Transformácia dunajského nábrežia - diplomová práca

Bratislava ako mesto je zaujímavá tým, že jej rozvoj a štruktúru zásadne ovplyvnilo vzácne prírodné prostredie. Masív kopcov Malých Karpát a rieka Dunaj. Dunaj ako horská rieka sa v našom území mení na nížinatú rieku, spomaľuje sa, a tak vytvára unikátnu vnútrozemskú deltu. Veľkým pozitívom v meste je práve „spolužitie“ mesta a prírody. Urbanizované prostredie je viditeľné v tzv. lieviku, pretože chránené prírodné územia a masívy kopcov ho limitujú. Je dôležité práve posilňovať tento mestský charakter a naopak chrániť ten vzácny prírodný. Medzi urbanizované prostredie okolo rieky patrí sídlisko Petržalka, Staré mesto - Staré mesto, Dunajská štvrť, Podhradie. Medzi prírodné prostredie patrí Lužný les, Malé Karpaty a Pečniansky les. Pozdĺž toku rieky na nábreží na petržalskej strane sa tiahne biokoridor, ktorý spája chránené územia. Na ľavom brehu rieky je nábrežie promenádne, mestské. Je dôležité tieto dve charaktery nábrežia vyzdvihnúť a podporiť. Ďalším dôležitým prvkom v meste sú tzv. šarmantné miesta, ktoré patria medzi obľúbené miesta v meste. Je podstatné, aby pozdĺž rieky, či po vode či po suchu, bolo možné tieto miesta dosiahnuť a cítiť tak blízkosť vody. Tak isto ako aj posilniť priečne prepojenia cez rieku, a tým dosiahnuť spojenie šarmantných miest peším či cyklistickým pohybom. V kontexte širších vzťahov priestoru okolo rieky hrá dôležitú úlohu mestská časť Petržalka. Je to najväčšie sídlisko v Bratislave, s prevahou funkcie bývania, kde žije viac ako 100 tis. ľudí. Je to územie, ktoré je absolútne limitované v napojení na rieku a druhú stranu mesta pre iné druhy dopravy okrem automobilovej. Je dôležité prekonať silné bariéry diaľnice (prechádzajúcej cez centrum mesta) a železnice a zabezpečiť tak spojenie Petržalky s mestom pre všetkých ľudí čo najpohodlnejšie.

Územie sa nachádza na pravom brehu rieky Dunaj medzi chránenými územiami Pečnianskeho lesa a Lužného lesa. Je to územie, ktoré sa v priečnom smere skladá z niekoľkých, charakterovo odlišných častí, pričom hranu medzi nimi vždy tvorí most (resp. podmostový priestor). V pozdĺžnom smere je ohraničené riekou Dunaj a Einstenovou ulicou (diaľnicou) a železnicou, ktoré tvoria silný limitujúci prvok v prepojení.

Územie je dostatočne napojené pre automobilovú a autobusovú hromadnú dopravu. Nový most spája územie a Petržalku s centrom mesta a táto dopravná tepna končí na Kollárovom námestí. Most Apollo spája riešenú oblasť s Ružinovom a Prístavný most, ktorý zabezpečuje priame napojenie na dopravný systém na východ od Bratislavy. Starý most je jediný most, ktorý výhradne slúži pre električkovú verejnú dopravu, hlavné pešie a cyklistické ťahy. Starý most predstavuje pozitívnu súčasť mesta, ktorý bezproblémovo spája Petržalku s riekou a mestom na druhej strane.

Medzi Pečnianskym lesom a Novým mostom - územie multifunkčného, avšak prázdneho areálu Incheby a vodáckych klubov. Petržalská časť - Dvory v tomto území je významná pre Petržalské korzo, ktoré je navrhnuté v ľudskej mierke a tvorí najpríjemnejšiu os v tejto časti. Spája železničnú stanicu s diaľnicou, kde korzo končí. Práve areál Incheby a jej konverzia majú veľký potenciál k napojeniu korza a jeho pokračovaniu.

