Predposledný súd - väzenie Arizona, diplomová práca

(Pozn. redakcie: odporúčame si pozrieť a kompletnú prácu, ktorú nájdete v PDF na konci článku).

ANOTÁCIA:

Diplomová práca sa zaoberá problematikou recidivizmu, ktorý vyrastá z práva, trestu a slobody jednotlivca. Je sondou do myslenia väzňa a hľadá rovnováhu medzi stanovením trestu, ktorý by neprestal byt trestom ako takým a vnútornou slobodou väzneného, ktorá je závislá od vonkajších vplyvov ako sú prostredie spoločenstvo. Integruje architektúru do tohto procesu ako dôležitý prvok zmeny - väčšími aj takmer nepartnými zásahmi ovplyvňuje správanie väzňov v priebehu výkonu trestu aj dlho po ňom. Skúma pretrhnutie kruhu recidivizmu, kde hrá dôležitú úlohu silný zážitok, alebo zmena prostredia.

V práci analyzujem konkrétne spoločenské vstupy vplývajúce na psychiku väzňa a jeho vnútorné reakcie. Hľadám súvislosti medzi bežnými procesmi prebiehajúcimi vo väzení a všeobecným spoločenským poriadkom. Teórie voľne vovádzajú do samotného riešenia konkrétnej väznice v poslednej tretine textu, ktorá bola zároveň praktickou časťou diplomovej práce. Ilustrácie sprevádzajúce celý text doplňujú jednotlivé témy a myšlienky, zhmotňujú ich abstraktnosť do antropomorfných motívov.

Na prvý pohľad sa zdá, že púšť je prázdny priestor, ktorý samotný determinuje väzenie.

Púšť však bola už do staroveku rodiskom všetkých vyspelých civilizácií, práve v extrémnych podmienkach oddávna vznikala múdrosť.

Je zdrojom života, jeho začiatkom, múdrosťou, oslobodením - to sú ideálne podmienky pre vznik väznice.

Človek s konkrétnym postihnutím potrebuje konkrétnu pomoc. Na mieste, ktoré je choré.

Netreba uzdravovať, alebo meniť celého človeka, ale hľadať príčinu jeho bolesti a aplikovať na ňu liek.

Podľa toho liečme aj väzňov - každý má svoju poruchu v srdci na inom mieste, prečo ich celých predávkujeme liekmi - zamkneme do ciel bez diagnózy?

Človek je ovplyvňovaný prostredím, v ktorom žije. Čistý jedinec je medzi takými, ktorých morálka je padnutá ohrozený.

Časom sa jeho zmýšľanie prispôsobí okoliu - k čomu nabáda samo prostredie väzníc - mnoho neprispôsobivých ľudí, ktorí strhávajú ďalších.

Naopak, v prostredí ľudí s vyššou morálkou sa cudzinec časom ľahko prispôsobí.

To je princíp, na ktorom sa dá budovať prostredie, v ktorom sa väzeň formuje.

Každý väzeň je iný. Ako je teda možné, že na každého je vymeraný rovnaký trest, s rozdielom jeho dĺžky? Rovnaký trest za celkom rozličné činy?

Je dobré, ak človek v sebe nájde špecifikum, na ktoré bol predurčený. Mnoho rokov vo väzení mu v tom môže pomôcť, ak bude jeho trest vymeraný podľa jeho osobnosti a vlastností, k jeho rozvoju.

Recidivizmus je uzavretý kruh, to ktorého väzni opakovane padajú, pretože je ich istotou - nepoznajú iný spôsob života (ako by sa mohli znovuzrodiť zavretí vo väzení?)

Väzenie by im malo ukázať cestu von. Malo by byť natoľko silným zážitkom, že preruší ich uzavretý bludný kruh, už sa nevrátia k spôsobu života pred ním.

Tak ako púšť nie je statická, nemalo by byť ani väzenie. Aby národy mohli na púšti prežiť, ich život bol neustály kolobeh. Dynamické by malo byť i väzenie.

V kláštoroch je každý mních absolútne podriadený autorite predstaveného - princíp je rovnaký ako vo vzťahu dozorca - trestaný. Na rozdiel od väzníc tu však kvitne láska a krása. Podriaďovanie sa autoritám je teda pozitívny jav, učme sa od nich!

Chápanie väzenia ako odplatu za trest je bežné v Amerike.

Kým väzenie ako náprava väzňa sa chápe v Európe. Toto väzenie v sebe spája prvky oboch princípov.

Chronické ničnerobenie a nuda sú hlavnými znakmi každej väznice. Je to zároveň to, čo človeka vnútorne najviac ubíja.

Postavme väzňov na nohy, nech využijú vzácny čas vo väzení aktívne!

Samotné riešenie väznice v sebe spája myšlienky predchádzajúcich úvah. Jeho osnova sa skladá z troch časovo oddelených celkov - väzeň si postupne prechádza všetkými troma fázami väzenia, počas ktorých nastáva jeho premena, cieľom je aby sa už väzeň na toto miesto sám nechcel vrátiť. Je vytrhnutím z kruhu recidivizmu nasadením iných životných podmienok.

Panoptikum 1

Prvá fáza väzenia je inšpirovaná projektom Panoptika od Jeremy Benthama. Je to budova kruhového pôdorysu, v ktorej osi je veža - rozhľadňa dozorcu - veľkého brata, ktorý má dokonalý prehľad o každom uväznenom vďaka presvetleniu jednotlivých ciel, kde sedia väzni v izolovaných celách. Tu sa väzni celkom poddávajú autorite na základe princípu, že svetlo prezrádza viac ako tma - sú dokonale videní a preto dokonale podriadený vyššiemu princípu. Je to fáza, kde sa väzeň dostáva pod kontrolu - jedinou prístupovou cestou dnu a von z cely je obrovské rameno, ktoré krúži okolo veže a distribuuje väzňov po celách. Táto fáza trvá len krátko - niekoľko týždňov, mesiacov. Je to obdobie zamyslenia, pokorenia, utlmenia. V jeho pozadí je stáleprítomná nádej skorého odchodu. Krátkodobá samota vie často naučiť omnoho viac ako prísna drezúra v skupine. Budova je prispôsobená ťažkým púštnym podmienkam - jej steny sú hrubé, odolávajú klimatickej záťaži. v jej streche je vytvorený komínový efekt, ktorý umožňuje prirodzenú ventiláciu. Okná smerujúce do voľnej krajiny neustále pripomínajú nekonečnosť, odrezanosť od predchádzajúceho života.

Samostatné cely vytvárajú dokonalú samotu a kontrolovanosť.

Dynamické rameno je jedinou komunikáciou väzňov, jedinou šancou na vytrhnutie z panoptika.

Pohľady do cely.

Pôdorys.

Axonometrický náhľad.

Panoptikum 2

Z fázy ponorenia prichádza väzeň do fázy, kde sa prácou alebo inou aktivitou podriaďuje vyššej autorite - väznica pre každého väzňa starostlivo vybrala miesto, na ktorom sa bude môcť daný väzeň rozvíjať vo svojich danostiach, no pri tom neprestáva mať obmedzenú slobodu pohybu. Je to najdlhšia fáza, kde sa väzeň formuje - je v prostredí, ktoré na neho svojou morálkou pozitívne vplýva - očisťuje sa, nenecháva sa strhnúť kolektívom iných väzňov, pretože je tu sám väzeň medzi slobodnými ľuďmi.

Môže to byť miesto kdekoľvek na svete a musí sa zhodovať s náboženským alebo kultúrnym presvedčením väzňa. Na každom takomto mieste je plnohodnotným človekom zapájajúcim sa do chodu udalostí - musí však byť podriadený svojmu nadriadenému (dozorcovi) a to s obmedzenou slobodou pohybu. Môže pracovať ako drevorubač, murár, môže sa starať o chudobných, nemohúcich, siroty, môže byť laickým mníchom v kláštore alebo pomáhať v dome dôchodcov. Na Sibíri, v Mongolsku, v Čile, v Maroku, kdekoľvek.

Práca.

Podriadenie sa autorite. Zmena prostredia.

Starostivosť o iných.

Zmena prostredia.

Panoptikum 3

Poslednou fázou väzenia je znova istá forma Panoptika - v tomto prípade je však veľký brat uprostred nahradený zeleným parkom, oázou s voľným pohybom. Namiesto komunikačného ramena je tu vertikálnou aj horizontálnou komunikáciou veľká rampa - ulica, ktorá je sama o sebe miestom stretnutí a slobodného pohybu. Namiesto malých samostatných ciel tu sú veľké otvorené priestory, voľne prenikajúce sa.

Väzni tu trávia posledné mesiace svojho výkonu trestu - už sú ovplyvnený tým, čo zažili mimo arizonskej púšte - môžu sa teda stretávať. Prebieha tu výuka hradená z prostriedkov, ktoré si väzni zarobili v exile. Väzni sa učia remeslu, ktorým sa budú schopní zaradiť do reálneho života. Učia sa, ako si zarobiť a prežiť. Sú tu obrovské študovne, prebiehajúce výuky, dielne. Väzni sa pravidelne stretávajú s jednotlivcami zo susediaceho panoptika - tí tu však prichádzajú samostatne, nesmú byť ovplyvnený navzájom, ale toto nové prostredie im ukazuje, kde sa ocitnú o pár rokov.

Budova funguje ako obrovský co-working, co-living. Keď odtiaľ vyjdú, budú mať relevantné znalosti a schopnosti prežiť vo svete, ktorý ochutnávajú teraz a v ktorom vlastne žili niekoľko rokov počas výkonu trestu. Keďže vlastné väzenie neexistuje, nechcú v ňom ani ostávať.

Otvorený parter. Oáza v púšti.

Riadené prepojenie väzňov rôznych fáz väzenia.

Vnútorný priestor

Pôdorys.

Axonometrický náhľad.

Objekt Panoptika 1 je ukončený v čase 0, menia sa len jeho rezidenti. Konštrukčná schéma objektu Panoptika 2 je tvorená dvoma vrstvami - pevný, betónový skelet, v čase 0 (zač. prevádzky väznice) je daný a v čase ukončený, a druhá vrstva tvorí menlivú časť - je to vnútorné prostredie, živé v čase tvorené štruktúrou vykladanou tvárnicami z nepálených tehál. Štruktúra sa mení jej obyvateľmi podľa vnútornej potreby väznice.

Náhľad do organizmu

Určite sa oplatí prečítať si celú prácu. Nájdete ju v PDF prílohe nižšie:

Na záver prikladáme fotografie z výstavy Alžbety Barančíkovej:

Za podklady ďakujeme Alžbete Barančíkovej.