Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
7. október 2016
0
1259

Návrh bývania v mestskej časti "Krasny dvor" Brest, BIielorusko - diplomová práca

Diplomová práca zo stavebnej fakulty STU v Bratislave nominovaná na Cenu profesora Lacka.
Návrh bývania v mestskej časti "Krasny dvor" Brest, BIielorusko - diplomová práca
Ateliér: ER AtelierAutori: Ing. Ema KiabováSpolupráca: Ing. arch. Pavol Paňák (vedúci práce), Ing. Roman Ruhig (Urbanistická štúdia)Plocha pozemku: 24 180 m2 Zastavaná plocha: 1935 m2Návrh: 2015 - 2016Adresa: Brest, BieloruskoPublikované: 14. október 2016

Cieľom diplomovej práce je poukázanie na fakt, že pod udržateľnou architektúrou ako pojmom nemusíme rozumieť iba súhrn technicko-fyzikálnych aspektov, vďaka ktorým sa z novo navrhovaných objektov vytrácajú architektonicko-výtvarné formy. Tento efekt sa v posledných rokoch v neprimeranej miere objavuje v súčasnej tvorbe, kde vzniká diferenciálny rozdiel medzi architektúrou udržateľnou a architektúrou, ktorá má v sebe designovú hodnotu súčasnej doby. 

Diplomovej práci na návrh bývania v mestskej časti "Krasny dvor" Brest v Bielorusku predchádzal preddiplomový projekt, na ktorom autorka diplomovej práce spolupracovala s Romanom Ruhigom. V preddiplomovom projekte dvojica riešila urbanistický návrh obytnej zóny "Krasny dvor" v bieloruskom Breste. Ide o lokalitu, kde je príznačná prítomnosť vodného elementu a množstvo existujúcej zelene a zelených plôch. Pri návrhu teda začínali urbanistickou štúdiou a návrhom obytnej zóny, kde optimalizáciou vplyvu prírodných podmienok navrhli nezávislú mestskú štvrť s rôznymi druhmi bývania.

Obytná štvrť Krasny Dvor sa nachádza v juhovýchodnej oblasti mesta Brest, čo je zhruba 7 km od centra mesta. Oblasť leží na južnom brehu rieky Muchavec vo veľmi pokojnej a prírodnom prostredí. Daná mestská časť bola v diplomovej práci spracovaná aj z hľadiska priestorového a funkčného usporiadania.

Lokalita
Lokalita

Vybraná parcela pre konkrétne riešenie bytovej zástavby bola podmienená súťažným podkladom zo súťaže ISOVER, kde bolo potrebné hlbšie zanalyzovať a navrhnúť dve parcely, ktoré budú po výstavbe oddelené novou rýchlostnou komunikáciou. Pri našom návrhu sme sa snažili budúcu rýchlostnú komunikáciu nevnímať ako bariéru a v daných miestach ju ponad ňou premostiť verejným priestorom, ktorý by prepájal obidve riešené parcely. Z toho dôvodu sme si vybrali parcely, ktoré zachytávajú túto skutočnosť a zároveň sme v nich vedeli v čo najväčšej miere mohli preukázať náš  filozofický návrh mestskej časti aj v menšom merítku.

Vzhľadom na rozsah týchto pozemkov boli vybrané 2 parcely, ktoré sú predmetom dvoch diplomových prác. Južná parcela (rodinná zástavba) bola spracovaná v diplomovej práci Bc. Romana Ruhiga. Táto diplomová práca sa zaoberá riešením severnej parcely, na ktorej sa bude nachádzať rodinná zástavba.

Riešené územie má po celej ploche rovinatý charakter a do dnešného dňa sa na ňom nenachádzajú žiadne inžinierske siete. Lokalita je v územnom pláne riešená ako „výhľadová plocha pre bývanie a služby“.  Na celej ploche sa nachádzajú zalesnené územia.

