Hájpark Bratislava 2. etapa

Aj keď takéto “obyčajné” fasády sa nám väčšinou páčia omnoho viac, ako mnohé zložité riešenia. Naviac, ak celý koncept má svoju hlavu a pätu.  Je zrejmé, že architekti (a investori) vedeli čo chcú. Koncept je konzistentný nielen z architektonického hľadiska. Má ambíciu ponúknuť viac, ako len strechu nad hlavou. Napríklad takú samozrejmú (a predsa zriedkavú) vlastnosť, akou je príjemné prostredie pre bývanie. Ťažiskom sú nielen dobré samotné dispozície bytov. Ich orientácia a flexibilita usporiadania. Ale aj spoločné priestory a exteriér. Podporenie interakcií medzi obyvateľmi a vhodné podmienky pre budovanie zdravej komunity tu žijúcich obyvateľov. Projekt je evidentne robený so srdcom a osobným nasadením.

Pred niečo viac ako rokom sme predstavili prvú etapu obytného súboru Hájpark. Úspešný projekt (svedčí o tom nielen záujem kupujúcich, a odozva obyvateľov, ale napríklad aj nominácia na cenu ARCH) pokračuje druhou etapou, ktorá uzatvára vnútroblok.

Hájpark stojí v bývalom technickom areáli na Kutlíkovej ulici v Petržalke. Lokalita sa nachádza neďaleko dunajskej hrádze, dostihovej dráhy, či jazera Malý Draždiak. Obytný komplex bol pomenovaný podľa blízkej chránenej oblasti Starého hája.

Projekt bol budovaný v dvoch etapách. V prvej vznikli dva bytové domy, ktoré stoja v tesnej blízkosti vzrastlých stromov. Prioritou developera bolo dreviny zachovať. Aj preto majú bytovky najužší možný pôdorys, absentuje suterén. Druhá etapa nahradila technický areál. Je kompletne “podstavaná” suterénom s parkovaním. Šírka jednotlivých traktov obytného bloku narástla o 2,15m oproti prvej etape. Členitá priestorová skladba bytových domov umožnila vytvorenie množstva terás prístupných priamo z bytov.

Dispozícia

Špecifikom projektu je jeho vnútorná flexibilita, ktorá má potenciál uspokojiť širokú škálu individuálnych požiadaviek. Každý z bytov mal opäť viacero možných dispozičných riešení z ktorých si záujemca mohol vybrať. Cieľom bolo vymyslieť koncept dostatočne flexibilný a pestrý na to, aby dokázal absorbovať aj prípadné výraznejšie priestorové zmeny do budúcnosti. Je zrejmé množstvo času, ktoré architekti (súčasne aj developeri) “investovali” do tvorby konceptu.

Nové “účko”- blok bytových domov druhej etapy, ktoré uzatvára západnú hranicu pozemku, obsluhuje až osem vertikálnych jadier. Pritom na jedno podlažie pripadá menej ako pätnásť bytových jednotiek (celkovo je ich v druhej etape 81). Toto neštandardné riešenie umožnilo väčšinu bytov orientovať na dve svetové strany. Presvetlené a prevetrané teda nie sú len všetky kuchyne, ale aj väčšina kúpeľní.

Obytná plocha je rozšírená o loggie, ktoré majú dostatočnú hĺbku na umiestnenie sedenia alebo lehátok. Loggie v druhej etape majú prípravu na zasklenie, čo umožňuje ich využitie ako ďalšej “izby” počas teplejších mesiacov. Zaujímavé sú tiež už spomínané strešné terasy, na ktoré majú prístup napríklad aj malé dvojizbové byty.

Byty disponujú univerzálnym skladovacím priestorom (developer ho pomenoval ako “flex”). Okrem základnej funkcie príručného skladovacieho priestoru (napríklad drahého športového vybavenia), rozširuje možnosti na flexibilné zmeny bytu v budúcnosti. Je situovaný a pripravený tak, že z neho môže úpravou vzniknúť plnohodnotný šatník, druhá kúpeľňa, malá pracovňa, hosťovská izba, alebo je ho možné jednoducho pričleniť k priľahlej miestnosti. Vo väčšine bytov má tento malý priestor svoje vlastné okno.

Architektúra

Na architektonickom stvárnení druhej etapy Hájparku cítiť rukopis ateliéru GutGut. Racionálny geometrický raster fasády je “štandardom” v najlepšom zmysle slova. Nesnaží sa prvoplánovo zaujať nákladným a komplikovaným vizuálom. Necháva však vyniknúť výrazné členenie objektov a “reliéf” priečelí. Kompaktný obytný blok tak vytvára dojem menšej, členitej štruktúry.

Dvor 

Drahan Petrovič vyrastal v Banskej Bystrici na Kukučínovej ulici, v byte orientovanom do “zeleného” vnútrobloku. Azda aj spomienky na detstvo boli impulzom k snahe o využitie potenciálu pozemku a vnútorného dvora. Developer sa nesnažil o maximálnu zastavanosť parcely (predpísaný index podlažnej plochy spĺňa projekt s rezervou 20 percent). Autormi krajinnej architektúry sú opäť Michal Marcinov, Ivan Juhás a Eva Wernerová. Úpravy exteriéru nadvazujú na “divokejšiu” prvú etapu, kde architekti využili morfológiu pôvodného terénu. Terénna vlna umožnila zaujímavé krajinárske riešenie. Na západnej strane vnútrobloku je “krajina” dôsledne zónovaná. Nájdeme tu kvetinové záhony, trávnaté plochy, detské ihrisko pre menšie deti, či tabulu na kreslenie. Dvor je samozrejme prepojený s prevádzkami na prízemí. Materská škôlka, kaviareň, či spoločenská sála majú prístup do pokojného vnútrobloku.

Ekologický aspekt návrhu spočíva vo využití dažďovej vody v areáli a zavlažovaní vodou z vlastnej studne. Vznik susedskej komunity podporuje spoločná záhrada, ihrisko a park. Developer vytvoril dostatočné zázemie pre tých, ktorí používajú bicykel nielen rekreačne, ale aj ako pravidelný dopravný prostriedok. V každom vchode je samostatná uzamykateľná miestnosť, pre parkovanie bicyklov sú k dispozícii aj vonkajšie stojany a prístrešky.

Podklady: Drahan Petrovič, Imagine Development