Cvernovka - diplomová práca

Územie Cvernovky sa nachádza v Bratislave, na rozhraní pôvodnej zástavby bytových domov z 50-tych rokov a rozsiahlej novej polyfunkčnej zóny okolo Hlavnej autobusovej stanice, ulíc Továrenská, Čulenova a zóny Pribinova. Trojuholníkový tvar pozemku je lemovaný ulicami Košická, Páričkova a Svätoplukova. V bývalom areály Bratislavskej cvernovej továrne sa v súčastnosti nachádzajú stavby slúžiace pre administratívu, kreatívny priemysel, bývanie, výrobu a služby.

Výsledkom mojej práce je názor, ako by Cvernovka mohla fungovať tak, aby sa zachovala priemyselná stopa významnej bratislavskej fabriky a zároveň bola doplnená o funkcie prinášajúce ekonomické využitie a spoločenskú pridanú hodnotu do areálu. Cieľom bolo vytvoriť funkčný celok poskytujúci priestory pre kultúrne aktivity, trvalé a prechodné bývanie, administratívu a služby.

Cvernovka bola založená v roku 1900, kedy sa na pozemku na vtedajšej periférii Bratislavy usadila Uhorská cvernová továreň. Za vznikom Cvernovky stál zahraničný kapitál rakúskej firmy Salcher & Richter a škótskych firiem Clarks & co a J & P Coats. Firma  J & P Coats bola v tom čase silnou značkou v textilnom priemysle a priekopníkom v sektore globálnej ekonomiky, s investíciami do 53 textilných fabrík v 15 krajinách sveta. Výroba sa začala krátko po vybudovaní prvej budovy (na území neskoršej farbiarne – v jej tretinovej veľkosti), do ktorej boli umiestnené prvé dva anglické výrobné stroje.

Cvernovka prešla za 115 rokov svojej existencie pozoruhodnými premenami, či už vo svojej internej štruktúre - rôznymi prestavbami výrobných objektov, alebo radikálnou premenou okolia, v ktorom sa areál nachádza. V čase založenia závodu bola súčasťou veľkej východnej priemyselnej zóny Bratislavy. Susediace podniky boli významné závody ako Kablo, Gumon alebo Apollo. V blízkosti bola zeležničná stanica, zimný prístav, doky a viaceré sklady.

Cvernovka ako jediná stavba prežila až do súčastnosti, všetky ostatné závody ustúpili a prenechali svoje miesto novej výstavbe. “Nové centrum” je rozvojová zóna okolo ulíc Pribinova, Továrenská a Dunajského nábrežia. Je to momentálne najprogresívnejšie rastúca časť Bratislavy, s prevahou administratívnych a polyfunkčných budov. Areál Cvernovky sa dostal na kraj tejto zóny a tvorí prechodné pásmo medzi starou a novou štruktúrou.

Vrstvy sú slovo, ktoré najlepšie vystihuje 115-ročný stavebný vývoj Cvernovky. Od počiatku, kedy sa na pozemku postavili prvé výrobné budovy sa v areály stavali, nadstavovali, prerábali a búrali mnohé stavby patriace do priemyselného komplexu. Celá evolúcia Cvernovky sa dá rozdeliť do piatich etáp. Prvé štyri významné stavebné etápy sú už dokončené a dali nám v 20. storočí podobu Cvernovky, ako ju poznáme dnes. V piatej etape sa práve nachádzame. Je to prvá etapa v 21. storočí a je signifikantná tým, že určí smerovanie Cvernovky po ukončení výroby.

Prvá etapa trvá po rok 1905. Je prvá a zároveň aj najkratšia stavebná etapa. V časovom rozpätí päť rokov sa postavili budovy najdôležitejšie pre samotnú výrobu. V roku 1905 mal pozemok továrne rozlohu 20 013 m2 a zastavaná plocha budov bola 7 225 m2, čo je približná tretina areálu. Tvoril ju komplex ôsmych budov, ktoré zabezpečovali kompletný proces od spracovania bavlny, po predaj hotových výrobkov.

Druhá veľká stavebná etapa sa udiala do roku 1914. V roku 1910 bola Cvernovka najväčším priemyselným podnikom v Bratislave – zamestnávala 993 osôb.

Cvernovka prežila bez väčšej ujmy obe svetové vojny, bombardovanie Bratislavy aj okupáciu ruskými vojskami. Počas týchto hektických rokov, ovplyvnených geopolitickými rozhodnutiami prešla fabrika aj niekoľkými zmenami názvu. Po 1. sv. vojne sa premenovala na Bratislavskú cvernovú továreň a po víťaznom februári sa podnik znárodnil a premenoval na Závody MDŽ. Praktiky socialistickej politiky ako boli kolektívne vlastníctvo, “päťročnice” a povinné zamestnanie znamenali stavebný rozmach. V 60tych rokoch zažila fabrika vrchol produkcie a pracovalo v nej okolo 2500 zamestnancov.

Do 2003. Posledná dokončená etapa zadefinovala pozemok areálu ako trojuholník, ktorý poznáme do dnes. V takomto stave sa ukončila v roku 2003 vo fabrike výroba.

Princípy, ktorých som sa pri svojom návrhu držal sú zachovanie priemyselného dedičstva, pokračovanie v historickom  a funkčnom vrstvení areálu a nadviazanie na fungovanie “mesta v meste”. Všetko sú to princípy, ktoré sú charakteristické pre Cvernovku a vyskytovali sa opakovane v priebehu celého vývoja areálu.

Pozemok je lemonovaný z troch strán ulicami Svätoplukova, Páričkova a Košická, ktoré definujú trojuholníkový tvar mestského bloku. Napriek všetkým vývojovým etapám, dostavbám a prístavbám Cvernovka nikdy neprekročila trojuholníkovú, hranicu - je to základný tvar, ktorý charakterizuje pôdorys Cvernovky.

Budovy Pradiarne, Etážovej budovy, Mechanickej dielne, Strojovne, Stolárskej dielne a Úpravne sú základnou vrstvou návrhu. Sú to najhodnotnejšie budovy v areály, ktoré zároveň tvoria aj esenciu Cvernovky ako bývalého priemyselného areálu. Ich zachovanie predstavuje jeden z posledných dôkazov významnej priemyselnej činnosti 19. a  20. storočia v Bratislave.

Pozemok je lemovaný dvoma frekventovanými ulicami, križovatka Košická - Prievozská je významným dopravným uzlom, v tesnej blízkosti sa nachádza Hlavná autobusová stanica. Ako reakcia na to sa blok uzatvára do seba, orientuje všetky funkcie do svojho vnútra a hmota bloku vystupuje ako bariéra medzi rušným okolím a introvertným vnútroblokom.

Bratislava bola v 19. a 20. storočí jedným z najväčších priemyselných miest v Uhorsku. Pred prvou svetovou vojnou bola druhým najvýznamnejším mestom po Budapešti, avšak väčšina  významných priemyselných areálov z tohto obdobia bola zbúraná. O to dôležitejšie je zachovať pamäť, ktorú predstavuje bývalá cvernová továreň. Nový blok ochraňuje pôvodné priemyselné budovy tým, že ich ochraňuje pred zbúranim a uzatvára ich možnosť ďalej pokračovať vo vrstvení. Ich zakomponovaním do nového bloku sa stávajú súčasťou funkčnej náplne areálu.

Blok povyšuje vrstvenie Cvernovky na princíp. Vrstvením vzniká hybrid kombinujúci funkcie bývania (62%), občianskej vybavenosti (20%) a administratívy (18%) do jedného polyfunkčného monobloku. Je to aj návrat k myšlienke “mesto v meste” prítomnej v 70-tych rokov v pôvodnom areály Cvernovky. S parterom občianskej vybavenosti zahŕňajúcim obchody, ateliéry, galérie, reštaurácie, bary, kaviarne, škôlku, múzeum, knižnicu alebo multifunkčnú sálu je záujem vytvoriť a dotovať verejný priestor, ktorý vzniká vo vnútrobloku novej Cvernovky.

Návrh poukazuje na teoretickú možnosť, ako zakomponovať esenciu a hlavne prvky priemyselného areálu do nového funkčného mestského bloku. Pre návštevníka ponúka verejné priestory a občiansku vybavenosť, ktoré sú silne ovplyvnené existujúcimi priemyselnými budovami. Pre obyvateľa ponúka výhody hybridného mestkého bloku, lokality a pridanej hodnoty bývania v továrni.

Podklady: Thomas Julian Ivanov