Situácia - širšie vzťahy
Situácia - širšie vzťahy
Architektonická situácia
Architektonická situácia

Ochranné pásma

Keďže do riešeného územia nezadahujú podzemné ani nadzemné prvky infraštruktúry, nová výstavba nie je limitovaná ochrannými žiadnymi pásmami. V aktuálnom územnom pláne je navrhovaná 4prúdová rýchlostná komunikácia, ako hlavná komunikačná linka Varšava - Moskva. Cestné ochranné pásmo a daný vplyv na plánovanú výstavbu obytnej štvrte ešte nebolo posúdené. Do dnešného dňa neboli pre riešenú lokalitu vyhotovené výškopisné a polohopisné dokumentácie. Realizácia tejto dokumentácie bude pred spracovaním stavebného povolenia zhotovená. Podklad poskytnutý firmou ISOVER vychádza z platného územného plánu mesta Brest, kde nachádzame vyznačené lokality určené na bývanie a plánovanú komunikačnú sieť.

Hmota

V predchádzajúcej stati sa nachádza podrobná analýza, ktorá je venovaná hmotovo-priestorovému vývoju návrhu. Zohľadňuje existujúcu zeleň, novovytvorenú sieť vodných navzájom poprepájaných vodných kanálov a ich polohu k objektom, zásady zachovania zelenej stopy či príncípov racionálneho bývania. Vďaka týmto aspektom sa podarilo vytvoriť súbor rodinných domov, ktoré vykazujú vysokú úroveň komfortu bývania. Vďaka podrobnému štúdiu genotypov v danej lokalite navrhujeme objekty, ktoré sa svojím výrazom približujú k tradíciam brestského regiónu. 

Umiestnenie na pozemku

Územným plánom je v tejto lokalite nastavený pravidelný raster obslužných komunikácii medzi jednotlivými zastavanými plochami. Do tohto systému sme zasiahli lokálnym vypustením ciest a ich nahradením riečnymi kanálmi. Domy sú teda orientované v ortogonálnom smere a vzhľadom na ich polohu ku prístupovej ceste a vodnej ploche sa delia na dve základné skupiny.

Filozofia návrhu rodinných domov
Filozofia návrhu rodinných domov
Filozofia návrhu rodinných domov
Filozofia návrhu rodinných domov

Dispozičné riešenie

Vyššie spomínané základné delenie na „južné“ a „severné“ domy nám prináša dve diametrálne rozličné dispozičné riešenia. Hlavným z dôvodov je prístupová cesta a vytvorený kanál buď zo severnej, alebo z južnej strany. Okrem toho je to aj poloha domu v rámci vytvoreného násypu. Hlavnou typologickou zásadou pri navrhovaní každého domu bolo delenie na dennú a nočnú zónu (spoločenskú a súkromnú).

Severné domy

Pri severných domoch dochádza k trojúrovňovému polohovaniu domov v rámci hrádze, takže sme rozlíšili tri rôzne dispozície. Dom najbližie ku hrázi je najnižší a obytnou plochou najmenší. Vzdialenosťou od vodnej plochy narastá výška domu a aj jeho obytná plocha.

Dom „A“

Najnižší dom je dvojpodlažný a nachádza sa najbližšie k vode. Keďže má z južnej strany priamy kontakt s vodou a zadným južným dvorom, neoddeliteľnou súčasťou návrhu je polohovateľná zaklápacia konštrukcia, ktorá bude v nepriaznivom stave vodnej hladiny vyklopená a zabráni tak kontaktu medzi domom a vodou. V bežných dňoch slúži ako terasa, ktorá je prístupná z obývacej izby.

Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádza denná zóna pozostávajúca zo zádveria, pohotovostného WC, kuchyne s komorou, jedálne a obývacej izby. Jedáleň a obývačka sú opticky oddelené schodiskom, ktoré je presvetlené priebežne cez obe podlažia. Vďaka svojej subtílnej konštrukcií osvetlí denným svetlom obe miestnosti aj v prípade, keď je zaklápacia konštrukcia vo vertikálnej polohe. Horné podlažie je navrhnuté ako súkromná zóna, ktorá obsahuje dve izby, spálňu a kúpeľňu so samostatným WC.

Pôdorys dom A
Pôdorys dom A

Dom „B“

Prostredný dom je voči terénu zdvihnutý o pol podlažia, čo je priaznivým javom pre obývaciu izbu a jedáleň. Zaklápacia konštrukcia totiž nemusí byť vyklopená cez celé podlažie a nenastane situácia, kedy by zabránila prísunu denného svetla do obytných miestností. Aj vďaka tomu bolo možné schodisko orientovať do stredu dispozície, pretože oproti domu „A“ stráca funkciu presvetlovacieho prvku cez dve podlažia.

Tento dom sa výrazne dispozične od domu „A“ neodlišuje, podobne na prvom nadzemnom podlaží nachádzame dennú zónu pozostávajúcu zo zádveria, pohotovostného WC, kuchyne s komorou, jedálne a obývacej izby. Odlišným sa stáva vďaka hmotovej hre s vysunutím modulu obsahujúceho spálňu smerom ku kanálu. Vysunutie nastáva z dôvodu priblíženia sa ku vodnej ploche a výhľadu do zelene. Polovica modulu teda vytŕča a miesto zo severnej uličnej strany, odkiaľ sa vysunula, nadobudlo funkciu priestoru tretieho druhu.

Druhé nadzemné podlažie je podobne, ako pri dome „A“, navrhnuté ako súkromná zóna, obsahujúca dve izby, spálňu, pracovňu a kúpeľňu so samostatným WC. Spálňa je navrhovaná vo vyššom štandarde, dostávame sa do nej zo samostatného šatníka. Tento šatník slúži aj ako predsienka pre pracovňu, ktorá má priamy vstup do priestoru tretieho druhu, orientovaného do ulice. Pracovňa a spálňa sú navzájom prepojené aj samostatnou kúpeľňou, slúžiacou iba týmto dvom miestnostiam.

Pôdorys dom B
Pôdorys dom B

Dom „C“

Najvyšší z domov je navrhovaný ako nadštandardný dom a v riešenom území sa nachádza v najmenšom počte. Vďaka trom nadzemným podlažiam má najväčšiu úžitkovú plochu. Keďže prvé nadzemné podlažie má otvory orientované na severnú stranu, je využívané ako samostane fungujúci priestor pre hostí. Nachádza sa tu okrem hosťovskej izby s kúpeľnou aj práčovňa a skladovacie priestory prístupné aj z exteriéru a vstupná hala so samostatným pohotovostným WC.

Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádza oddelená súkromná zóna, ktorá obsahuje detskú izbu a spálňu s vlastnou kúpeľňou. Na tomto podlaží sa nachádza aj kuchyňa s komorou, jedáleň a obývačka, z ktorej sa dostávame na rozľahlú prekrytú terasu orientovanú na juh a k vode.

Na treťom nadzemnom podlaží sa nachádzajú nadštandardné miestnosti – pracovňa, klubovňa a galéria nad spoločenskou zónou. Obe z miestností majú prístup na dva samostatné priestory tretieho významu. V rámci tohto podlažia sa nad terasou z obývacej izby nachádza vysunutý modul, ktorý je z každej strany presklený a vysunutý k vode. Môže byť využívaný ako odpočinková miestnosť, knižnica a pod.

Pôdorys dom C
Pôdorys dom C
Pôdorys dom C
Pôdorys dom C

Južné domy

Južné domy sa v riešenom území nachádzajú v dvoch variantoch, ktoré sa od seba líšia iba rozlohou a funkciou druhého nadzemného podlažia. V oboch z nich sa pri vstupe nachádza spoločenská zóna, ktorá ma otvory orientované do dvoch protiľahlých strán. Z južnej strany (od vstupu) sú okenné konštrukcie orientované do záhrady pred domom, odkiaľ získavame najviac denného osvetlenia.  Otvory na severnej fasáde smerujú do vnútorného átria, ktoré je z východu lemované jedálňou a zo severu spálňou. Z obývacej izby je možné cez átrium prierazom cez násyp previdieť až ku vodnej ploche. Priamočiaro sa dostaneme k hlavnému vyústeniu tohto silného komunikačného prvku – ku súkromnému mólu.

Dom „D“

Rodičovská izba sa nachádza na prvom nadzemnom podlaží, jej okná sá nachádzajú na južnej strane a smerujú do vnútorného átria. Toto átrium sa teda pomyselne stáva „ohniskom“, ku ktorému je smerovaná väčšina z obytných miestností. Priamo zo spálne sa vieme dostať do samostatnej kúpeľne. Technické zázemie a sklad je prístupný z exteriéru – z prierazu hrádze. Na druhom nadzemnom podlaží sa nachádza samostatná jednotka určená pre deti. Nachádzame tu izbu s kúpeľňou a šatníkom. Vďaka polohe máme lukratívne výhľady do celého okolia – okná sú orientované do ulice a aj ku kanálu. väčšom sa tu nachádzajú dve izby s kúpeľňou. Z izby sa vieme dostať na rozľahlú terasu, ktorá sa nachádza nad spoločenskou časťou domu na prízemí.

Pôdorys dom D
Pôdorys dom D

Dom „E“

Rodičovská izba sa nachádza, podobne ako pri dome „D“, na prvom nadzemnom podlaží a jej okná sa nachádzajú na južnej strane a smerujú do vnútorného átria. Od domu „D“ sa odlišuje svojou veľkosťou – šatníkový priestor aj kúpeľňa majú väčšiu úžitkovú plochu. Spálňa je vybavená samostatnou kúpeľňou, do ktorej sa dostávame zo spálňovej šatníkovej časti. Vybavením kúpeľne sú dve umývadlá oproti vstupu, samostatne stojaca vaňa pod schodiskom a toaleta s bidetom. Technické zázemie a sklad je prístupný z exteriéru – z prierazu hrádze. Druhé nadzemné podlažie je určené pre deti. Nachádzajú sa tu dve detské izby, kúpeľňa a spoločný schodiskový priestor so sedením a knižnicou. vo väčšom sa tu nachádzajú dve izby s kúpeľňou. Z izieb sa vieme dostať na pochôdznu zelenú strechu a na kopec, cez ktorý sa dostaneme priamo k vode.

Pôdorys dom E
Pôdorys dom E

Denné osvetlenie, oslnenie

Denné osvetlenie je zabezpečené do všetkých verejných priestorov a priestorov pre personál okennými a dvernými otvormi v dostatočnom množstve. Väčšina obytných miestností má zabezpečené oslnenie priestorov z južnej svetovej strany, výmimočne zo západnej a východnej. Všetky nástupy do severných objektov (závetria) sú kryté. Nad vstupmi do objektov prechádza časť plochej strechy, ktorá vytvára prirodzenú ochranu pred dažďom a vetrom. Niektoré miestnosti nedisponujú okennými a ani dvernými presklenými konštrukciami, z dôvodu funkčného alebo technického, ktorými by bolo možné oslnenie miestnosti. V týchto miestnostiach je navrhované umelé osvetlenie. Jedná sa o miestnosti ako sklady napojené na prieraz v kopci, samostatné wc, špajzy a pod. Všetky schodiská v objekte sú riadne presvetlené buď cez inú oslnenú miestnosť denným svetlom , alebo priamym denným svetlom, ktoré dopadá na schodisko cez presklenú stenu.

Rezy
Rezy

Materiál

Pri navrhovaní objektov sú používané materiály, ktoré sú z hľadiska tepelenej ochrany efektívne a sú šetrné k životnému prostrediu. Zároveň však vypovedajú o kultúrno-spoločenských hodnotách v danej krajine a lokalite. Podieľajú sa aj na znižovaní emisií produkovaných do ovzdušia, takže ich môžeme považovať sa ekologické.

Technické vybavenie rodinných domov je navrhované podobným princípom, ako pri bytových domoch. Pri návrhu technológii sme sa snažili maximálne využiť prírodný potenciál krajiny. Chladenie objektu je zabezpečené vďaka blízkej polohe nových riečnych tokov a existujúcich jazier od ktorých je privádzaná ochladzovaná voda v letných mesiacoch. Tá sa dostáva do tepelného čerpadla, kde sa vo výmenníku odoberá chlad privedeného média a odovzdá sa chladivo nachádzajúceho sa v rozvodoch.

Rovnaký rozvod v objekte je využívaný aj na vykurovanie v zimných mesiacoch. V tomto prípade sa teplo naakumulované v skleníkoch (strecha, priestor tretieho druhu, átrium) odoberá za pomoci vzduchotechniky, ktorá ohriaty vzduch privádza do tepelného čerpadla. Vo výmenníku teplý vzduch odovzdá svoju energiu teplonosnému médiu v podobe vody. Tá je rozvádzaná do celého objektu, do rozvodov podlahového vykurovania. V obytných miestnostiach je zabezpečená rekuperácia a umelé vetranie, kde z odpadového tepla vieme absorbovať energiu. Rekuperačná jednotka sa nachádza aj pri priestoroch tretieho druhu, z ktorých čerpá v zimných mesiacoch ohriaty vzduch a po úprave ho privádza do priestorov.

Na častiach strešnej krytiny tvorenej z polykarbonátu sú umiestnené fotovoltaické články, ktoré celoročne absorbujú slnečnú energiu a do objektu privádzajú elektrickú energiu v značnom množstve. Objekt bude napojený z dôvodu rezervy aj na verejný elektrický rozvod.

Pohľady
Pohľady
Pohľady
Pohľady

Fasádny obklad – drevená preglejka

Vzhľadom na zvolený nosný systém, ktorý pozostáva z prefabrikátov, dochádza k nadmernému množstvu odpadu z debnenia. Práve tento materiál (po opracovaní) môžeme aplikovať v exteriéri aj interiéri. Navrhli sme tak fasádu, ktorá pozostáva z pôvodných debniacich preglejok stropov. Preglejka teda v istom zmysle odzrkadľuje vývoj stavby, kde v začiatočnej etape zahaľovala konštrukciu pri prefabrikovaní a v záverečnej etape už zahaľuje celý objekt.

Ako druhá (menej poetická) alternatíva, ktorá je vhodná na použitie v danom projekte, je aplikácia kompaktných HPL doskiek pre exteriérové použitie. Tieto kompaktné dosky (HPL=High Pressure Laminates=vysokotlaké lamináty) sú materiálovo kvalitné veľko-formátové dosky. Vyrábajú sa vrstveným papierom impregnovaným živicami, ktorý sa pri vysokej teplote a tlaku vylisovaný do homogénnej tvrdej dosky. Vďaka živiciam sú vysoko odolné s minimálnymi nárokmi na údržbu a vykazujú vysokú životnosť aj pri exteriérovom použití. Pre projektovanie v danej lokalite je veľmi výhodný aj vďaka vysokej odolnosti voči klimatickým vplyvom a pôsobeniu vody a vlhkosti. Je zdravotne nezávadný a veľmi ľahko opracovateľný, čo môže zvýšiť efektivitu práce – najmä ak ide o zástavbu v našom rozsahu.

Materiál fasády skleníkov - polykarbonát

Výber materiálu by mal byť vzhľadom na sociálne pomery v Bielorusku cenovo nenáročný a vzhľadom na prírodné podmienky efektívny z hľadiska tepelnej techniky. Tento materiál tvorí nárazníkovú zónu, ktorá výrazne zlepšuje energetickú bilanciu daného objektu. Parametrom sa pri vyberaní povrchového materiálu priestorov tretieho druhu stala aj údržba. Zatiaľ, čo presklené plochy vyžadujú častejšie umývanie, polykarbonát vďaka svojim povrchovým vlastnostiam nevykazuje nadmernú potrebu mechanického čistenia. Čo sa stalo rozhodujúcim aspektom pri jeho výbere je estetická stránka – vďaka možnosti čistých spojov a jednoliatemu vzhľadu budova nenadobúda efekt lacných materiálových riešení.

Materiál strešných plôch skleníkov – polykarbonát s fotovoltickými článkami

Pre energetický koncept je veľmi výhodné optimalizovať solárne zisky a to ich maximálnym využitím. Umiestnením fotovoltaických článkov na strešnú rovinu čiasttočne zamedzíme nadmernému prehrievaniu a zároveň slnečnú energiu transformujeme na elektrickú energiu. Tento koncept by sa dal realizovať aj pomocou fotovoltických panelov na klasickú konštrukciu strechy, no toto riešenie by nebolo v súlade s subtílnymi transparentnými riešeniami v miestach priestorov tretieho druhu. Výsledkom týchto úvah je návrh fotovoltických článkov umiestnených na ľahké polykarbonátové prestrešenie.

Detail obvodového plášťa
Detail obvodového plášťa
Detail vegetačnej strechy
Detail vegetačnej strechy

Riešenie dopravy

Popri hlavnej dopravnej tepne Brest – Moskva vedú z oboch strán obslužné komunikácie, z ktorých sa ľahko možno dostať na príjazdové cesty ku domom. Tie sú menej frekventované a možno povedať, že sú využívané iba obyvateľmi danej ulice.  Každý z domov má podľa požiadaviek vyhlasovateľa súťaže jedno parkovacie stojisko, ktoré je prekryté. Nachádza sa na hranici pozemku a príjazdovej komunikácie.