Medzi Novým mostom a Starým mostom - priestor obchodného centra Auparku a Sadu Janka Kráľa, ktoré považujeme za najobľúbenejšie miesta v meste pre obyvateľov Bratislavy. Aupark ako centrum, ktoré však komunikuje viac s diaľnicou ako s mestom a jeho výhodnou polohou. Okrem toho je uzatvorené do seba a iba v minimálnej miere otvorené smerom k Sadu Janka Kráľa

Územie medzi Starým mostom a mostom Apollom až k Prístavnému mostu (riešené územie mojej diplomovej práce - zoom out S) V súčasnosti sa jedná o priestor zanedbaný, ktorý už niekoľko rokov čaká na svoju transformáciu. Skrýva v sebe hodnoty a potenciály, na ktorých vieme stavať. Je to tzv. prázdno v meste. V tejto úrovni sa nachádza aj Petržalská časť - Háje, ktorá je významná pre niekoľko uzlových priestorov (TPD, Saleziáni, Šustekova) s prevládajúcou občianskou vybavenosťou, ktoré majú potenciál v prepojení smerom k novej mestskej štvrti. Menej pozitívny je fakt, že v tejto časti končí kanál Chorvátskeho ramena, ktorý predstavuje jeden z mála príjemných verejných priestorov v Petržalke.

Územie na strane Starého mesta medzi Starým mostom a Apollom (riešené územie mojej diplomovej práce - zoom out S) V tomto území najviac chýba zahustenie a dotvorenie mesta. Nachádzajú sa tu voľné parcely využité na „podradné“ funkcie. Môžeme hovoriť o ďalšom prázdne v centre mesta. Dôležité je zachovať hlavné smery vychádzajúce zo štruktúry mesta. Cenné v tomto území sú výhĺady na Kamzík a Bratislavský hrad. V neposlednom rade je podstatné aj dokončenie nábrežnej línie na ľavom brehu rieky. Je potrebná revitalizácia zanedbaného nábrežia pri Univerzite Komenského a prirodzené pokračovanie nábrežia od Eurovei až po Zimný prístav.

Návrh urbanistickej koncepcie - zoom out M

Je dôležité prepojiť tieto tri územia v pozdĺžnom smere. Je dôležité dotvoriť centrum mesta, aby sa bolo doplnené to prázdno v meste. Prepojenia môžu nastať v niekoľkých úrovniach. Hlavné spojenie by sa malo odohrať na mieste diaľnice. Diaľnica ako veľká dopravná tepna, ktorá spája Bratislavu (a Slovensko) s východom, ale aj západom, by nemala prechádzať priamo centrom mesta. Takéto napojenie zabezpečí plánovaný, nultý obchvat okolo Bratislavy. Práve z toho dôvodu navrhujeme transformáciu diaľnice na mestskú triedu, ktorá sa objavuje aj napája na mostový systém z úrovne zeme - myšlienkou je poskytnúť ľudom prechod na úrovni zeme, bez prekonávania výškových rozdielov. Vytvorením klasických križovatiek alebo kruhových objazdov, odstránením monumentálnych pripájačov, vzniká ďalší priestor v území, na zahustenie a dotvorenie mesta. Cieľom bolo vytvoriť mestský uličný lineárny priestor a zredukovať tak množstvo automobilovej dopravy a poskytnúť obyvateľom iné druhy dopravy. Ďalšie prepojenie - prírodné prepojenie. Je zabezpečené práve pomocou biokoridoru, ktorý spája chránené územia mimo „lievik“ práve cez štruktúru mesta. Ďalšou úrovňou prepojení je nábrežná rovina s rôznymi charaktermi. Podmostové priestory už nebudú len hranicami medzi územím,. Budú predstavovať priestory, ktoré nás pri prechode vtiahnu ďalej. Pod každým mostom sa bude nachádzať funkcia, ktorá bude pripomínať, to čo je za mostom. Železnica ako bariéra sa práve stane takým „urban attractor“ alebo „nasávačom“. Železnica, ktorá schádza z Prístavného mostu bude naďalej pokračovať vo výške. Pod železničnými koľajmi vzniknú nové priestory na prevádzky a po celej dĺžke sa znásobí možnosť prechodu cez železnicu.

Návrh urbanistickej koncepcie - zoom out S

Hodnoty a potenciály miest
Ďalším bodom koncepcie urbanistického návrhu sú hodnoty a potenciály miest na riešenom území. Príroda, prírodné prvky, historická stopa chorvátskeho ramena, priehľady do vnútra mesta, výhľady na historickú vedutu, výhľady na hrad a pod. sú hodnoty, na ktorých sme stavali návrh a vyzdvihovali ich podstatu.

