Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Realizácia sa dostala do užšieho výberu medzinárodnej poroty v rámci aktuálneho ročníka Českej ceny za architektúru.
V sobotu 2. decembra 2017 sa kvôli skrytej korózii predpínacích lán zrútila na hladinu Vltavy lávka, spájajúca Troju a Císařský ostrov. Konštrukcia premostenia nevydržala 33 rokov intenzívnej prevádzky aj kvôli zanedbaným revíziám a údržbe. Pri jej zrútení sa zranili štyria ľudia. Mesto urýchlene iniciovalo vyšetrovanie a začalo s plánovaním novej pešej lávky. Medzi priority patrili minimálne nároky na údržbu, jednoduchá revízia a rýchlosť realizácie. Za necelé tri roky vzniklo v pôvodnej pôdorysnej stope nové premostenie s úctyhodnými parametrami - dĺžkou 256 metrov, šírkou štyroch metrov a cenovkou 5,9 mil. €. Výsledné architektonické a konštrukčné riešenie definuje vzopätý oceľový nosník s kruhovým prierezom. Na subtílny centrálny prvok, nesený dvojicou eliptických pilierov nadväzuje odhalená sekundárna konštrukcia mostovky s drevenou pochôdznou vrstvou. Protipovodňovú odolnosť riešenia zabezpečuje sklopné zábradlie, ktoré v krízovej situácii minimalizuje bariéru v prietokovom profile.
Nová Trojská lávka obnovila prepojenie peších trás parku Stromovka, cez Cisársky ostrov, až k obľúbeným rekreačným cieľom v pražskej časti Trója, predovšetkým k ZOO, Botanickej záhrade, areálu Trojského zámku. Profil rozšírený na štyri metre vyhovuje potrebám zmiešaného využitia pre chodcov, cyklistov a korčuliarov, pričom v núdzových situáciách umožňuje tiež prejazd vozidiel Integrovanej záchrannej služby.
Kostru Novej Trojskej lávky tvorí hierarchicky štruktúrovaná oceľová konštrukcia. Na uzavretý nosník s kruhovým prierezom, ktorý je odolný voči zaťaženiu všetkých smeroch (zvislom, prevádzkovým aj vodorovnom v prípade povodne) nadväzujú oceľové priečniky a rúrkové pozdĺžniky, slúžiace na kotvenie drevenej mostovky a uchytenie zábradlia s mechanizmom sklápania. Pomerne subtílna konštrukcia vytvára vzopätú horizontálnu linku, podopretú štíhlymi eliptickými piliermi. Betónová podnož pilierov prechádza do oceľovej konštrukcie na úrovni hladiny päťročného povodňového prietoku. Eliptický prierez oboch častí eliminuje nepriaznivé účinky (vznik vírov) pri obtekaní prvkov vodou v riečisku.
Oceľovú konštrukciu mostovky dopĺňa drevo, použité ako pochôdzna vrstva. “Na Trojské lávce bylo dřevo využito nejen pro své technické vlastnosti, ale i pro svou významnou estetickou kvalitu. Dřevo stromu Lophira Alata (azobe) má obrovskou výhodu, že je není třeba chemicky ošetřovat a opatřovat opětovnými ochrannými nátěry. Je odolné vůči, vlhku, ohni a působení kyselých dešťů. Použití dubového dřeva by vyžadovalo dvakrát větší tloušťku, třikrát častější výměnu a nutnost chemické impregnace nebo ochranných nátěrů,” vysvetľujú autori. Protišmykové vlastnosti povrchu zvyšuje priečne drážkovanie.
Lávku osvetľujú vertikálne líniové svietidlá, integrované do stĺpikov zábradlia po oboch stranách lávky. Osadenie svetelných zdrojov na úroveň rebrovania zábradlia zabraňuje oslneniu chodcov.