Michal Krištof: o aktuálnych projektoch ateliéru, súťažení, alebo modulárnej architektúre...

Michal Krištof, spolu so svojím spolužiakom Ondřejom Chybíkom, založili ateliér Chybík+Krištof už počas štúdia na Fakulte architektúry Brnianskej VUT. Kolektív zoskupený okolo dvojice architektov sa stihol počas uplynulých rokov zapísať viacerými realizáciami medzi stálice domácej scény a v zahraničí patrí medzi najcitovanejšie česko-slovenské štúdiá. Ateliér v tomto roku oslavuje prvé okrúhle narodeniny. Aj pri tejto príležitosti sme pripravili rozhovor s Michalom Krištofom:

Za desať rokov fungovania ste sa rozrástli na viac ako 50 členný kolektív. Aktuálne pôsobíte v Brne, Prahe aj Bratislave. Máte popri manažovaní ateliérov čas aj tvorivú prácu?

Určite áno, to je to hlavné. Manažovanie projektov z veľkej miery riešia naši kolegovia, hlavní architekti projektov. Nemusíme byť pri každom maile, zúčastniť sa každého stretnutia s klientom, alebo subdodávateľom. Funkčný sekundárny manažment je vec, ktorú budujeme dlhodobo a vypláca sa. Keby sme riešili všetko, tak by sme sa z toho zbláznili. Strážime si čas, aby sme sa dostatočne mohli venovať návrhom projektov, čo nás aj najviac napĺňa a baví.

Váš ateliér sa pravidelne a úspešne zúčastňuje architektonických súťaží. Najmä projekty pre verejný sektor sú behom na dlhú trať, často s neistým výsledkom. Aká je vaša motivácia? Oplatí sa súťažiť?

Súťažíme. Hlavne pracujeme na vyzvaných súťažiach, verejných aj súkromných. Otvorené verejné súťaže si veľmi podrobne vyberáme. Musí tam byť kvalitná porota, zaujímavá téma a nastavenie súťaže s eminentným záujmom vyhlasovateľa výsledok zrealizovať. Pozeráme sa na odhad investičných nákladov, honorár za súťaž a predpokladaný honorár za projekt. Tieto čísla nám dávajú jasnú predstavu o profesionalite spracovania zadania a o tom ako vážne to vyhlasovateľ myslí a akú kvalitu služieb a výsledku chce. Vyberáme si takto jednu až dve za rok. Podarilo sa nám tak vyhrať súťaž na nové sídlo Lesov Českej Republiky, kde sme pred časom odovzdali dokumentáciu pre realizáciu stavby. Neistý výsledok je však úplne pri každej zákazke. 

Na Slovensku ešte nemáte zrealizované väčšie projekty. Čo pripravujete? Čím je pre vás práca na Slovensku špecifická?

Na Slovensku pracujeme na viacerých zaujímavých projektoch, na revitalizácii industriálneho areálu Slovenka v Banskej Bystrici, na projekte premeny rotundy pod Slavínom v Bratislave pre Miroslava a Michala Trnku spolu s ateliérom MVRDV, na projekte modulárnych bytových domov pre YIT, na jednej privátnej galérii a tak ďalej. Príde mi ale, že na Slovensku všetko trvá tak dvakrát, alebo trikrát dlhšie ako všade inde.

Aké riziká a výzvy pre váš ateliér priniesla aktuálna kríza spôsobená koronavírusom? V akom režime aktuálne pracujete?

Všetci sme sa presunuli na home office, našťastie to naša profesia veľmi jednoducho dovoľuje. Naša generácia je už od štúdií zvyknutá cestovať po rôznych stážach, školách, praxiach. Stačí nám v zásade notebook a Skype. Bežne tak medzi sebou komunikujeme aj medzi pobočkami, takže veľká zmena to nie je. Samozrejme luxus byť vedľa seba a tvoriť spoločne je najlepšia metóda, nie vždy to je ale nutné a zároveň možné. Inak nás situácia spôsobené koronavírusom zásadne nezasiahla. Pár projektov sa nezačalo ako malo, niektoré naplánované prednášky v zahraničí sme museli posunúť, ale našťastie sa žiadny z rozbehnutých projektov nezastavil, navrhujeme ďalej. Od mája už plne fungujeme znovu z ateliérov.

V čom by mohla byť táto situácia prínosom?

Asi by sa dalo hovoriť o rôznych veciach, samozrejme najväčšiu radosť z toho mali deti. S dcérkou som bol niekoľkonásobne viac, ako počas normálneho režimu, takže ona si to užívala. Inak to ukazuje, že štandardný životný štýl množstva ľudí, založený na segregácii funkcií - že sa býva v bytovke niekde, dieťa chodí do školy inde, do práce sa chodí do kancelárskej budovy ešte niekde inde, ideálne na druhej stranu mesta... Človek celý deň presedí v aute alebo v MHD... Že tento životný štýl a štýl akým sa zároveň stále budujú mestá nie je jediný možný. Pandémia ukázala, že život, bývanie, rodina, práca môžu u veľa profesií vyzerať aj inak a možno to vytvorí nový trh, ktorý bude ponúkať lepší životný štýl, viac udržateľné mestské štruktúry a proste väčší mix funkcií.

Vaše diela sa pravidelne objavujú na stránkach zahraničných publikácií. Ste držiteľom viacerých medzinárodných ocenení, okrem iného prestížnej ceny Design Vanguard by Architectural Record 2019 - Prize for the Emerging practice of the year. Niekedy nestačí robiť iba špičkovú architektúru, ale rozhodujúce je vedieť sa presadiť. Aké dôležité je pre ateliéry PR, ako ho robíte vy?

Dnešná doba je jednoducho iná. Rovnako ako sa nedá byť architektom štýlom, že si založím webovú stránku a potom čakám, že si ma klient nájde, že mi príde práca sama pod ruky, tak rovnako je to aj s PR.

Nestačí robiť len architektúru. Nikto nikoho neobjaví, človek si musí pomôcť sám

Musí byť proaktívny na všetkých úrovniach médií, offline a online, sociálnych sieťach... V zahraničí, kde sme rôzne pracovali je to veľmi bežné. Ateliérom PR v druhej vlne prináša radu vecí. Zaujímavú prácu, pozvania na prednášky, výstavy a podujatia, kde sa človek stretne s množstvom zaujímavých ľudí, rozšíri si obzory, dokáže sa pozrieť na svoju prácu z inej perspektívy. U nás sa ešte stále dá stretnúť s názorom, že prezentovať svoju prácu je sebachvála a podobne. Nám záleží na tom, aby sme rozširovali povedomie o našej profesii, hovorili k súčasným témam, ktoré sú dôležité pre rozvoj našich miest. Určite to nie je o ambícii byť slávny. Hlavným cieľom, je dostať sa k práci, ku ktorej by sa náš ateliér inak nedostal. Príkladom toho bolo napríklad pozvanie do medzinárodnej súťaže, na obrovský školský kampus, na jednom z najúžasnejších miest, kde sme doteraz navrhovali, v spoločnosti ateliérov ako Mecanoo alebo Madma - Hiroki Matsuura. A prečo nás vyzvali? Kvôli tomu, že sme medzinárodne prezentovali projekt sídla pre Lesy Českej republiky.

Vekový priemer vo vašich ateliéroch sa blíži k tridsiatke. Ako hodnotíte pripravenosť čerstvých absolventov slovenských a českých škôl? Je pre mladých architektov dôležité stážovať v zahraničí, ako to bolo vo vašom prípade?

Nerád by som generalizoval, alebo tvrdil, že naša generácia bola lepšia alebo horšia. Ono je to veľmi individuálne, záleží na zápale študentov. Navyše, čoraz viac prijímame absolventov zo zahraničia, momentálne máme architektov z Poľska, Anglicka, Rumunska, Litvy a Španielska... Každý absolvent je iný. Nehľadáme priemerných absolventov, takže nedokážem odpoveď generalizovať. Hľadáme ľudí so záujmom, ktorí sú ochotní sa ďalej veľa učiť, sú ochotní spolupracovať, prichádzať s nápadmi, otvorene a kriticky sa baviť. Keď niekto príde s portfóliom, že za celú školu neurobil ani jednu súťaž naviac mimo študijný plán, tak to človek so zápalom pre architektúru nie je. Stáže v zahraničí sú tá najlepšia vec, čo každý študent pre seba môže urobiť, a je to vidno aj po dlhšej dobe, kto niekde bol a kto nie. Dá to človeku odstup a ten je k nezaplateniu.

Vo svete, ale aj v Českej republike dostáva architektúra výrazne väčší mediálny priestor ako na Slovensku. U našich západných susedov taktiež funguje množstvo špecializovaných publikácií a portálov. Sledujete architektúru na slovensku? Čo čítate, odkiaľ čerpáte informácie?

Priznám sa, že aktívne slovenskú ani českú scénu nesledujem. Len pasívne cez sociálne siete. Bolo fajn keď som bol v porote CE.ZA.AR-a, že sme si prešli celé Slovensko, stretli s veľkým množstvom autorov a bol to asi môj doteraz najväčší monitoring, za ktorý som rád.

Ktoré aktuálne projekty sú vaša srdcovka? Na čo sa máme v najbližšom časovom horizonte tešiť?

Jednu veľkú chuťovku sme práve dokončili, projekt, ktorý nebyť vírusu, tak v týchto dňoch otvárame verejnosti. Je to stavba vinárstva Lahofer pri Znojme. Je to náš doteraz najdlhšie trvajúci a najväčší projekt, ktorý sa nám podarilo zrealizovať. Berte to ako tip na výlet, až sa konečne otvoria hranice. A keď tam už budete, tak pre toho istého klienta sme už na konci minulého roku dokončili enotéku lokálnej vinárskej oblasti. No a jedna z najnovších chuťoviek je Mendelov skleník, malá stavbička na mieste kde Johann Gregor Mendel položil základy genetiky.

Vaša architektonická kariéra je úzko spojená aj s modulárnou architektúrou. Český pavilón z EXPO 2015 sa presťahoval naspäť do Vizovíc, kde bol svojho času skompletovaný a slúži ako nová administratívna budova. Pred časom ste do areálu vizovickej firmy navrhovali aj nové laboratórium modularity. Je modulárna architektúra pre vás ešte lákavou témou? Akým smerom sa bude podľa vás uberať?

Áno modularita je zaujímavou témou, nové výskumné centrum modulárnej architektúry sa už stavia. Testujeme na ňom prototyp nového atypického systému, ktorý umožňuje tvorbu voľných pôdorysov a priestorov. Okrem toho vidíme, že modulárna architektúra naozaj môže byť budúcnosťou, prináša kvality, ktoré budú zásadné oproti súčasnému klasickému modelu výstavby (rýchlosť výstavby, prefabrikácia, suchý pracovný proces, celoročná produkcia, kvalita pracovného prostredia vo fabrike pre zamestnancov, zmenová prevádzka...). Preto už teraz vyvíjame ďalší modulárny systém, z ktorého by mohlo možné postaviť plnohodnotnú mestskú zástavbu vo výške okolo 8, 9 podlaží.

Bonus na záver:

Ateliér Chybík+Krištof aktuálne obsadil tretie miesto v medzinárodnej súťaži na stvárnenie 82 hektárového univerzitného kampusu v blízkosti jazera Senež na periférii Moskvy:

O ateliéri Chybík+Krištof

Česko-slovenský ateliér Chybík+Krištof založili Ondřej Chybík a Michal Krištof v roku 2010. Dnes je súčasťou tímu viac než 50  architektov, ktorí v troch pobočkách Česku a na Slovensku pracujú na širokej škále projektov. V priebehu necelej dekády sa ateliéru podarilo zrealizovať český pavilón pre svetovú výstavu EXPO v talianskom Miláne, niekoľko bytových domov, alebo galériu nábytku MY DVA, za ktorú získali Grand Prix Obce architektov. Aktuálne dokončili vinárstvo Lahofer a enotéku vín v Znojme. Za doterajšiu prácu obdržali ocenenie Design Vanguard časopisu Architectural Record pre mladých architektov.

Michal Krištof (* 1986, Kláštor pod Znievom, Slovensko) študoval architektúru a urbanizmus v Brne a na Sint-Lucas v Gente. Po ukončení štúdia pracoval v Bjarke Ingels Group - BIG v Kodani na projektoch ako napríklad Shenzhen International Energy Mansion v Číne alebo Dánske národné námorné múzeum v Helsingore.

Titulná fotografia: Vladimír Kiva Novotný