Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
27. júl 2016
0
1556

Mesto Martin - Vrútky rozvoj priečnej osi riešením územia brownfield - diplomová práca

Diplomová práca z Fakulty architektúry STU navrhnutá na Cenu profesora Lacka.
Mesto Martin - Vrútky rozvoj priečnej osi riešením územia brownfield - diplomová práca
Autori: Ing. arch. Nina ChochrunováSpolupráca: Ing. arch. Dagmar Kaliská, CSc. (vedúca práce)Návrh: 2015 - 2016Adresa: Martin-Vrútky, SlovenskoPublikované: 8. august 2016

Areál bývalých závodov ťažkého strojárstva v meste Martin je už po dlhé roky problematickým územím, ktoré stratilo svoju slávu a len chátra. Jeho poloha je však veľmi zaujímavá z hľadiska možnosti prepojenia s centrom mesta, čím by sa vytvorila mimoriadne silná priečna os, aj z kompozičného hľadiska, vďaka situovaniu významných dominánt (budova Slovenského národného múzea, Štefánikov ústav, tretia budova Matice Slovenskej) na Malej Hore. Areál strojární aj sám o sebe ponúka možnosti rozvoja, hlavne možnosť vytvorenia nábrežia rieky Turiec a kontaktu s prírodnými zónami mesta. Ide o rozsiahle územie brownfieldu spolu s pridruženým areálom kasární a ostatnými schátranými výrobnými areálmi.

Sídlo v širších vzťahoch
Sídlo v širších vzťahoch

Mesto Martin sa nachádza na severnom Slovensku, v žilinskom kraji, asi 25 km juhovýchodne od krajského mesta Žiliny, v regióne Turiec. Je to okresné mesto a historické centrum Turca. Na severe Martin susedí s mestom Vrútky, s ktorými tvorí súvislý urbanistický celok. Vrútky boli aj súčasťou Martina, až do roku 1991, kedy získali samostatnosť. Avšak kvôli tesnému spojeniu týchto dvoch sídelných útvarov v urbanistickej rovine fungujú ako jedno mesto a ich členenie je viac menej len administratívne. Mesto Martin Leží v Turčianskej kotline a zo západu a východu je lemované pohoriami Malej a Veľkej Fatry, ktoré vytvárajú jeho typickú malebnú prírodnú scenériu. Najväčšou prírodnou dominantou sú známe Martinské hole ležiace v Malej Fatre. Najvýznamnejšou riekou, ktorá mestom preteká, je rieka Turiec. Oplýva jedinečnou flórou, aj faunou, hlavne v jej inundačných územiach mimo sídla. Kvôli bezpečnosti je však v celom území mesta jej tok regulovaný. Vo Vrútkach sa Turiec vlieva do rieky Váh.

Fázy historického vývoja sídla
Fázy historického vývoja sídla
Fotografie súčasného stavu územia
Fotografie súčasného stavu územiafoto: Nina Chuchrúnová
Fotografie súčasného stavu územia
Fotografie súčasného stavu územiafoto: Nina Chuchrúnová
Fotografie súčasného stavu územia
Fotografie súčasného stavu územiafoto: Nina Chuchrúnová
Fotografie súčasného stavu územia
Fotografie súčasného stavu územiafoto: Nina Chuchrúnová
Fotografie súčasného stavu územia
Fotografie súčasného stavu územiafoto: Nina Chuchrúnová

Územím riešeným v preddiplomovej práci bola práve línia pozdĺž rieky Turiec, kde hlavnými problémami boli neexistujúce nábrežie a chýbajúca zástavba. Tento problém vznikol najmä kvôli samotnému vývoju mesta, rozrastalo sa totiž pripájaním už existujúcich dedín a tak je jeho štruktúra v niektorých častiach necelistvá. Práve rieka Turiec leží väčšinou v nevyužitom, alebo schátranom území. V preddiplomovom projekte boli vytvorené nové obytné štruktúry s občianskou vybavenosťou, ktoré ucelili mestskú štruktúru a dobre komunikujú s riekou. Bol obnovený jej prirodzený biokoridor, „zelené srdce“ Martina, s atraktívnymi rekreačnými plochami, cyklotrasami a chodníkmi prepájajúcimi doteraz pešo obtiažne prístupné časti mesta. Riešená línia sa pozdĺž rieky tiahne od Vrútok až po juh Martina, kde je zavŕšená dnes schátraným a nevyužitým areálom bývalých Závodov ťažkého strojárstva. Vďaka vhodnému situovaniu tohto územia, možnej previazanosti s centrom mesta, na priečnej osi, oproti dominantám situovaným na Malej Hore (budova Slovenského národného múzea, tretia budova Matice Slovenskej, Štefánikov ústav) a zároveň blízkosti prírody (strání a lúk Malej Fatry) má táto oblasť mimoriadny potenciál rozvoja a je preto spracovaná v diplomovom projekte.

Analýza funkcií
Analýza funkcií

Riešené územie v sebe zahŕňa okrem už spomenutého areálu bývalých Závodov ťažkého strojárstva aj areál zatiaľ funkčných kasární, s ktorých zrušením a transformáciou na obytné územie sa počíta aj v územnom pláne. Na druhom brehu rieky sa k lokalite pripája aj chaotická zástavba rôznych výrobných objektov a za areálom kasární rozľahlé lúky a plochy porastené krovinami, tzv. Bukoviny.

Pri pešom previazaní riešeného územia s centrom mesta zohráva veľkú úlohu železničná stanica, ako ťažiskový bod, ktorá je dnes však v nevyhovujúcom stave, s chýbajúcou vybavenosťou, aj vhodným verejným priestorom. Budova pre autobusovú stanicu úplne absentuje, napriek tomu, že je uzlom mnohých prímestských aj medzimestských liniek. Výbornej pešej previazanosti lokality s centrom bráni železničná trať, ale hlavne štátna cestná komunikácia – mestský obchvat, ktorý pôsobí v tomto priestore ako veľká bariéra. Možnosť jej prekonania poskytuje existujúci cestný most, popod ktorý možno nerušene prechádzať, táto oblasť je vak veľmi zanedbaná a špinavá. Ďalšiu možnosť núka existujúca konštrukcia energovodu, ktorá prechádza z výrobnej haly na pravom brehu Turca ponad cestu a ústi do areálu strojární. Vzniká tak možnosť nadchodu, ústiaceho priamo do najvýznamnejšej časti riešeného územia.

Analýza dopravy
Analýza dopravy

V areáli bývalých strojární sa nachádza mnoho konštrukčne zaujímavých výrobných hál, ktoré sú ľahko premeniteľné na iné funkcie. Územie má svojho charakteristického priemyselného ducha, aj vďaka zachovaným oceľovým energovodom a priemyselnej vlečke, ktorá môže vytvoriť okruh okolo hál. Veľkou atraktivitou tohto areálu je možnosť kontaktu s riekou vytvorením nábrežia, ktoré je na druhom brehu rieky znemožnené štátnou komunikáciou. Územie by sa tak stalo vhodným zakončením zelenej rekreačnej riečnej línie z preddiplomového projektu.

V areáli podhájskych kasární sa nachádza len málo hodnotných budov a vyžaduje si celkovú zmenu, pokiaľ má byť transformované na obytné územie. Tento areál by mohol poskytovať lákavé prostredie na bývanie, previazané so zeleňou Bukovín. Podľa geologických prieskumov, pôda Bukovín je zosuvná a je potrebné spevňovať ju zeleňou a objekty postavené v tejto oblasti musia mať mimoriadne hlboké základy. Lúky sú však veľmi vhodným miestom na prechádzky, výlety, či turistiku. Prírodné prostredie bohužiaľ kazí skládka odpadu situovaná juhozápadne od celej riešenej lokality. Zaujímavým prvkom je tu vojenský tankodrom, v súčasnosti využívaný skôr na dobrodružné offroad zážitky a fungujúca strelnica dáva šancu územie Bukovín využiť aj na adrenalínové účely.

Kompozícia územia
Kompozícia územia
Limity a potenciály územia
Limity a potenciály územia

Urbanistická koncepcia vychádza predovšetkým z myšlienky posilniť priečnu os mesta Martin peším prepojením centra mesta cez železničnú a autobusovú stanicu s riešenou lokalitou. Táto idea je dosiahnutá pomocou dvoch nadchodov prechádzajúcich cez budovy, počnúc železničnou stanicou, končiac halou v areáli bývalých strojární. Pred železničnou stanicou je vytvorený verejný priestor, prvý zo systému hierarchicky usporiadaných verejných priestorov v území.

Na ploche medzi železničnou stanicou a štátnou cestnou komunikáciou vzniká areál technickej univerzity, korešpondujúc tak s myšlienkou technickej tradície miesta. Okrem vzdelávacích priestorov a výskumných laboratórií k vybavenosti campusu patrí obchodný dom, zábavné podniky, a samozrejme prechodné študentské ubytovanie – internáty s potrebnými priestormi pre život, aj štúdium. Kontakt s riekou je umožnený vďaka priechodu pod cestným mostom obchvatu. Tento priestor je čistý, presvetlený a zatraktívnený akcentujúcimi farbami podpier. Na brehu rieky sú vytvorené schody na sedenie s mostami pre pohodlný prechod do kultúrnej zóny riešenej lokality.

Koncepcia riešenia preddiplomového projektu
Koncepcia riešenia preddiplomového projektu
Koncepcia riešenia diplomového projektu
Koncepcia riešenia diplomového projektu
Filozofia návrhu
Filozofia návrhu

Areál bývalých Závodov ťažkého strojárstva je transformovaný na kultúrnu zónu. Najväčšia hala pri rieke slúži ako výstavná hala nadregionálneho významu, v hale za ňou sídlia ateliéry, fotoateliéry, tanečné sály, remeselné dielne, chránené dielne a iné umelecko – remeselné priestory. Južná hala plní funkciu koncertnej sály s hudobným chodníčkom okolo nej a malé haly sú využité na čoraz viac vyhľadávané loftové bývanie. Umelecké haly sú očistené od primurovaných konštrukcií na oceľový skelet a opatrené novou polykarbonátovou fasádou. Neporušenosť kultúrnej osi prechádzajúcej dvoma najväčšími halami je zabezpečená vynechaním opláštenia dvoch ich lodí tak, aby slúžili ako potrebný priechod. V celom riešenom území sa nachádzajú verejné plochy určené pre výstavy a trhy.

Komplexný návrh
Komplexný návrh
Návrh súvislosti sídla
Návrh súvislosti sídla

Nábrežie je riešené rozsiahlym verejným priestorom, s urbanizovanou zeleňou – pásmi trávnatých porastov a záhonov kvetov a stromoradím. Urbanizovaná zeleň sa harmonicky strieda so zeleňou prírodnou – relaxačným parkom s voľne rastúcimi stromami. Od štátnej komunikácie je nutná mohutná bariéra vysokej i nízkej zelene. Potreba zelene je dôležitá najmä z hľadiska prinavrátenia pôvodnej harmónie a biodiverzity rieke Turiec.

Hierarchia verejných priestorov je vyjadrená aj dlažbou – tmavou na ťažiskových plochách a bledou na ostatných. Dlažba pri umeleckých halách je členená na pásy šírky modulov hál a rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri univerzitnom internáte, kde sa pásy odvodzujú od modulu mostných podpier. Územím prechádza aj pôvodná, zachovaná kamenná tanková cesta, hlavný ťah k „akčnej“ zóne.

Akčná zóna sa nachádza v časti Bukovín a je prístupná cestnou komunikáciou, peším ťahom (kamennou tankovou cestou), alebo zubačkou, ktorá plynule nadväzuje na okruh vlečky. Pozostáva z námestia a troch areálov – areál pre paintball a airsoft, areál existujúcej strelnice a areál pre offroad a motocross. Celé územie je križované pôvodným vojenským tankodromom, ktorý je na tieto adrenalínové účely využitý. Dominantou zóny je rozhľadňa, ktorá ponúka krásny výhľad na takmer celé mesto.

Riešenie funkčno-prevádzkových vzťahov návrhu
Riešenie funkčno-prevádzkových vzťahov návrhu

V areáli kasární vzniká bloková zástavba obytných domov. Tieto bloky vychádzajú z pôvodného usporiadania budov kasární, udržujú tak kasárenskú tradíciu aj svojou prísnou geometriou. Bloky sú relatívne veľké, s rôznorodými funkciami, od športových priestorov, plavární, cez občiansku vybavenosť lokálneho významu, ako sú škôlky, jasle a školy, až po služby potrebné v obytných súboroch. Bloky disponujú poloverejnou zeleňou, príjemnou oddychovou zónou. Západne od blokovej zástavby bytových domov vznikol súbor mestských víl rozvoľnenej zástavby, poukazujúc tak na prírodné prostredie, ktoré sa za nimi rozprestiera. Areál kasární susedí so športovou zónou. Športové haly sú priechodné, rovnako ako haly umelecké. Táto zóna je ťažiskovým bodom športovo-rekreačnej osi územia.

Funkčné využitie územia
Funkčné využitie územia

V území Bukovín prevládajú lúky a plochy nízkej krovinatej zelene. Je ideálnym miestom pre rekreáciu, rodinné výlety, pikniky, či dokonca pre napojenie sa na turistické trasy smer Martinské hole. Za mestskými vilami je vytvorený drevený chodník, ktorý obkolesuje rekreačnú pobytovú lúku slúžiacu obyvateľom na oddych v prírode.

Schéma zelene a kompozície návrhu
Schéma zelene a kompozície návrhu

Cieľom dopravného riešenia územia je vylúčenie automobilovej dopravy z celej kultúrnej zóny za pomoci vybudovania potrebných zberných pozemných parkovísk a hromadných podzemných garáží. Celá zóna je riešená ako rozsiahly peší verejný priestor s cyklotrasami, vedúcimi pozdĺž nábrežia a smerom k pohoriu Malej Fatry, s možnosťou cykloturistiky až na Martinské Hole. Funkciu MHD v lokalite preberá pôvodná priemyselná vlečka, využitá ako atraktívny systém dopravy. Jej okruh začína na železničnej stanici a obkolesuje celú kultúrnu zónu. Obytný súbor bývalých kasární je napojený na mestské zberné komunikácie a doprava je zokruhovaná pred a za dominantou administratívnej budovy.

Schéma riešenia dopravy návrhu
Schéma riešenia dopravy návrhu
Mapa verejných priestorov návrhu
Mapa verejných priestorov návrhu
Rezy riešeným územím
Rezy riešeným územím

Vitualizácie návrhu

Podklady: Nina Chochrúnová

Poloha diela

Ing. arch. Nina Chochrunová

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím