Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

JANOŠÍK OKNA-DVEŘE

Valašské Příkazy 55 55
Valašské Příkazy

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

Pergo

Třebětice 102
Holešov

Cortizo Slovakia,

Železničný rad 29
Nová Baňa

PREFA Slovensko s. r. o.

Ladislava Dérera 2749/2
Bratislava - mestská časť Nové Mesto

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

REYNAERS ALUMINIUM s.r.o.

Office: TWINCITY C HubHub, Mlynské Nivy 16
Bratislava

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
14. október 2022
2
2223

Domy na Hrnčiarskej ulici, Modra

Dom nepočujúcej krajčírky a drevodom v záhrade.
Domy na Hrnčiarskej ulici, Modra
Autori: Ing. arch. Jana Konečná, Martin FričPlocha pozemku: 201 m2Zastavaná plocha: 96,2 m2Podlažná plocha: 93,1 m2 - dom1 / 66 m2 - dom2Návrh: 2018 - 2019Realizácia: 2020 - 2022Adresa: Hrnčiarska 26/1, Modra, SlovenskoPublikované: 25. október 2022

Dvojgeneračné bývanie. Dva výrazne odlišné objekty. Dva rozdielne "svety", ktoré dokážu fungovať ako prepojený celok. Dom z 19. storočia, ktorý sa napriek narušenej statike podarilo zachrániť, doplnil  novotvar v dotyku so zachovaným fragmentom mestských hradieb. 

 

O genéze projektu, zaujímavých momentoch, ale tiež napríklad o tom ako sa ku konceptu obnovy postavil pamiatkový úrad sa s architektkou Janou Konečnou rozprával Jakub Moravčík:

JM: Čím Vás pri prvej obhliadke zaujal malý dom na Hrnčiarskej ulici v Modre?
JK: Prvýkrát sme dom videli, keď ho kúpili naši priatelia, ktorí ho chceli opraviť a bývať v ňom. To miesto nás fascinovalo. Prišlo nám až neuveriteľné, ako môže byť na takej malej ploche toľko väzieb v rôznych časových úrovniach. Nešlo ani tak o konkrétny objekt, skôr o všetko ostatné - uprostred, pred, pod, medzi a okolo...

Foto: Martin Frič

JM: Aké historické pozadie ukrývala táto stavba? 
JK: Podrobný prieskum ukázal, ako sa rôzne spoločenské, geografické a fyzické zmeny prejavia na pár metroch štvorcových. Dom z  19. storočia, pristavaný k vonkajšej strane modranskej mestskej hradby zo začiatku 17. storočia, bol pôvodne súčasťou dnes už susedného objektu. Vnútorná strana mestskej hradby ohraničovala priestor patriaci židovskej obci. Záhrada patrila k vtedajšej synagóge, postavenej v roku 1902. Mestská hradba, ktorá rozdeľuje parcelu na dva odlišné svety, bola súčasťou južnej časti pôvodného mestského opevnenia.

Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič

JM: Kto tu pôvodne býval? 
JK: Počas realizácie sa na stavbe zastavila pani, ktorá s manželom v dome kedysi bývala niekoľko rokov. Povedala nám, že úplne pôvodný dom patril vychýrenej modranskej krajčírke, ktorá bola hluchá. Napadlo jej to, keď sa zahľadela na stolík zo starej singerky, navrhnutý v hornej kúpeľni rekonštruovaného domu. Na pozemku, v pôvodnom vlastníctve židovskej obce, stál podľa písomných zmienok obradný objekt mikve, ktorý neskôr slúžil ako sklad.

JM: V akom stave bol dom pred zahájením rekonštrukcie? Nebáli ste sa pustiť to náročného procesu obnovy?
JK: Dom sa rozpadal. Statika nosných konštrukcií aj krovu bola narušená. Väčšia časť objektu bola zrútená smerom dovnútra. 

Či sme sa báli? Neviem. Túto otázku sme si nepoložili ani na začiatku a ani nikdy potom. "Cesta je prach a štěrk a udusaná hlína… a děsně velká bílá oblaka"... táto pieseň ma napadla hneď po prečítaní otázky.

Východiskový stav
Východiskový stav
Vizualizácia
Vizualizácia

JM: Kedy ste sa začali zaoberať myšlienkou dostavania nového objemu?
JK: Dostavanie nového objektu bolo od začiatku súčasťou konceptu obnovy pamiatky.

JM: Kto býva v domoch po rekonštrukcii?
JK: Domy si našli presne človeka, ktorého potrebovali a on potreboval ich. Býva tam jedna krásna pani s rodinou.

JM: Stručne popíšte kľúčové body architektonického konceptu.
JK:

  • obnaženie najstaršej hmoty - mestskej hradby s ponechaním všetkých okolitých kamenných prvkov a oplotení.
  • rekonštrukcia pôvodného domu s otvorením severnej strany pre vytvorenie átria a obnaženie strieľne.
  • dostavba "neviditeľného domu - stodoly" na mieste pôvodného objektu /mikve/ patriaceho židovskej obci.
Koncept
Koncept

JM: Ako ste pristupovali k návrhu objektu na pôdorysnej stope stavby, ktorej historická podoba sa nezachovala?
JK: Nová pôdorysná stopa objektu "neviditeľného domu" vznikla z rozuzlenia vzťahov  medzi architektonicko - koncepčnými a pamiatkovými limitmi, obmedzeniami vyplývajúcimi z ochranného pásma odnože miestneho potoka a lokalizácie jediného možného povoleného vstupného otvoru cez mestskú hradbu.

Foto: Martin Frič

JM: Aké boli reakcie zúčastnených strán (najmä pamiatkového úradu) po predložení projektu? Nebáli ste sa odmietnutia progresívneho návrhu?
JK: Musím povedať, že pamiatkový úrad v Bratislave nám pridelil pani, ktorej veľmi záležalo na tom, aby bol koncept obnovy čo najčistejší a najúprimnejší, takže za náš koncept bojovala. Sme jej veľmi vďační, pretože pristupovať k minulosti s úctou a zároveň dať šancu novému prístupu, cez jeho hodnotový rámec do budúcnosti, je povedzme si úprimne ešte stále dosť ojedinelé.

JM: Ako prebiehala rekonštrukcia pôvodného domu. Aké postupy a materiály ste sa rozhodli použiť?
JK: Rekonštrukcia starého domu sa mala držať v pôvodnom duchu. Okrem predpísaného archeologického prieskumu sme absolvovali aj prieskum, ktorý zadefinoval obnovu odkrytých pôvodných tehál na štítových stenách, špárovaciu techniku pri obnove hradby, zakonzervovanie odkrytých výklenkov s pôvodnými vrstvami malovky a mnoho ďalších vecí. Boli použité  predpísané materiály - tehla, drevo a odkryté torzá pôvodných kamenných častí stien v interiéri. Väčšina konštrukcií pôvodného domu musela byť žiaľ kvôli ich stavu odstránená a nahradená. Všetky zachované tehly, kamene, aj kamene z výkopov a drevo z pôvodného krovu sme využili pri rekonštrukcii.

Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič

JM: Ako vyzerá bývanie v zrekonštruovanom dome? Ako ste prispôsobili priestorové riešenie požiadavkám na súčasný komfort bývania?  
JK: Bývanie v zrekonštruovanom dome odkrýva všetky viditeľné aj neviditeľné artefakty minulosti, ktoré sa dali zachovať, alebo obnoviť. Je to súbor jednoduchých priestorov v klasickej dispozícii. Atmosféru vytvára práve možnosť priameho kontaktu s pôvodnými kusmi hmoty v rôznych časových horizontoch. Účelnosť stavebných objektov na bývanie už dávno "presluhuje". Preto, čo nám dom dovolil, to sme si dovolili my.

Pôdorys prízemia
Pôdorys prízemia
Pôdorys poschodia
Pôdorys poschodia
Pohľad
Pohľad
Rez
Rez

JM: Aký je váš obľúbený moment alebo technický detail v rámci rekonštrukcie?
JK: Páči sa mi, že sa tam dá stratiť v čase. A potom sa ešte vždy pristihnem, keď idem na návštevu, že sa pozerám ako Martinova jedálenská lavica v úplne jemnej línii obieha kamene vyčnievajúce z pôvodnej steny.

Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič

JM: Prejdime k novostavbe. Prečo ste sa rozhodli pre drevostavbu? Aký konštrukčný systém ste zvolili?
JK: Nový objekt vznikol približne na mieste pôvodného objektu židovskej mikvy. Keďže nebolo možné zistiť ako pôvodný objekt vyzeral, voľba dreva ako základného stavebného materiálu bola podľa nás a pamiatkového úradu relevantným výberom. V koncepčnom ponímaní je ľahkosť tohto stavebného objektu aj symbolom pamäti, alebo schránkou, ktorá stráži neviditeľné, ale prežité. Z architektonického uhla pohľadu je to zas klasický koncept domu a stodoly. Výsledkom je difúzne otvorená stĺpiková konštrukcia zateplená drevovláknom.

Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič

JM: Ako ste pristupovali k dispozičnému riešeniu?
JK: Riešenie dispozície zodpovedá limitom podlažnej plochy, dôležité je pritom vertikálne prepojenie priestorov, vzhľadom k povolenej výške objektu. 

JM: Aké materiály ste použili v interiéri a exteriéri?
JK: Materiál, ktorý dominuje v celom objekte je drevo. Ako v interiéri (podhľady, podlahy, obklady, nábytok, schodisko…) tak aj v exteriéri (fasádny obklad, terasa a oplotenie).

JM: Aké zaujímavé technické riešenia a detaily ste realizovali? Aký výsledný štandard sa vám podarilo dosiahnuť.
JK: V objekte drevodomu sme priehľady na hradobný múr tiež riešili prostredníctvom okien. Či už pri kuchynskej linke alebo v spálni. Pri schádzaní dole schodiskom možno vnímať kulisu panelového sídliska, ktorá natrvalo zmenila pôvodný charakter mesta. Drevený podhľad  na úrovni prízemia vniesol do priestoru taktiež niečo pôvodné. Pamätám si, ako náš kolega k záveru odovzdávania interiéru vymyslel atypickú policu pod schody. 

Neviem či slovo štandard viem v tomto prípade opísať. Ale pokiaľ by tento dom mal spĺňať požiadavky rodinného domu pre rodinu, ktorej nevadí minimalizmus, ale má k dispozícii spoločenský priestor s kuchyňou, dve kúpeľne, aj dve izby a ešte aj malú pracovňu - tak to spĺňa.

Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič
Foto: Martin Frič

JM: V akom režime oba domy vzájomne fungujú?
JK: Fungujú ako systém dvojgeneračného bývania.

JM: A na záver záľudná otázka :). Ktorý z domov by ste si pre seba vybrali Vy?
JK: Asi by som sa nevedela rozhodnúť hneď. Renovovaný dom je plný kreatívnej a živej energie a naopak v drevodome panuje uvoľnená, oddychová atmosféra. Ja momentálne potrebujem a využívam obe.

JM: Ďakujem za rozhovor!

 

Podklady: Ing. arch. Jana Konečná
Fotografie: Martin Frič

Poloha diela

Ing. arch. Jana Konečná
Martin Frič
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím