiace vyhlásime novú súťaž a nebude sa všetko zase naťahovať?“

Podporili ho aj poslanec Milan Šlávka (Klub primátora): „Bol som v pracovnej skupine, ktorá určovala podmienky na architektonickú súťaž. Je pravda, že sme zaznamenali negatívne reakcie verejnosti, pretože sme tam nezahrnuli relaxačný bazén. Navyše, prišla časť nových poslancov do zastupiteľstva, a oni majú tiež vlastné predstavy o plavárni a nesúhlasili s podmienkami súťaže, ako sme rozhodli v minulom volebnom období,“ zdôvodňoval zmenu rozhodnutia a podporu kúpy petržalského projektu Šlávka.

Naliehavosťou výstavby novej plavárne argumentoval aj Stanislav Javorka (Klub primátora): „Ľudia sa chcú kúpať, nie pozerať na holý pozemok. Akútne potrebujeme plaváreň.“

„Rovnako narýchlo sme riešili zimný štadión, a teraz to robíme s plavárňou. Doteraz projekt rok a pol stál, víťazných architektov sme neoslovili, mesto nekonalo. Keby situáciu riešilo, hrubá stavba plavárne by dnes bola hotová. Doteraz sme sa kúpať nepotrebovali, a teraz zrazu rýchlo musíme,“ položil prítomným otázku poslanec Patrik Habo (nezávislý) a dodal: „treba robiť systematické, koncepčné a dôležité rozhodnutia pre mesto a naše deti, preto nesúhlasím, aby sme vybrali 25. projekt v poradí profesionálnej súťaže. Odkiaľ beriete právo rozhodnúť, že práve toto je správny projekt,“ končil opäť otázkou na vedenie mesta Habo.

Poslanec Peter Štupák (Za slušný Ružomberok), ktorý pracuje v súčasnej ružomberskej plavárni, odhadol jej životnosť na dva až tri roky. Preto podľa neho treba kúpiť projekt z Petržalky a situáciu tak vyriešiť.

Väčšina poslancov bola za kúpu petržalskej plavárne

Za kúpu predloženého projektu petržalskej plavárne sa vyslovili aj poslanci za KDH.

„Ak pôjdete niekam za kúpaním, stretnete tam polovicu Ružomberka. Ľudia chcú plávať v Ružomberku. Naša súčasná plaváreň je za zenitom,“ povedal Pavel Šípoš (KDH).

„Je tu snaha stihnúť všetko do konca aktuálneho volebného obdobia. Preto je dôležitých aj pár mesiacov pri našom rozhodnutí. Chcel by som, aby sme mali originálnu plaváreň, ale na to bolo treba myslieť, keď sme vyhlasovali súťaž. Poučme sa z toho do budúcna, keď už teraz nevieme zabezpečiť niečo jedinečné. Ľudia potrebujú plaváreň a 99 percentám z nich je jedno ako bude vyzerať. Nehovorím, že sa s tým stotožňujem, ale, žiaľ, je to tak,“ vyslovil zasa Juraj Burgan (KDH).

Predloženú kúpu petržalskej plavárne odobrila jednomyseľne aj Komisia pre územné plánovanie, dopravu, výstavbu a životné prostredie - čo je poradný orgán mestského zastupiteľstva menovaný primátorom. Útvar hlavného architekta mestského úradu na jej zasadaní však neodporučil toto riešenie prijať, pretože si myslí, že nie je najvhodnejšie. Komisia prijala tiež uznesenie, že hoci kúpu hotového projektu schvaľuje „do budúcnosti odporúča prihliadať na podporu miestnej architektúry v originálnej forme.”

Poslanec Karol Javorka (nezávislý) označil postup vedenia mesta vo veci obstarania novej plavárne za hanbu. „Cítim sa ako na psychiatrii, kde si liečime schizofréniu. Najprv chceme rekonštruovať starú plaváreň, potom prídeme s tým, že postavíme novú. Následne vymyslíme súťaž, určíme podmienky, a keď je to všetko hotové, tak nás zase ide niekto presviedčať, že je to celé zle a potrebujeme inú plaváreň. Môžete nám tu argumentovať, že všetko je legálne, ale my sa týmto vysmievame do očí všetkým zúčastneným, nemáme žiadnu spoločensko-obchodnú úctu a etiku.“

„V júni 2017 hlasovalo za architektonickú súťaž deväť poslancov, ktorí sú tu aj dnes. Dúfam, že týchto deväť poslancov podporí túto súťaž aj teraz. Zamyslime sa nad tým. Morálny kredit, ktorý zmenou rozhodnutia stratíme, nedokážeme vyčísliť. Stále máme funkčnú plaváreň, urobme novú súťaž, nedehonestujeme prácu odbornej poroty výberom návrhu z 25. miesta v poradí,“ pridal sa ku kritike nového postupu vo veci nadobudnutia plavárne Ján Kuráň (Za slušný Ružomberok).

Väčšina poslancov však naozaj zmenila názor, neprešiel ani jeden z troch pozmeňujúcich námetov, kde poslanci navrhovali začať rokovanie s víťazmi architektonickej súťaže, alebo stiahnuť materiál a vyžiadať si prezentáciu víťazov súťaže, respektíve vyhlásiť novú súťaž. V hlasovaní podporili kúpu projektu petržalskej plavárne poslanci devätnástimi hlasmi. Proti boli štyria (Habo, Javorka, Kerdík, Kuráň), zdržali sa dvaja (Kubáň, Hromada).

Z môjho pohľadu je to vec morálky, osobnej statočnosti a kultúry. Keď budeme pokračovať v takýchto rozhodnutiach, ako robí mesto a mestské zastupiteľstvo pod vedením pánov Čombora a Bednárika, tak to mesto bude upadať ešte viac. Názor, že architekta nepotrebujeme, sme tu počuli za komunizmu a mám pocit, že sa k tomu vraciame. Je to veľká škoda, pretože Ružomberok si to nezaslúži,“ zhodnotil konečné hlasovanie a rozhodnutie Martin Bišťan.

„Vychádzali sme z prieskumu, ktorý sme si urobili v siedmich plavárňach v Čechách, Poľsku a na Slovensku. Toto sme mali urobiť už pred vyhlásením architektonickej súťaže. Treba akceptovať názor architektov, možno majú v niektorých veciach pravdu, ale my sme to riešili pragmaticky, aby sa nenaťahoval čas a dielo sme čím skôr postavili. Ľudia chcú mať hotovú plaváreň. Štandard dnešnej doby ukazuje niečo iné, ako sme súťažili. Nemôžeme robiť plaváreň len pre plavcov, ale preto, aby ľudia mali relaxáciu a nechodili do okolia za oddychom vo vode,“ komentoval konečné rozhodnutie viceprimátor Ján Bednárik.

Čo vieme o projekte ružomberskej plavárne

Radnica vynaložila na riešenie situácie s plavárňou v Ružomberku za ostatných desať rokov okolo 200-tisíc eur. To sú náklady nad rámec bežnej prevádzky.

„Búracie práce a zemné prípravy, vrátane geologického prieskumu, polohopisu a výškopisu nás stáli 58-tisíc eur. Samotná architektonická súťaž vrátane odmien približne 10-tisíc. Príprava súťaže cez externé firmy 6 500 eur,“ vyratúval doterajšie výdavky viceprimátor Bednárik.

„Nesmieme zabudnúť na rekonštrukciu starej plavárne, ktorá bola nevyhnutná. Tam sme za 27-tísic eur mali projekt na rekonštrukciu a následne sme do nevyhnutných opráv, aby bolo možné plaváreň prevádzkovať, investovali zhruba 100-tisíc eur. Napríklad aj do výmeny okien,“ doplnil bývalý viceprimátor Miroslav Zuberec o rekonštrukcii, ktorú mesto realizovalo vo volebnom období 2010-2014.

Ďalších 4 a pol tisíca zaplatilo mesto za menšie opravy v roku 2015. Bolo to potom, ako hygiena pohrozila zatvorením bazéna vtedajšiemu správcovi plavárne, spoločnosti Ivaning.

Nová plaváreň

Dnes mesto zaplatí za takmer šesť rokov starý projekt petržalskej plavárne 84-tisíc eur s DPH.

Autorom architektonického návrhu a projektu plavárne je prešovský architekt Ján Katuščák z ateliéru AAK architekti. Navrhol ho v roku 2014 pre mestskú časť Bratislava - Petržalka, kde bol vtedy starostom Vladimír Bajan. Petržalka architektonickú súťaž na plaváreň nevypísala. V Ružomberskej súťaži architektonických návrhov skončil Katuščákov projekt na 25. mieste z 31 návrhov.

On sám nevidí problém v tom, že Ružomberok bude mať rovnaký projekt, aký použil už v Petržalke.

„V Prešove je unikátny zimný štadión, ktorého stavbu zopakovali v podobe športovej haly na Pasienkoch v Bratislave. Tá istá stavba, iná funkcia, ale nikomu to nevadí. V tomto prípade pôjde o rovnakú funkciu. Mesto Ružomberok nespraví chybu, keď sa pustí touto cestou,“ obhajoval výber vlastného projektu pred poslancami Ján Katuščák.

Kým v Petržalke vyhral stavebník s ponukou 5,1 milióna eur, napokon bola realizácia drahšia - Petržalku vyšla plaváreň na 5,5 milióna eur s DPH.

Jeden z argumentov vedenia Ružomberka, prečo kúpiť práve hotový projekt je, že poznáme cenu aj náklady. Pri novom projekte toto môžeme len odhadovať.

Pravda je, že presne uvedená suma nebola ani v materiáloch pre poslancov na základe ktorých hlasovali o kúpe. Podľa Bednárika bude stáť ružomberská plaváreň zhruba do 5 miliónov eur s DPH. Nie je jasné, prečo by mala byť lacnejšia ako tá petržalská. Hoci mesto niektoré veci z projektu vypustilo, no viaceré zase nechalo zakomponovať.

Porovnanie vybavenosti petržalskej a ružomberskej plavárne:

Ružomberský bazén bude širší, pretože požiadavka plavcov bolo mať 6 dráh a aspoň malú tribúnu. Len tak môžu usporiadať súťaže, čo už desiatky rokov nie je v našom súčasnom bazéne možné. Ružomberok bude mať navyše aj výukový bazén s rozmermi 10×5 metrov a hĺbkou meter. Slúžiť má pre deti od troch rokov na učenie plávania. Navyše bude aj osem metrová potápačská veža s malou jaskyňou na dne, ktorá by mohla byť podľa Jána Bednárika atrakciou nadregionálneho významu.

Naopak, oproti petržalskému projektu vypadli zo zámerov tobogán a reštaurácia respektíve bufet.

„Všade, kde sme si robili prieskum, sú tieto veci stratové a neodporúčali nám ich. Reštaurácia alebo bufet sa vraj nikde neuživí,“ vysvetľoval poslancom Bednárik.

„Reštaurácia tu nebude, ale pre rýchle občerstvenie bude priestor v podobe automatov,“ doplnil autor projektu Ján Katuščák.

V plavárni budú tri sauny: fínska, parná a infrasauna, ochladozovací bazén, plocha na slnenie na terase a relaxačná časť s masážnym priestorom. Všetky bazény, okrem potápačskej veže, budú nerezové. Veža bude z bazénovej fólie. Vonku vznikne 45 parkovacích miest.

Poslanec Ľubomír Kubáň (Za slušný Ružomberok) sa pýtal na ročné prevádzkové náklady, ako aj na energetickú náročnosť budovy.

„Vykurovanie najlepšie vychádza na kogeneračnú jednotku. Tá by vyrábala energiu pre plaváreň aj pre zimný štadión. Stála by do 140-tisíc eur. Sú dve cesty: buď by vyrábala energiu a prebytok by musel byť zmarený, alebo by prebytok energie išiel do siete a niečo by sa nám na financiách vrátilo. Ale tam je to ešte neisté a musíme to riešiť cez spoločnosť na elektrickú prenosovú sústavu,“ odvetil Ján Bednárik.

V prípade nákladov odkázal práve na prieskum trhu, ktorý radnica urobila. Podľa neho stojí plaváreň v Petržalke ročne 1 140 000 eur. Mestská časť Petržalka musí doplácať na jej prevádzku ročne zhruba 120-tisíc eur, pričom ju denne navštívi podľa prieskumu mesta priemerne 600 ľudí. Jednorazový vstup tam stojí od 4-8 eur pre dospelého v závislosti od dĺžky pobytu a času návštevy. Vstup do bazénov, vrátane sáun, stojí v Petržalke 15 eur.

Či budú náklady na prevádzku pri zmenených ružomberských podmienkach rovnaké v tejto chvíli nevieme. Ukáže to až prevádzka. Ružomberok však bude mať širší plavecký bazén a o výcvikový bazén a potápačskú vežu viac ako Petržalka.

Výstavba z úveru

V Petržalke postavili plaváreň za 26 mesiacov. Stavba pritom takmer rok meškala oproti pôvodným plánom. Ružomberok to chce zvládnuť zhruba v podobnom čase a plaváreň otvoriť do komunálnych volieb.

„Ak všetko dobre pôjde, rok odovzdania stavby je 2022. Tento harmonogram by sme mohli dodržať,“ načrtol, kedy by sa Ružomberčania mohli tešiť z kúpania v novej plavárni Ján Bednárik.

Radnica v súčasnosti čaká na kompletné projekty. Tie by mali prísť do dvoch mesiacov. Následne požiada o územné a neskôr stavebné povolenie. Papierovo chce stavbu zvládnuť do deviatich mesiacov.

„Plánujeme si na stavbu plavárne vziať úver. Neviem dnes povedať, či na celú stavbu alebo len časť. Zatiaľ je to predčasné,“ odpovedal Ján Bednárik.

Autor textu: Peter Kravčák