Urbanistické princípy návrhu
1. Spojitosť existujúcich ťažiskových uzlov, centier na Petržalskej strane s mestskou stranou a s novonavrhovanými uzlami, 2. prepojenie zelene (Pečniansky les, Sad Janka Kráľa, Soví lužný les) - biokoridor, 3. zachovať a podporiť hlavné smery a výhľadové osi vychádzajúce zo štruktúry mesta, 4. Chorvátske rameno a jeho historická stopa, obnovenie chorvátskeho ramena, 5. prepojenie novej štvrte so Starým mestom - pokračovanie Štúrovej ulice cez Starý most na druhú stranu, 6. spojitosť novonavrhovaných centier - čo najkratšie a najoptimálnejšie vzdialenosti, 7. tvorba hlavných blokov na území, 8. vznik rôznych dôležitých aj charakterovo iných verejných priestorov, 9. premiešavanie funkcií a druhov bývania, aktívny partner, 10. oživenie hlavných verejných priestorov „skosením“, zasunutím hmoty objektu 11. rôzna výška objektov - 4 - 8 podlaží, pri vstupoch do územia sa výška objektov mení od 12 - 20 podlaží.

Vytvorenie tzv. „happy city“

Mesto nie je mestom bez jeho obyvateľov a návštevníkov. Obyvatelia mesta sú živou súčasťou mesta, ktorí potrebujú to, čo im mesto ponúka, tak isto ako mesto potrebuje ľudí na svoje fungovanie. Cieľom bolo vytvoriť: Tolerantné mesto - zohľadňujúce inakosť a odlišnosť (hendikep, pohlavie, vek, etnicita, sexuálna orientácia). Inkluzívne mesto je mesto pre všetkých, bez ohľadu na sociálny status. Mesto pre deti a seniorov je mesto, kde môžete nechať deti voľne sa pohybovať a nebudete sa báť, že sa im niečo stane. 4 hlavné témy: doprava, tvar a fungovanie objektov, vonkajší priestor, miestne služby. Bezpečné mesto - pohoda je tam, kde sa cítim bezpečne. Funkčné mesto - je mesto účelné a poskytujúce diverzitu. Atraktívne mesto - atraktívne mesto, ktoré ponúka príležitosti a zdravý životný štýl (udržateľné = sebestačné, kompaktné mesto). Aktívne mesto - aktívne mesto poskytujúce príležitosti na pohyb a aktívnu formu rekreácie.

HODNOTY, POTENCIÁLY MIEST ZOOM OUT S - Potenciál miest ešte nezmizol, je stále tu. Musíme nájsť potenciál každého priestoru, každého zákutia, uchopiť ho, nájsť tie správne hodnoty a pracovať s nimi.

Hlavné body návrhu

Zahustiť mesto - Hustota osídlenia má priamy vplyv na kvalitu bývania. Bez určitej hustoty zastavania nie je možné vytvoriť mestský priestor. Súčasná spoločnosť je mestská. Mestským charakterom je priestorová blízkosť. Navrhovaná hustota projektu je okolo 300 oby./ha. Vytvoriť konkurenciu - sťahovanie sa späť do mesta. Odstránenie suburbanizačných tendencií. Vytvoriť rôzne druhy a možnosti bývania Práve nájomné či sociálne byty sú prevažne nižšieho priestorového štandardu. Je dôležité, aby investori dostali požiadavku na zahrnutie istého percenta nájomných bytov v každom novom „developmente“ (min 10 %). V návrhu som pracovala s rôznym formami bývania ako nájomné byty, sociálne byty, byty pre mladé rodiny, bývanie pre seniorov, „baugruppe“ a pod., ktoré som zorganizovala po celom priestore, tak aby nastalo premiešanie týchto foriem. Poskytnúť rôzne formy a druhy služieb. Vytvoriť dostupné a „mixed-use“ susedstvá Ďalším bodom je zabezpečiť zvyšovanie počtu služieb, ich dostupnosť a organizáciu v priestore, pretože to zvyšuje kvalitu života v meste. Premiešavanie funkcií je základnou charakteristikou dobre fungujúcich miest. Zvyšovanie počtu služieb, ich dostupnosť, organizácia v priestore zvyšuje kvalitu života v meste. „Smart living“ ako kvalita života v meste.

