Škola architektúry v Bratislave - diplomová práca

Téma zadania diplomovej práce reaguje na súčasné obdobie krízy, vztiahnutej na budovu súčasnej Fakulty architektúry a osobnostne pociťovanej, ale aj celkovej krízy vysokého školstva. Podľa výročných správ FA STU z roku 2014, len 68% prijatých študentov sa reálne zapísalo do prvého roku štúdia. A čo viac, po štúdiu tretina absolventov pracuje mimo sektoru architektúry a stavebníctva. Úlohu navrhnúť novú školu architektúry považujem za najadekvátnejšiu formu ukončenia šesťročného štúdia na fakulte. Také dlhé obdobie nevedomky položilo základy na tohton semestrálnu tvorbu, predstavilo slabé miesta a kritické body v organizácii štúdia i priestorov fakulty. Priepastné rozdiely sa prejavili v minulých rokoch počas Erazmus štúdia na zahraničných školách architektúry, v mojom prípade vo francúzskom Lyone. Návrh novej budovy vysokej školy umožňuje pretaviť naše predstavy o systéme a priestoroch výuky do architektúry a navrhnúť tak riešenie problémov.

Vo výskumoch diplomovej práce sa okrem nadmerného počtu študentov potvrdila nesprávna priestorová organizácia i systémová štruktúra školy. Kým v zahraničí je počet predmetov minimálny, FA STU ich vyučuje viac, avšak nespojito, bez náväznosti k ateliérovej tvorbe, čo výrazne zabraňuje študentom poznatky následne využiť v praxi, po štúdiu i počas neho. Napriek tomu, že v porovnaní plošnej výmery škôl a počtu ich študentov sa neodchyľujeme z normálu, naša škola kvôli prevahe malých a uzavretých miestností neponúka adekvátne veľké a vybavené priestory pre ateliérovú tvorbu či dielne. Tým sa skracuje denná doba pobytu študentov na pár hodín, znižuje sa možnosť spolupráce medzi študentmi rôznych zameraní a aj bezprostredné odborné konzultácie pri riešení problémov.

Analýzy funkčných priestorov preukázali, že kým v zahraničí plocha ateliérov tvorí okolo 40% plôch prevádzky školy, seminárne miestnosti 15-20 % a učiteľom prislúcha okolo 10-15%, naše uzavreté ateliéry sú poddimenzované, keďže zaberajú 11%. Semináre nad nimi dokonca prevažujú (22%) a najväčšie percento prislúcha pracovniam pedagógov (cca 40%). Výsledky napovedajú opäť o dispozičnej organizácii protichodnej k praktickému charakteru povolania architekta. Navyše na fakulte absentuje adekvátny priestor na väčšie výstavy, či súbežne organizované podujatia., ktoré by mohli predstaviť fakultu verejnosti. Tieto faktory stáli za mojím rozhodnutím nastúpiť na nový systém výučby (založenom na upravenom vertikálnom ateliéri) v novonavrhnutých priestoroch spĺňajúcich nielen podmienky na výuku, kontakt s praxou ale aj na mimovýukové aktivity.

Pozemok oproti Stavebnej fakulte STU som si vybrala, nakoľko sa neruší “campusový” charakter STU, na druhej strane je však dostatočne izolovaná od Stavebnej a Strojníckej fakulty. Pokusy o prepojenie systému štúdia so Stavebnou fakultou sa v minulosti ukázal ako neefektívny, až škodlivý, vzhľadom na rozdielnosť rozsahu a charakteru poznania oboch profesií. Fakultu som dimenzovala na počet študentov znížený o tretinu oproti súčasnému (t.j. pre 550-600 študentov), v 100 žiakoch v ročníku. Systém vertikálneho ateliéru som z dôvodu prílišného naviazania sa na subjektívny názor jedného vyučujúceho upravila. V rámci šesťročného štúdia, majú druhý a tretí ročník tvorbu učenú spoločne, po roku nastáva výmena pedagóga. Druhá skupina učiteľov sa venuje inžinierskemu stupňu, teda piatakom a šiestakom. Štvrtý ročník je po absolvovaní bakalárskeho stupňa určený na prax a architektonickom ateliéri.

Lokalita sa nachádza na polohe tzv. zelenej priečnej osi, ktorá v minulých koncepciách predpokladala náväznosť kultúrnych, spoločenských a relaxačných funkcií. Ulica Imricha Karvaša tak mala v šírke až 100 metrov. Po zrušení prevádzky Slovenského rozhlasu však táto lokalita aj naďalej chátra, čo preukazujú aj budovy na sever od pozemku. Budovy bývalej továrne na kefy Grunebergovcov, sú v súčasnosti nevyužité, resp. v niektorých objektoch sídlia drobné prevádzky rozličného charakteru. Príkladom je i Soda Gallery, spolupracujúca s architektonickým ateliérom, ale usporadúvajúca prednášky v inej časti mesta. V náväznosti sú i amatérske divadelné kluby a baletný klub, situované v parteri panelového domu.

