Byt 1903, Trnava

Pre realizácie autorskej dvojice Kilo / Honč sú charakteristické neobvyklé priestorové riešenia, ktoré otvárajú potenciál pôvodných interiérov. Príkladom môže byť bývanie so vstupom na na úrovni podesty, kde výstupné rameno schodiska tvorí súčasť využiteľnej plochy bytu, alebo otvorené bývanie pre mladú rodinu na bratislavskej Svätoplukovej ulici.

Výnimkou nie je ani takmer stodvadsaťročný prízemný byt v Trnave, ktorý navrhli pre mladú rodinu. “Povedali sme si, že necháme vyniknúť priestor a budeme pracovať len s ním,” vysvetľujú architekti.

Je to o priehľadoch naprieč bytom. O pocite otvorenosti a jednoduchosti. O hľadaní miesta pre individuality...

Richard Kilo s Matejom Hončom radikálne otvorili pôvodný pôdorys. Funkčné zóny nanovo definujú priehľadné priečky so závesmi, ktoré umožňujú vnímať hĺbku priestoru, no zároveň v prípade potreby poskytujú dostatok intimity. Dominantný prvok v priestore tvorí výrazná diagonála zo zasklených konštrukčných profilov. Vymedzuje kúpeľňu, následne prechádza do druhého krídla bytu, kde oddeľuje spálňu od otvorenej obývačky s prístupom do vnútornej záhrady. K otvoreniu a presvetleniu interiéru prispelo tiež odkrytie pôvodného dreveného trámového stropu, cez ktorý navyše prechádzajú oceľové výstuže. 

Nábytok definuje to najnutnejšie a najpotrebnejšie: “Našim zámerom bolo vytvoriť skôr atmosféry, ako prísne preddefinované priestory...” zdôrazňujú autori. 

Do bytu sa vstupuje zo súkromného nádvoria slúžiaceho obyvateľom domu. Privíta vás priestranná jedáleň, prepojená s kuchyňou, na mieste bývalej komory. Staré dvere, vložené do priehľadnej priečky sprístupňujú detskú izbu po ľavej ruke. Vpravo prebieha spomínaná priehľadná diagonála, ktorá oddeľuje nočnú časť a hygienu od obývačky s krbom a klavírom, obojstranne orientovaným sedením, a knižnicou / úložnými priestormi, ktoré je možné prekonvertovať na filmové plátno.  

Stavebné konštrukcie sú zjednotené bielym náterom, ktorý necháva vyniknúť pôvodné parkety a nábytkové solitéry. Frekventované zóny vstupu, kuchyne s jedálňou a detskej izby spája odolná liata podlaha. 

Projekt charakterizuje priestorová hĺbka, umožňujúca súčasné vnímanie viacerých vrstiev interiéru. “Musíme si premyslieť, čo presne vo svojom živote potrebujeme. Možno len o niečo viac ako nič. O tom je rekonštrukcia v Trnave. O jednoduchosti, geometrii, zážitku z priestoru, kde je nábytok skôr scénou a symbolickým rozprávaním. Je to o samotnom byte, ľuďoch, láske, dlhých večeroch, diskusiách, o jedle, deťoch, pocitoch...” dopĺňajú na záver architekti Richard Kilo a Matej Honč.

Autori: KILO / HONČ
Foto Matej Hakár