Poskytnúť starostlivosť o seniorov Do roku 2020 až 2030 dôjde k postupnému, ale výraznému nárastu starších obyvateľov nad 65 rokov, čo ovplyvní aj nárast priemerného veku obyvateľov Bratislavy. V meste chýbajú priestory, centrá či domovy pre seniorov. Naším cieľom bolo vytvoriť im priestor pre starostlivosť, oddych a pod. Poskytnúť starostlivosť o deti ako našu budúcnosť Kľúčové body tohto územia sú ako zabezpečiť, aby mesto bolo bezpečné pre deti a obývateľné deťmi a ako efektívne osloviť ľudí, ktorí žijú samostatne po dlhšiu dobu (seniori, matka + dieťa). Pokles populácie ovplyvnil aj nedostačujúci počet materských škôlok, materských centier, športových a iných klubov pre deti a pod. Cieľom návrhu bolo práve doplniť počet takýchto prevádzok a zabezpečiť aj dostatok zelených plôch a bezpečných ihrísk či plôch pre deti. Motivovať a zvyšovať populáciu Nedostatok nájomných a finančne dostupných bytov ovplyvnilo pokles populácie. Existujú dva spôsoby ako zvýšiť populáciu mesta. Medzi nepriame nástroje zvýšenia počtu obyvateľstva môžeme zaradiť stimuláciu imigrácie formou rôznych bytov a rôzneho druhu bývania a vytvorenie „baby friendly image“ mesta.

Smart mobility min. 15 % domácností bude používať „carsharing“ systém prepravy. 1 auto z „carsharing“ systému dokáže nahradiť až 12 osobných automobilov. min 20 % pracujúcich v tejto časti mesta bude prichádzať „carsharing“ systémom . Pre tých, ktorí budú používať „carsharing“ systém budú poskytnuté provízie či úľavy. Hlavná myšlienka je nevlastniť auto alebo vlastniť maximálne 1 auto. Všetky domácnosti, ktoré budú vlastniť auto, sa budú musieť vyrovnať s požiadavkami tejto časti mesta (vyššie dane za vlastníctvo auta, mesačné poplatky za parkovanie, hlavné parkovanie bude riešené len pomocou parkovacích domov a pozdĺžnym parkovaním popri komunikáciách). min 50 % obyvateľov bude používať mestskú hromadnú dopravu, bude používať vlastné nohy, či bicykel na pohyb. Bicyklová doprava bude doplnená aj systémom bike-sharing . električková doprava, autobusová doprava (bio - palivá, elektrické autobusy), lodná doprava, pešia doprava, cyklistická doprava zabezpečujú spojenie novej štvrte s mestom a ostatnými časťami . nová mestská časť leží len cca 10 minút bicyklom, 20 minút pešo od centra mesta. Mestská električka dopĺňa sieť cyklistických a peších trás. Nová mestská štvrť ponúka priestor pre prácu, nakupovanie, štúdium, využívanie služieb, bývanie a trávenie voľného času, všetko dostupné v pešej vzdialenosti. Všetky povrchy, chodníky, cesty sú jednoducho prispôsobené chodcom, cyklistom, aj ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu.

Úlohou bolo vytvoriť rôzne druhy verejných, ale aj kolektívnych priestorov s rôznymi službami, pre rôznych ľudí. Každý si tam môže nájsť niečo pre seba, cítiť niečo iné, zažiť niečo iné. V rámci navrhovaných hlavných verejných priestorov, ktoré tvoria jeden celok sú rozdelené na rôzne časti. Každá časť (územie) má rôzny charakter, poskytuje rôzne služby a funkcie.Vytvoriť inkluzívne priestory. Premiestnenie osobného prístavu pre medzinárodné plavby na druhú stranu rieky Historická veduta mesta je jeden z najvzácnejších pohľadov, ktoré v meste máme. Umiestnenie osobného prístavu na opačnú stranu v blízkosti Starého mostu zabezpečí, že návštevníci vystúpia z lode a bezproblémovo dokážu prejsť na druhý breh.

Na základe navrhnutej urbanistickej koncepcie transformácie ťažiskovej časti dunajského nábrežia na území Bratislavy sme spracovali návrh urbanisticko-architektonickej štúdie strategického územia medzi Starým mostom a mostom Apollo. Vychádzali sme zo silných stránok územia, ktoré považujeme za filozofické východiská. Navrhli sme lokalitný program na území, ktorý je prezentovaný v hmotovo-priestorovej a funkčno-prevádzkovej schéme. Kvôli upresneniu komplexného výkresu sme vypracovali 2 detaily hlavných priestorov v štruktúre. Na základe detailov sme spracovali regulačný plán.

Podklady: Linda Urbanová