Kvôli orientácii na prepojenie výuky s praxou považujem za vhodné priestory bývalej továrne využiť na dielne dizajnérov, architektonické ateliéry či predajne pre architektov a dizajnérov s ich prepojením “uličkou architektúry”, ktorá zároveň vedie touto zónou od ZŠ Vazovova, formuje kontakt s verejnosťou. Navyše nepretržitú prevádzku školy architektúry by vedeli využiť i divadelné centrá s predstaveniami v aule. Spomenuté súvislosti obohacujú celé územie, ktoré je v súčasnosti nepovšimnuté.

Budova je vzdelávacou inštitúciou - vysokou školou so 600 študentmi , aula slúži na účely výuky, odborných prednášok aj pre verejnosť, predstavenia divadelných súborov. Súčasťou objektu je aj prevádzka odbornej knižnice, predajne odbornej literatúry a kaviarne s exteriérovou terasou. Výstavný priestor je dimenzovaný aj na pre väčšie objekty, je možné umiestniť taktiež výstavné panely. V druhom podzemnom podlaží a čiastočne v prvom podzemnom podlaží je umiestnené suterénne parkovanie pre 96 miest, resp. 22 miest v 1.NP.

Fakulta architektúry sa nachádza na ulici Imricha Karvaša, z juhozápadu ju limituje električková, autobusová a automobilová komunikácia, z juhovýchodu je ohraničená Radlinského ulicou, na severovýchode zasahuje do Školskej ulice a zo severozápadu ju ohraničuje Slovanská ulica. Zástavba je z z funkčného hľadiska tvorená prevažne vzdelávacími inštitúciami (budova ZŠ Vazovova, SvF STU) ale aj prevádzkami komerčnej občianskej vybavenosti v parteri na Radlinského ulici. V území sú tiež zastúpené funkcie obchodov a služieb, v menšej miere administratívy. Funkciu prechodného ubytovania v území zabezpečuje hotel, neďaleko aj študentské internáty STU.

Vstup do garáže je umožnený len odbočením z Radlinského ulice do Školskej, využitím komunikácie, ktorá v súčasnosti slúži pre hotel a prevádzky objektov na Školskej. Do samotnej budovy sa vstupuje hlavnými vstupmi z troch strán, v dvoch výškových úrovniach - na 1.PP je to z Radlinského ulice, zo strany Imricha Karvaša je riešený hlavný vstup, slúžiaci aj pre prevádzku kaviarne. Ďalší vstup nadväzuje v priamej línii, je vyústením pešej trasy od ZŠ Vazovova cez objekty bývalej továrne Grunebergovcov. Vedľajšie vstupy sú únikové - z únikových schodísk na Ulicu Inricha Karvaša, resp. na stranu súčasnej Školskej ulice a z auly na Slovanskú ulicu.

Z Radlinského ulice sa prostredníctvom odbočky do Školskej dostáva do podzemných garáži rampou. V 1.PP je umiestnených 22 parkovacích státí (z toho 4 BZB), na 2.PP je navrhnutých 96 státí ( z toho 3 pre BZB).

Oživenie územia sa stalo základom pre formovanie hmoty v 1.NP (resp. v 1.PP). Zdôraznenie rozvoja na sever, k dielňam a navrhnutej “uličke architektúry” umožnili organické hmoty ako reakcia na pešie trasy v území. Hmoty prechádzajú cez podlažia a spĺňajú rozdielna funkčné náplne. Dominantu tvorí aula resp. viacúčelová sála. Tieto organické hmoty prechádzajú prísne ortogonálnou jednoduchou hmotou a pravidelnými podlažiami, vytvárajúc tak kompozičný akcent. Materiálovo sú akcentované prvky odlíšené i obkladom. Aula je odlíšená od ostatných “jadier”. Odľahčenie zo strany juhovýchodu zabezpečuje veľká strešná terasa, s ponechaním prestrešenia cez svoju celú šírku. Parter je presklený, odľahčuje masívnosť oválnych objemov. Členený je len stĺpikovo priečnikovým systémom zasklenia v rastri po 2000 mm.

Vzhľadom na diametrálne odlišný charakter formujúcich sa priestorov pred a za fakultou ( Ulica Imricha Karvaša / Školská), navrhujem dvojfasádne riešenie. Obe sú založené na princípe zdvojenej fasády (fasádne zasklenie s integráciou sklopných okien a perforovanej fasády), líšiacej sa merítkom elementov. Reprezentatívnu fasádu predstavujú perforované kazety, vytvárajúcej farebné tieňovanie v smere pohybu po Ulici Imircha Karvaša. Vstup je okrem turniketov akcentovaný “vybratím” častí inak súvislého obkladu. Mierka je viac vnímaná zo strany Školskej, kde perforované panely s vlnitého plechu sú rovnakého odtieňu ako predná fasáda ale modul je odlišný. Na rozdiel od prvej fasády, táto zdôrazňuje horizontálny spoj panelov. Akcenty sú tvorené vloženými “loggiami” s čírym zasklením.

Objekt je tvorený z 2 podzemných a 5 nadzemných podlaží. Druhý suterén združuje technické priestory, okrem nich obsahuje len podzemné parkovanie. Prvý suterén pri vstupe v kontakte s verejnosťou zahŕňa veľký výstavný priestor, predajňu odbornej literatúry a aj komunikačné jadro. Prevádzka dielní je oddelená dverami na kontrolu kartou. Na dielne nadväzuje aj časť suterénneho parkovania. Schodiskom sa dá z výstavného priestoru dostať na 1.NP s nadväzujúcou prevádzkou knižnice a v kontakte s galériou cez dve podlažia. Skrinky sú skryté centrálne v jednom z “jadier”.

Organické hmoty navádzajú smerom do foyera, ktorý slúži aj ako odbytový priestor kaviarne. Vstupuje sa do neho aj z Ulice Imricha Karvaša či Školskej. Dominantu priestoru tvorí aula cez dve podlažia, v ktorej je integrované aj únikové schodisko s výťahom a aj galéria presvetlená veľkorozmerným strešným svetlíkom. Posledná hmota je jadrom zahŕňajúcim nielen vertikálnu komunikáciu ale na každom podlaží i hygienické zariadenia.

Na 2.NP sú v priestore situované otvorené architektonické ateliéry, so stolmi, úložným vozíkom pod nimi a pin-up stenami. Do jednej z hmôt je integrovaná kuchynka z jednej strany, z druhej flexibilný priestor - na obhajoby, skupinové diskusie, či menšie výstavy vďaka otáčavým dverám, ktoré môžu slúžiť aj na pin-up výkresov. Ďalšia menšia prednášková miestnosť je spolu s dvoma seminárnymi miestnosťami situovaná na juhovýchodnej strane podlažia. Počítačová miestnosť je umiestnená centrálne. Spolu tak vytvárajú prehľadnú dispozíciu. Priestor je doplnený oddychovými plochami so sedacími vakmi, príp. s možnosťou premietania filmu.

Na 3. NP jadro auly prechádza do menšej formy, s ponechaním zaoblenia a integrovaním dvoch flexibilných priestorov. Ostatné jadrá slúžia účelu ako na predošlom podlaží. Seminárne miestnosti sú 4, 1 centrálne a 3 na juhovýchodnej fasáde. 4. NP je identické, vertikálnou komunikáciou sa dostaneme na posledné podlažie - s ateliérmi pedagógov (dimenzované na 50 učiteľov), kuchynkou, flexibilnými miestnosťami. Časť je vyčlenená pre PhD študentov (40 študentov). Prechádza sa pomedzi organické hmoty ku komunikácii ktoré sa rozvetvujú a sprístupňujú dekanát, miestnosti vedúcich ústavov alebo miestnosť pre externých pedagógov. Z miestnosti pre zamestnancov je vedený východ na terasu.

Konštrukcia budovy je kombináciou železobetónových tuhých jadier hrúbky 250 mm a skeletového systému (modul 8x8, 8x6 metrov). Systém je bezprievlakový so spriahnutými železobetónovými stropmi, na rozpon 8 metrov dosahujú hrúbku 230 mm. Obdobne je riešené aj zastrešenie objektu, s výnimkou veľkorozponových svetlíkov 16x16 metrov a 5x7,6 metra, riešené oceľovými profilmi v dvoch smeroch.
V suteréne systém vystužujú hríbové hlavice. Aula je prestrešená na železobetónovým rebierkovým monolitickým stropom.

Objekt je založený na železobetónovej vani. Konštrukciu schodísk tvorí taktiež monolitická železobetónová doska s monolitickými oceľobetónovými stupňami. Zábradlie siaha do výšky 1100 mm.

Nosnú konštrukciu dopĺňa nenosné murivo v hrúbke 200 mm (z akustických dôvodov), organické tvary v interiéri sú skonštruované z ľahkej sendvičovej konštrukcie z dreva.

Koncepcia fasády

Použité ekologické princípy

Pohľady (návrh fasád)

Skice - vývoj návrhu (diplomový seinár)

Podklady: Monika Šebová