PROJEKT 01/2023: Regeneratívna architektúra

PROJEKT 01/2023, naďalej rozvíjajúc svoj nový headline Recenzovaná architektúra, štartuje 65. ročník nepretržitého vydávania najstaršej slovenskej architektonickej revue.

V roku 1959, keď vyšlo prvé číslo, bola Slovenská národná galéria ešte bez modernej prístavby premostenia od Vladimíra Dedečka, realizovanej v rokoch 1969 - 1977. Od jeho dokončenia prešlo 46 rokov a SNG len nedávno otvorili po komplexnej regeneratívnej obnove, kde sa v harmonickej symbióze snúbi pôvodné s novým. Jej recenzia i rozhovor s jej autormi tvoria dôležitý úvod čísla. Celkom na jeho začiatku sa však čitatelia môžu na základe zaujímavého a zainteresovaného článku z pera Dušana Burana oboznámiť so súčasnou japonskou architektúrou múzeí, ktorá pre mnohých môže predstavovať nový globálny trend. Náplň aktuálneho čísla PROJEKT-u tvorí architektúra prevažne kultúrna a celkom isto regeneratívna - znovuvytvárajúca priestorové situácie na pozadí pôvodných, posúvajúca jej využitie novými smermi a umožňujúca rozvíjať pôvodného genia loci -, rozsahom veľké i malé diela: ostravská galéria Plato, novostavba Etnografického múzea v Budapešti, ale aj osobitá expozícia v múzeu v Čadci či reštaurácia Irin. pri bratislavskom Dóme sv. Martina. Príspevkom k priestorovej i funkčnej regenerácii mestskej štruktúry je úprava verejného priestoru v Červenom Kostelci, no výborne zvládnutá je aj obnova a adaptácia banskobystrického administratívneho komplexu Interpolis. Z pripravovaných projektov treba vyzdvihnúť iniciatívu za záchranu a komplexnú obnovu bratislavského internátu Hviezda - známej "Kukurice", ktorá má tiež už viac ako 50-ročnú históriu.

Z rozhovoru teoretičky architektúry Moniky Mitášovej s autormi rekonštrukcie, dostavby a modernizácie areálu Slovenskej národnej galérie Martinom Kusým a Pavlom Paňákom:

Monika Mitášová: Váš ateliér sa zúčastnil oboch súťaží na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu SNG (v 2003 a 2005 – pozn. red.). Pracovali ste na nich po tom, čo sa verejne diskutovalo o búraní premostenia a architekti podpísali petíciu proti zbúraniu. V súčasnosti je situácia iná, aj mnohé stavby sklonku moderny sú devastované, búrané, prestavované a nemám na mysli len bývalý Dom odborov (Istropolis od architektov Končeka, Skočka a Titla - pozn. red.). Spomeniete si, s akým návrhom ste išli do prvej súťaže a aký bol rozdiel medzi vaším projektom v prvej a druhej súťaži?

Martin Kusý: Z pohľadu premostenia bolo dôležité to, že v prvej súťaži bolo v podmienkach dané, že s Dedečkovým zásahom do areálu treba pracovať inak. V prvej súťaži boli „voľné ruky“. Vtedy bola možno najdôležitejšia nálada v spoločnosti. Aj my sme vtedy k Dedečkovi pristúpili inak ako v druhej súťaži. Nejde ale len o to, že sa zmenili kritériá. Aj my sme dospeli. V prvej súťaži sme s premostením pracovali voľnejšie. Vstúpili sme do jeho figúry – nie nejako razantne, ale predsa. Aj s priestorom pod ním sme pracovali inak. V druhej súťaži to už bolo v zadaní inak a my sme si to osvojili.

MM: Čo bolo pre vás, z dnešného pohľadu, v druhej súťaži kľúčové z hľadiska koncepcie?

Pavol Paňák: V obidvoch súťažiach bolo veľmi dôležité, ako sa areál spojí s mestom. V prvej súťaži sme mali prepojenie, ale nie cez pasáž z Hviezdoslavovho námestia. V rámci druhej súťaže sme prepojení hľadali ešte viac. To bola jedna vec, druhá sa týkala premostenia. Dodnes sme totiž fascinovaní jeho konštrukciou. V prvej súťaži sme ju chceli silne ukázať. Vedome sme ju zo zahalenej hmoty otvárali. V oboch súťažiach mali naše návrhy spoločné to, že dunajská strana premostenia sa otvorila pre ľudí. Oveľa razantnejšie sme to ale urobili v prvej súťaži – zmenili sme vtedy aj dunajskú siluetu, kým v druhej sme Dedečkovu siluetu premostenia zachovali.

MK: Hľadanie zapojenia celého areálu - inštitúcie, štruktúry jej domov - do historického jadra mesta bolo v jednom aj druhom návrhu. Dovtedy to bola inštitúcia otvorená len do nábrežia, bola akoby "za rohom". Chceli sme ju otvoriť čo najviac, až to dospelo k tomu, že celé prízemie sme navrhli tak, aby sa stalo súčasťou historickej štruktúry mesta. Dokonca sme pripravili podmienky pre vznik novej ulice.

...

MM: Jedným z krokov vášho riešenia bolo otočiť orientáciu vstupu. Vybudovali ste nový nástupný priestor a vstup v zadnej fasáde Vodných kasární. Aj nová vstupná hala (na mieste bývalého amfiteátra a knižnice – pozn. red.), dostupná z Hviezdoslavovho námestia aj od hotela Devín, otočila orientáciu galérie. Zmiešava vstupné priestory s výstavnými na poschodí. Pribudla nová budova depozitáru a novou pasážou sa oddelila administratívna budova s audiosálou od budovy expozícií a výstav. Ako budú teraz podľa vás novo otvorené a prepojené priestory spolupôsobiť s novo uzavretými a oddelenými? Čo nahradilo Dedečkovu šachovnicu vonkajších a vnútorných priestorov v jednom areáli?

PP: Je to zase sústava otvorených, polootvorených a uzavretých priestorov – pasáží a uzavretých hál, zmnožili sa vstupy do nich. Sústava má heterogénnejšiu podobu, ale cieľom je to, čo hľadal aj Vlado Dedeček, a síce vzájomné prepojenia. Naše riešenie má možno trochu viac vrstiev, je menej vyhranené štýlovo, je pomiešanejšie.

Strany z aktuálneho čísla:

Aktuálne číslo si môžete zakúpiť v predajniach ARTFORUM v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline, Prešove a Pezinku, ako aj v bratislavských predajniach Press Shop na Sedlárskej ulici a Brot Books na Panenskej ulici.

PODPORTE PREDPLATNÝM VYDÁVANIE PROJEKT-u:
Predplatné je možné objednať priamo na stránke www.casopisprojekt.sk, na adrese z_sas@sasarch.sk, alebo priamo prevodným príkazom na číslo účtu: SK91 1100 0000 0026 6200 0033, variabilný symbol: 2023, konštantný symbol: 0308, správa pre prijímateľa: meno priezvisko alebo názov ateliéru

Cena ročného predplatného na rok 2023: 25,- eur / 4 čísla

Vydáva Spolok architektov Slovenska