Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

JANOŠÍK OKNA-DVEŘE

Valašské Příkazy 55 55
Valašské Příkazy

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

Pergo

Třebětice 102
Holešov

Cortizo Slovakia,

Železničný rad 29
Nová Baňa

PREFA Slovensko s. r. o.

Ladislava Dérera 2749/2
Bratislava - mestská časť Nové Mesto

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

REYNAERS ALUMINIUM s.r.o.

Office: TWINCITY C HubHub, Mlynské Nivy 16
Bratislava

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
26. október 2022
0
33

MIB: Zelené mesto

Správne využité fasády či strechy môžu pomôcť ochladiť rozpálené mestá.
MIB: Zelené mesto

(Tlačová správa) Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Zmierniť dopady klimatických zmien dokáže mesto vďaka zeleni, pričom najväčší prínos majú najmä stromy. Na miestach, kde ich nie je možné vysadiť, môžu vznikať alternatívne zelené plochy – napríklad zelené fasády, strechy či ostrovčeky zelene uprostred premávky. Aby výsadba novej zelene a jej následná starostlivosť bola čo najúčinnejšia, Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil dokopy už 5 koncepčných dokumentov k zeleni v meste.

Počas najväčších horúčav vznikali v Bratislave tepelné ostrovy, kde teplota prekračovala 40 stupňov Celzia. Práve počas tropických dní majú zelené plochy v meste kľúčovú úlohu – pomáhajú ochladzovať ulice, parky či námestia. Zo všetkých druhov zelene dokážu najúčinnejšie ochladiť vzduch predovšetkým stromy. Viaceré štúdie uvádzajú, že koruna stromu vie lokálne znížiť teplotu aj o 3 stupne Celzia. Avšak nie všade je možné ich vysadiť, keďže v rozhorúčených mestách nie je dostatok voľných plôch s vhodnými podmienkami pre výsadbu. Problémom bývajú podzemné inžinierske siete či nedostatočná vzdialenosť od fasád okolitých budov.

Alternatívou sú zelené fasády, strechy či vegetačné ostrovčeky uprostred premávky. Spolu tieto plochy tvoria v meste rozsiahle územie, ktoré môže byť využité pre výsadbu zelene. Práve pre tieto plochy s obrovským potenciálom pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy tri nové usmernenia, ktoré majú docieliť správnu výsadbu zelene na fasádach budov, na strechách budov, a tiež v ostrovčekoch uprostred premávky.

„Je dôležité, aby sa už pri samotnom vysádzaní zelene dodržali určite pravidlá. Často dnes vidíme, že zeleň sa musí odstraňovať, keďže vytvára fyzickú bariéru v priestore alebo negatívne ovplyvňuje dopravnú bezpečnosť. Týmto chybám sa musí mesto do budúcna vyhýbať,“ uviedol Roman Žitňanský, riaditeľ sekcie verejných priestorov na Metropolitnom inštitúte v Bratislave.

Okrem ekologického benefitu dokážu zelené fasády, strechy či ostrovčeky skrášliť ulice mesta. Popínavá zeleň je významnou súčasťou bratislavských mestských hradieb, kde sa pavinič v týchto dňoch sfarbuje do červena. Popínavky sa môžu nachádzať na fasádach, plotoch, pergolách, ale aj oporných konštrukciách v blízkosti rušných ciest, alebo na miestach, kde by sa zeleň s väčšími koreňmi neujala. Zelenú stenu vlani mesto vysadilo napríklad na plot vedľa električkovej zastávke na Americkom námestí. Rovnako zelená stena rastie vedľa zastávok pod Mostom SNP. Hlavné mesto tiež plánuje v najbližšom čase vysadiť popínavé rastliny na múre pri Rusovskej ceste v rámci úseku Kopčianska – Záporožská.

Odborníčky a odborníci z Metropolitného inštitútu Bratislavy pripravili dokopy už päť komplexných manuálov, v ktorých detailne popísali, ako sa správne starať o zeleň v meste, a čo treba dodržať pri vysádzaní novej. Cieľom týchto dokumentov je, aby sa k vysádzaniu zelene v rámci verejných priestorov pristupovalo koncepčne, vďaka čomu sa predĺži jej životnosť.

“Kľúčových je prvých päť rokov po výsadbe stromu, následne je relatívne vysoká šanca, že strom bude prosperovať. Nesmie však dôjsť k poškodeniu výkopovými prácami. Práve rozkopávky majú na svedomí degradáciu stromov v meste, dejú sa neustále, opakovane na rovnakých miestach a neriadia sa našimi manuálmi ani dendrologickými štandardami. Ak sa zlepšia podmienky pri výsadbe, údržbe aj ochrane, tak možno povedať, že životnosť stromu sa predĺži aj o 40 rokov,” priblížil Michal Marcinov, krajinný architekt z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Metropolitný inštitút Bratislavy od svojho vzniku dokončili 17 princípov a štandardov na rôzne prvky vo verejnom priestore, ako sú smetné koše, lavičky, reklama, pouličné osvetlenie či pitné fontánky. Všetky tieto dokumenty sú súčasťou Manuálu verejných priestorov a dokopy tvoria koncepčné pravidlá, ako by sa mali verejné priestory v meste tvoriť a obnovovať. Docieli sa tým jednotný vzhľad ulíc bez vizuálneho smogu a bariér. Všetky dokumenty sú záväzné pre mesto a mestské organizácie. Pre mestské časti či súkromných vlastníkov majú odporúčací charakter.

Zoznam dokumentov k zeleni, ktoré pre mesto pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy:

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím