Co-housing, Zóna Sosnová - diplomová práca

Zóna Sosnová sa nachádza v Bratislave, v časti Petržalka, v blízkosti mosta Apollo, na ktorý je dopravne priamo napojená. Situovaná je neďaleko štvorprúdovej komunikácie, ktorá ho delí od areálu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súčasný stav územia dáva priestor na jeho plnohodnotnejšie využívanie. Dané územie je značne dezurbanizované, v tesnej blízkosti sa nachádza materská škôlka, budova kotolne a súbor 5 rodinných domov, ktoré toto územie robia jedinečným v porovnaní s typickou panelovou zástavbou v okolí. Taktiež vidím možnosť spojiť toto územie s blízkymi cyklotrasami a bežeckými trasami a tým vytvoriť čo najkvalitnejšie podmienky bývania v tejto lokalite.

V prediplomovej príprave som sa venoval urbanistickému návrhu zóny, ktorý formovalo najmä parcelné využitie územia podľa územného plánu. Parcelely sú z väčšej časti podlahovej plochy určené na komerčné využitie, z menšej časti na bytovú zástavbu. Definováné sú aj plochy určené na oddych a šport. Ako občiansku vybavenosť navrhujem domov dôchodcov, prípadne i „senior cohousing“ (kruh), ktorý je v náväznosti na materskú školu, kde vidím potenciál následnej spolupráce a socializovania mládeže a starších. V ďalšej etape s najväčším počtom podlažných plôch navrhujem co-workingové centrum s priestormi určenými na komerčné účely (plusko) a podzemným parkovaním, ktorým chcem automobilovú dopravu zachytávať na okraji územia. Do areálu zasahujú iba pojazdné chodníky pre chodcov, prípadne pre zásahové služby. V území na dvoch rôznych parcelách navrhujem dva typy obytnej štruktúry typu Co-housing ako vedome budované susedské spoločenstvo, ktoré kladie dôraz na  medziľudské vzťahy a zdieľanie priestorov či už vnútorných , tak i zodpovednosti a starostlivosti o časti exteriérového charakteru. V diplomovej práci som sa detailnejšie venoval jednej zo štruktúr. Ďalej uvidíte ktorej z nich a prečo.

Pri hľadaní správneho využitia parcely a vhodného tvaru som sa inšpiroval práve charakterom okolia. Prvotný koncept je založený na ponechaní čo najviac vzrastlých stromov v území a tým posilniť celkovú myšlienku CO-housingu, komunitného bývania vo vertikálnej polohe. Snažím sa vytvoriť  samostatne fungujúce bytové domy, ktoré vyrástli postupným procesom-rovnako ako neupravovaný “les”.

Pri hľadaní samotného stvárnenia a rozhodovaní o výslednej výške budovy som vychádzal zo skúseností fungovania typických “panelákov” v okolí , kde byty na vyšších podlažiach strácajú kontakt so zemou, potenciál striech je nevyužívaný a prízemné priestory sa tvária veľmi introvertne a nekomunikujú s okolitým prostredím. Tieto postrehy som sa snažil overiť aj v následnej transformácii, ktorá ďalej formovala tvar a využitie navrhovanej budovy.

Ďalším faktorom, s ktorým som pracoval je variabilita. Samotný koncept komunitného bývania variabilitu potrebuje. Súčasný spôsob bývania sa mení, životný štýl je oveľa rýchlejší. Na to reaguje aj môj návrh, kde som zvolil ´frame´ konštrukciu z ocele, ktorá funguje ako samostatný nosný prvok, v ktorom je možné  podlažia a priestory meniť v priebehu času, ako sa mení aj náš život. Vznikla aj myšlienka vytvorenia ´design manuálu´, ktorý by zahŕňal typy montovateľných fasádnych dielov zjednocujúcich charakter budovy pri reorganizovaní.

Riešenú bytovú jednotku som rozdelil do 3 zdieľaných levelov. Prvým levelom je nulté podlažie, ktoré sa nachádza na úrovni terénu a vylieva sa do okolia bytového domu. Ponúka tak možnosť spojenia aktivít obyvateľov s exteriérom. Ďalší level zdieľaných priestorov určený pre všetkých obyvateľov sa nachádza v prostrednej časti budovy, a to aj z dôvodu dostupnosti zo spodných ale aj z horných bytov. V najvyššom strešnom leveli je priestor pre rozvoj ekologického konceptu, bytová jednotka sa následne môže stať sebestačnou. Ako prvý krok som zvolil najjednoduchšiu cestu a tým je zber dažďovej vody a jej následné využitie v strešnom komunitnom skleníku.

Pôdorysné rozloženie podlaží je tvorené viacerými ortogonálnymi tvarmi, kde som experimentoval s formou usporiadania dvoch bytových jednotiek na každom podlaží. Priestorom sa snažím šetriť tým, že určité časti bytov som navrhol ako zdieľané.

Vizualizácie návrhu:

Podklady: Filip Ponechal