Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
15. január 2024
15
2166

Generálna rekonštrukcia zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Londýne

Obnova výrazného brutalistického diela.
Generálna rekonštrukcia zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Londýne
Autori: Ing. arch Ján Pavúk, PhD., Ing.arch. Pavol Hanzalík, Dip. Arch Peter LunterSpolupráca: Viktória Bretschneiderová, Ing. arch. Simona Fischerová, Erik HornačekInvestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostíNávrh: 2016 - 2020Realizácia: 2020 - 2023Adresa: 25 Kensington Palace Gardens W8 4QY, Londýn, Spojené kráľovstvoPublikované: 16. január 2024

Realizácia z prelomu 60. a 70. rokov pri západnom okraji Hyde Parku je manifestom tvorby špičkových československých architektov v období pred normalizáciou. Nedávno dokončená rekonštrukcia objektu pod vedením Pavla Hanzalíka, Jána Pavúka a Petra Luntera napriek nutnosti zohľadniť dispozičné úpravy a súdobé štandardy dôsledne rešpektuje kvality pôvodného riešenia a charakteristický výraz autorského diela. 

Budovy zastupiteľských úradov Československa sídlili od roku 1918 na viacerých miestach v centre Londýna. Hoci dnes niektoré z nich slúžia iným účelom, zostávajú súčasťou našej histórie.

Prvé budovy veľvyslanectva nového Československa v Londýne boli situované na Grosvenor Place, ale počas druhej svetovej vojny tu sídlila aj kancelária prezidenta a exilovej vlády. Budovy boli luxusne vybavené a modernizované, no v lete 1944 boli značne poškodené pri nálete na Londýn. 

Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993 sídlilo československé veľvyslanectvo na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate. Nová budova, ktorú navrhli architekti Šrámek, Bočan a Štepánský, je poctou  brutalistickému štýlu. V roku 1971 realizácia získala prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru. Dnešné slovenské veľvyslanectvo sídli v budove pôvodne určenej na reprezentačné a administratívne účely.  

Hoci pod pojmom brutalizmus si mnohí vybavia panelákové sídliská, budova veľvyslanectva bola v 70. rokoch moderným tvorivým počinom. Snahou oslobodiť sa od socialistického realizmu a prikloniť sa k súdobým prúdom. Tento trend potvrdila aj spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom, autorom Royal Festival Hall.

V súlade s princípmi tvorivého názoru exteriér charakterizujú železobetónové panely a presklené steny. Surové materiály v interiéri oživuje kresba prírodného dreva. Dekoratívne ornamenty v exteriéri tvorcovia odmietli, nahrádzajú ich škáry medzi panelmi či škrabance po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení. Na stvárnení interiéu sa podieľali vtedajší poprední československí výtvarníci, vrátane Kolíbala, Šimotovej či Roubíčka.

Dnes je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodným účelom tejto časti bolo predovšetkým plniť reprezentačnú a administratívnu funkciu. 

Súčasť generálnej rekonštrukcie objektu tvorila náročná, komplexná technicko-technologická rekonštrukcia. Komplikovaný proces kládol vysoké nároky na kvalitu projektovej prípravy aj na následnú realizáciu, nakoľko musela zodpovedať súčasným štandardom a potrebám. Architektonicko-výtvarná rekonštrukcia zahŕňala okrem úpravy štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny aj zmeny na ostatných podlažiach s reprezentačnými, administratívnymi a technicko-hospodárskymi priestormi. Okrem samotného objektu prešiel obnovou aj exteriér, vrátane nástupného predpolia a záhradnej časti.

Hlavný dôraz bol kladený na zachovanie ducha pôvodného architektonicko-výtvarného riešenia, ako aj vyjadrenie úcty a pokory k dielu a jeho autorom. Popri snahe zachovať čo najviac pôvodných, repasovaných prvkov, pozornosť pri novotvaroch smerovala na súlad a symbiózu s pôvodným zámerom. 

Budova bude primárne slúžiť nielen pre úrad veľvyslanectva, ale znova aj pre konzulárny úsek a pre kancelárie Slovenského kultúrneho centra, Stane sa tak skutočným “Slovenským domom” v srdci Londýna.

Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury
Foto: William Salisbury

Autori pôvodného objektu: Jan Bočan, Jan Šrámek, Karel Štěpánský
Spolupráca: Robert Matthew, Johnson Marshall
Realizácia:1965-70

Podklady: Ing. arch. Ján Pavúk
Fotografie: William Salisbury

Poloha diela

Ing. arch Ján Pavúk, PhD.
Ing.arch. Pavol Hanzalík
Dip. Arch Peter Lunter

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím