Advertorial

Minimalistické dvere IDEA – technická precíznosť a čistota prevedenia

IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...

Schell Vitus – osvedčené riešenie pre sprchy a umývadlá vo verejnom sektore s viac ako desaťročnou tradíciou

Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...

Kompozitné okná predstavujú súčasnosť a budúcnosť

Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...

Myotis - stoly 2025

Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...

Priemyselné sklenené priečky Dorsis Digero: svetelné rozhranie pre moderné interiéry

Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.

Význam prirodzeného svetla pre moderné a flexibilné pracovné prostredie

Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...

Konferencia Xella Dialóg predstaví novinky a trendy v stavebníctve

Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia

Murovací robot WLTR stavia svoj prvý dom na Slovensku

Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...

Nová éra bezpečnosti s I-tec Secure od Internorm

Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.

Skryté zárubne JAP – intenzívny zážitok z bývania

Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm

Tienenie namiesto klimatizácie

Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.

BigMat International Architecture Award 2025 - vybrané diela

Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.

Milník udržateľnej výroby okien: Internorm zavádza Low-Carbon-Glas iplus

Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...

Výsledky 20. ročníka medzinárodnej študentskej súťaže Saint-Gobain Architecture Student Contest 2025

Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...

Dvere MASTER - pre interiéry navrhnuté s rozumom aj vášňou!

Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...

MIB: Zelené mesto

Správne využité fasády či strechy môžu pomôcť ochladiť rozpálené mestá.
Diskusia
Red 426.10.2022
1710+1
MIB: Zelené mesto

(Tlačová správa) Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Zmierniť dopady klimatických zmien dokáže mesto vďaka zeleni, pričom najväčší prínos majú najmä stromy. Na miestach, kde ich nie je možné vysadiť, môžu vznikať alternatívne zelené plochy – napríklad zelené fasády, strechy či ostrovčeky zelene uprostred premávky. Aby výsadba novej zelene a jej následná starostlivosť bola čo najúčinnejšia, Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil dokopy už 5 koncepčných dokumentov k zeleni v meste.

Počas najväčších horúčav vznikali v Bratislave tepelné ostrovy, kde teplota prekračovala 40 stupňov Celzia. Práve počas tropických dní majú zelené plochy v meste kľúčovú úlohu – pomáhajú ochladzovať ulice, parky či námestia. Zo všetkých druhov zelene dokážu najúčinnejšie ochladiť vzduch predovšetkým stromy. Viaceré štúdie uvádzajú, že koruna stromu vie lokálne znížiť teplotu aj o 3 stupne Celzia. Avšak nie všade je možné ich vysadiť, keďže v rozhorúčených mestách nie je dostatok voľných plôch s vhodnými podmienkami pre výsadbu. Problémom bývajú podzemné inžinierske siete či nedostatočná vzdialenosť od fasád okolitých budov.

Alternatívou sú zelené fasády, strechy či vegetačné ostrovčeky uprostred premávky. Spolu tieto plochy tvoria v meste rozsiahle územie, ktoré môže byť využité pre výsadbu zelene. Práve pre tieto plochy s obrovským potenciálom pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy tri nové usmernenia, ktoré majú docieliť správnu výsadbu zelene na fasádach budov, na strechách budov, a tiež v ostrovčekoch uprostred premávky.

„Je dôležité, aby sa už pri samotnom vysádzaní zelene dodržali určite pravidlá. Často dnes vidíme, že zeleň sa musí odstraňovať, keďže vytvára fyzickú bariéru v priestore alebo negatívne ovplyvňuje dopravnú bezpečnosť. Týmto chybám sa musí mesto do budúcna vyhýbať,“ uviedol Roman Žitňanský, riaditeľ sekcie verejných priestorov na Metropolitnom inštitúte v Bratislave.

Okrem ekologického benefitu dokážu zelené fasády, strechy či ostrovčeky skrášliť ulice mesta. Popínavá zeleň je významnou súčasťou bratislavských mestských hradieb, kde sa pavinič v týchto dňoch sfarbuje do červena. Popínavky sa môžu nachádzať na fasádach, plotoch, pergolách, ale aj oporných konštrukciách v blízkosti rušných ciest, alebo na miestach, kde by sa zeleň s väčšími koreňmi neujala. Zelenú stenu vlani mesto vysadilo napríklad na plot vedľa električkovej zastávke na Americkom námestí. Rovnako zelená stena rastie vedľa zastávok pod Mostom SNP. Hlavné mesto tiež plánuje v najbližšom čase vysadiť popínavé rastliny na múre pri Rusovskej ceste v rámci úseku Kopčianska – Záporožská.

Odborníčky a odborníci z Metropolitného inštitútu Bratislavy pripravili dokopy už päť komplexných manuálov, v ktorých detailne popísali, ako sa správne starať o zeleň v meste, a čo treba dodržať pri vysádzaní novej. Cieľom týchto dokumentov je, aby sa k vysádzaniu zelene v rámci verejných priestorov pristupovalo koncepčne, vďaka čomu sa predĺži jej životnosť.

“Kľúčových je prvých päť rokov po výsadbe stromu, následne je relatívne vysoká šanca, že strom bude prosperovať. Nesmie však dôjsť k poškodeniu výkopovými prácami. Práve rozkopávky majú na svedomí degradáciu stromov v meste, dejú sa neustále, opakovane na rovnakých miestach a neriadia sa našimi manuálmi ani dendrologickými štandardami. Ak sa zlepšia podmienky pri výsadbe, údržbe aj ochrane, tak možno povedať, že životnosť stromu sa predĺži aj o 40 rokov,” priblížil Michal Marcinov, krajinný architekt z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Metropolitný inštitút Bratislavy od svojho vzniku dokončili 17 princípov a štandardov na rôzne prvky vo verejnom priestore, ako sú smetné koše, lavičky, reklama, pouličné osvetlenie či pitné fontánky. Všetky tieto dokumenty sú súčasťou Manuálu verejných priestorov a dokopy tvoria koncepčné pravidlá, ako by sa mali verejné priestory v meste tvoriť a obnovovať. Docieli sa tým jednotný vzhľad ulíc bez vizuálneho smogu a bariér. Všetky dokumenty sú záväzné pre mesto a mestské organizácie. Pre mestské časti či súkromných vlastníkov majú odporúčací charakter.

Zoznam dokumentov k zeleni, ktoré pre mesto pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy:

Poloha na mape

Súvisiace články

Vložené
26. október 2022
0
171
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím