Múzeum Dunajskej prírody - diplomová práca

(Pozn. redakcie: táto diplomová práca je postavená na využívaní virtuálnej reality a jej významnú časť tvorí práve takýto výstup, ktorý bohužiaľ nie je možné prezentovať).

Krátky autorský komentár k práci:

Cieľom myšlienky je obnova Chorvátskeho ramena a Nového Dunajského ostrova s pridaním kultúrnych funkcií a vpustení vody do mesta. Výsledkom je čiastočné navrátenie sa do romantických obrazov starej Bratislavy s rozprúdeným Dunajom na Petržalskej strane a bohatým ľahko prístupným lužným lesom plným bažantov. Toto zasiahnutie zatraktívni územie medzi Starým mostom a mostom Apollo. So zmenšením plochy stavebných pozemkov no so zvýšením hodnoty už jestvujúcich okolitých pozemkov. Návrh približuje vytvorenie výskumno - edukačného a oddychového centra - Múzea Dunajskej prírody, ktoré sprístupňuje ostrov a ponúka tajomné atmosféry, aj pomocou in situ umiestnenej virtuálnej reality. Vytvára tak novú formu oddychu a vzdelávania sa v blízko dostupnej prírode. Tvorba návrhu je založená na formálnom a obsahovom postupe, kde formu definuje umelecká fúzia prírodného a umelého. Obsah je okrem hmatateľných expozícii doplnený scenármi, ktoré pôsobia na zmyslové vnímanie. Tu napomáha virtuálna realita, ktorá dopĺňa najmä vizuálny vnem popri reálnych vnemoch z okolia. Popri navrhovaní som pracoval s virtuálnou realitou a priamo som skúšal prezentáciu reálnej a virtuálnej architektúry. Výsledkom práce je taktiež prezentácia návrhu verejnosti s možnosťou otvorenia diskusie ako by sa malo riešiť dané územie.

Úvod

S prínosom nových informačných technológií atraktivita umelo vytvorených zážitkov v dnešnej dobe veľmi rastie. Čí už sú to filmy, adrenalínový šport, alebo počítačové hry. Príčinou tohto rastu je ich schopnosť rýchlo odbúrať všadeprítomný stres bez veľkých finančných prostriedkov. Stále dozadu pozerajúca sa spoločnosť má veľkú túžbu buď vrátiť sa do minulosti a zobrať si len to dobré, alebo nazrieť do iných svetov. Oddýchnuť si. Znovu sa nabiť. Virtuálna realita tu otvára úplne novú bránu. Kde virtuálne bolo v minulosti individuálne, dnes je možné zdieľať v reálnom svete. Rovnako architektúra sa posúva ďalej.

"Už v 20. storočí na miesto Vitruviovho firmitas nastúpila flexibilita. Priestor v architektonické definícii už dávno nie je tým, čím býval. Dnes je syntézou tvaru, informácie a vnímania. Zahrňuje úplne nové rituály, ako používanie obrazoviek a informačných nosičov. Spočíva v skrytej informácii na všetkých úrovniach. A pretože žijeme vo svete software, je úloha architektúry úplne nová“ (Nigel Coates).

Územie medzi mostami je zaujímavé svojim charakterom. Je to územie nikoho. Napriek tomu, že je blízko centra je nedoriešené a zanedbané. Je veľmi blízko Soviemu lesu, chránenému  územiu a vedú k nemu dva biokoridory, no napriek tomu nie je ani dostatočne prírodné. Územie je teda týmto veľmi špecifické. Môže byť aj mestom aj lužným lesom a všetci majú o neho záujem no napriek tomu je stále také aké je. Dá sa teda predpokladať, že zásahom do územia známym najmä z Dánska sa dá pomocou kultúrnych funkcií a vody dosiahnuť úplná revitalizácia. Pričom vzniknú dva ikonické prvky a to obnovené Chorvátske rameno a nový Bratislavský ostrov, ktorý vznikol kvôli odtokovému kanálu Dunaja. Tu sa otvára možnosť použiť miesto a virtuálnu realitu ako magnet a na ostrove tak zatraktívniť vzdelávanie o lužnom lese, ktoré sa stane oddychom a postupne otvoriť bránu aj do zakázaného Sovieho lesa. Pričom reálne a virtuálne sa na ostrove môžu veľmi dobre dopĺňať a umocňovať zážitok a oddych. Vytvorí sa tak účinný a ľahko dostupný recharger.

Urbanistické riešenie

Je veľmi ovplyvnené tokom obnoveného Chorvátskeho ramena. Rameno zasahuje už do existujúceho územného plánu, ktorý sme do určitej miery brali už za nemenný. Tvar ramena je vybratý ako najpravdepodobnejší tok, akým by mohlo rameno tiecť po prieniku starých mapovaní a časticovej simulácie na presnom modeli od Eurosense a konzultácie s vodohospodárskym inžinierom. Rameno je ďalej napájané regulovanou vodou z Dunaja, pomocou hate pri päte mostu. Celé ďalšie riešenie spočíva na doplnení kultúrnych funkcií okolo ramena a ich prepojenie. Postup bol nasledovný: nájdenie najhodnotnejších bodov a hraničných bodov v území pomocou analýz. Následne vypustenie dvoch typov agentov - ponáhľajúci sa - hľadajúci len východ, prechádzajúci sa sledujúci vychodenú cestu ponáhľajúceho sa a hľadajúci sa pri hodnotných bodoch. Každý charakter agenta tak vytvoril primeraný priestor - na pobyt, prechádzku, alebo na rýchly prechod územím. Pričom zauzlenia, tam kde sa agenti najviac zhlukovali boli premenené na kultúrne funckie - múzeum, PKO, alebo pavilón. Dopravné napojenie ostáva z územného plánu, zastávky MHD sú po krajoch územia. Lodná doprava stojí pri moste Apollo, kde sa nachádza aj nové Kúpalisko Lido. Ostrov patrí virtuálnej prechádzke múzea, ako aj priestor pod Novým starým mostom pre výskumnú a mediatékovú časť.

Urbanistické riešenie

Je veľmi ovplyvnené tokom obnoveného Chorvátskeho ramena. Rameno zasahuje už do existujúceho územného plánu, ktorý sme do určitej miery brali už za nemenný. Tvar ramena je vybratý ako najpravdepodobnejší tok, akým by mohlo rameno tiecť po prieniku starých mapovaní a časticovej simulácie na presnom modeli od Eurosense a konzultácie s vodohospodárskym inžinierom. Rameno je ďalej napájané regulovanou vodou z Dunaja, pomocou hate pri päte mostu. Celé ďalšie riešenie spočíva na doplnení kultúrnych funkcií okolo ramena a ich prepojenie. Postup bol nasledovný: nájdenie najhodnotnejších bodov a hraničných bodov v území pomocou analýz. Následne vypustenie dvoch typov agentov - ponáhľajúci sa - hľadajúci len východ, prechádzajúci sa sledujúci vychodenú cestu ponáhľajúceho sa a hľadajúci sa pri hodnotných bodoch. Každý charakter agenta tak vytvoril primeraný priestor - na pobyt, prechádzku, alebo na rýchly prechod územím. Pričom zauzlenia, tam kde sa agenti najviac zhlukovali boli premenené na kultúrne funckie - múzeum, PKO, alebo pavilón. Dopravné napojenie ostáva z územného plánu, zastávky MHD sú po krajoch územia. Lodná doprava stojí pri moste Apollo, kde sa nachádza aj nové Kúpalisko Lido. Ostrov patrí virtuálnej prechádzke múzea, ako aj priestor pod Novým starým mostom pre výskumnú a mediatékovú časť.

Idea návrhu

Návrh je vedený vo dvoch vrstvách. Prvá je formálna. Forma definuje prvý vizuálny vnem a je inšpirovaná zážitkom z kontrastu umelého a prírodného. Je to rovnaký pocit ako pri výstave Henrique Oliveira v Palais de Tokyo v Paríži, kde drevené, prírodné kmene vyrastajú priamo z bielych prievlakov budovy, alebo na výstave Olafura Eliassona - Riverbed v Dánskom Múzeu of Moderného umenia v Luisiane. Je to ten kontrast medzi umelým a prírodným, kde potôčik je prírodný, pôsobí tak, no je  umelo vytvorený ako aj biele steny múzea. Rovnako je to aj na novom Bratislavskom ostrove, alebo v Hainburgu, kde sú prírodne pôsobiace brehy, no sú vytvorené umelo a umelo udržiavané, inak by zanikli, zmenili svoj tvar. Cieľom je teda vytvoriť kontrast umelého a prírodného pričom prírodné je taktiež vytvorené umelo, a umelé (budova) sa snaží byť prírodným. Umelé (budova) je prírodným svojimi generovanými tvarmi, no používa anorganické materiály. Inšpiráciou bola aj obstavaná lipa v záhrade Pavla Pálffyho, kde umelé obrastá prírodné. Druhú vrstvu tvorí obsahový postup, ktorý tvoria scenáre ovplyvňujúce vnímanie pomocou prírodných prvkov: rieka, les, strom, vôňa dreviny a umelých prvkov - virtuálnej reality, ktorá ponúka len vizuálny vnem no môže zobraziť aj nereálne - minulosť, podvodný svet. Každá časť budovy teda získa svoju atmosféru podobne ako v dome Slow House, kde každá izba zažívala inú časť dna pomocou projekcie. Tvar budovy vznikol emergentne, podobne ako živý organizmus pomocou simulácie veľkého množstva agentov hľadajúcich zaujímavé miesta v území a zhlukujúcich sa rovnako ako napríklad kŕdeľ vtákov na poli, alebo včely.

Architektonické riešenie

Objekt vytvára nový verejný priestor. Skladá sa z mediatéky, výskumnej časti múzea a z expozičných priestorov. Priestory sú delené na verejné, výskumné, a zdieľané aj verejnosťou aj zamestnancami múzea. Každý z nich sa delí na hlučné - uzavreté a tiché - otvorené. Napríklad otvorená študovňa je priestor verejný a otvorený, napriek tomu je tichý a teda nevadí iným prevádzkam. Na rozdiel od zasadačky, ktorá je len pre výskumníkov, no je hlučná a teda uzavretá. Je tak postarané o nový verejný priestor pre študovanie a duševnú prácu. Ďalšiu skupinu tvoria expozičné priestory, ktoré sú v interiéry s reálnou expozíciou a v exteriéry s virtuálnou. Prehliadka začína pod mostom s výhľadom na hrad a na predošlé obdobia Bratislavy. Nasleduje reálna expozícia etnografie taktiež pod mostom. Na dvoch mostíkoch v exteriéri je vodný svet jeden pod hladinou virtuálneho Panónskeho mora, druhý nad ňou. Výstava pokračuje v pavilóne obrastajúcom stromy, kde vo vnútri sú reálne expozície a na ochodzi v átriu, virtuálne s interakciou so stromami v átriu. Za pavilónom nasledujú mostíky v stromoch, ktoré ukazujú mýty a legendy lužných lesov a umelecké stvárnenia lužnej fauny a flóry.

Konštrukčné riešenie

Budova pod mostom je tvorená ako železobetónový skelet, s roznášajúcimi prievlakmi, držiacimi prvé dve dosky. Strecha je tvorená mostovkou a konzolami z nej. Pružný spoj zabezpečujú dilatácie a hrncové ložiská. Podvesenie po mostom je tvorené ako ľahká oceľová konštrukcia. Mostíky ponad rieku a medzi stromami sú taktiež oceľové so svojimi oceľovými stĺpmi. Topole by totiž boli veľmi slabé na držanie takej stálej váhy. Pavilón je tvorený ako oceľová priestorová priehradová konštrukcia bez stĺpov v interiéry, stojaca na pilieroch. Tie sú votknuté do pilót 16m v zemi. Súčasťou budovy pod mostom je aj protipovodňová hrádza, ktorá je vybavená protipovodňovou vystuženou stenou do hĺbky 16m.

Podklady: Roman Hajtmanek