Druhá rovina dopravy je riešená ako lodná doprava. Každý z domov má navrhované vlastné mólo, pri ktorom je možné parkovať motorový čln. Vďaka navzájom prepojených kanálov sa možno dostať až do centra mesta. V riešenom území sa nachádza aj verejný prístav, ktorý môže byť využívaný ako hlavné nástupište a výstupište lodnej hromadnej dopravy.

Okrem komunikácií pre motorové vozidlá je pre riešené územie vypracovaný návrh cyklotrás a peších ťahov, ktoré zasahujú okrem urbanizovaného územia aj do prírodného prostredia, a tak ich možno považovať za rekreačné trasy, ktoré spájajú zastavané územie s neporušenou prírodou.

Zaklapací systém
Zaklapací systém
Detail záklopného systému
Detail záklopného systému

Úprava plôch, zeleň

Zeleň

Základnou ideou celého konceptu bolo maximálne možné zachovanie existujúcej zelene a zároveň jej podporenie na strešných konštrukciách všetkých objektov. Takže časť pôdy zastavanej budovou bude nahradená celoplošnou náletovou zeleňou na strešnej konštrukcií. Novovytvorenými priestormi pre existenciu rastlej zelene sa stávajú aj priestory tretieho druhu, terasy s vstavanými kvetináčmi s extenzívnou zeleňou, skleníky a pod. V rámci verejných priestorov sa vďaka charakteru prírodného prostredia objavujú zalesnené zelené plochy slúžiace na rekreáciu, stretávanie sa ľudí a trávenie voľného času.

Úprava plôch

Spevnené plochy parkovacích miest bola navrhnutá z vegetačných tvárnoviek, zaberajúcich len 50% zelenej plochy. Trasy vedúce cez prierazy hrádzou sú navrhnuté ako drevené pochôdzne plochy z masívnych drevených hranolov, podobne ako konštrukcia móla, ktoré je vyústením tejto trasy.

Starostlivosť o životné prostredie

V dnešnej dobe, kedy sa kladie vysoký dôraz na životné postredie e nevyhnutné stavby realizovať s dodržiavaním príslušných opatrení. Súbor rodinných domov využíva obnoviteľné zdroje energie a teda znižuje ekologickú stopu. Odpadová voda z domu je odvádzaná do biologickej čističky odpadových vôd, kde sa z nej odstraňujú hrubé nečistoty. Ďalej podlieha biologickému čisteniu na báze mikroorganizmov, kedy sa v ideálnych podmienkach účinnosť dostáva až na hodnotu  90%. Zrážková voda nahromadená na strechách a terasách objektov a na spevnených plochách budú odvádzané do nádrží situovaných pod jednotlivými objektami. Táto voda bude využívaná na splachovanie WC a pod. V prípade návalových dažďov sa preplnená nádrž odvedie do novovytvorených vodných kanálov, ktoré sú na pojené n arieku Muchavec.

Vplyv výstavby na životné prostredie a spôsob obmedzenia nepriaznivých vplyvov

Realizáciu výstavby navrhujeme tak, aby nemala nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Navrhovaný postup teda negatívne nezasiahne do okolitého prostredia, nebude vylučovať škodliviny, hluk, záchvevy, zapáchajúce výpary a nebude znižovať hodnotu životného prostredia v objekte a okolí nad prijateľnú mieru.

Energetický koncept

Pri technologickom koncepte sme sa snažili optimalizovať prírodný potenciál krajiny. Čiastočné vykurovanie a chladenie objektu je zabezpečené z novovytvorených vodných kanálov, prípadne existujúcich nádrží, odkiaľ privádzame chladnú vodu v lete a 2°C vodu v zime . Vo výmenníku tepelného čerpadla sa upraví a následne odovzdáva energiu teplonosnému médiu v rozvodoch. Prídavným zdrojom energie na vykurovanie je teplý vzduch zo skleníkov (strešné priestory tretieho druhu). Vzduchotechnická jednotka privádza ohriaty vzduch do tepelného čerpadla. Na strešnej konštrukcií z polykarbonátových platní sa nachádzajú fotovoltické články, ktoré slnečnú energiu premieňajú na elektrickú energiu.

Náplňou zadania diplomovej tejto práce bolo vytvoriť koncept riešenia, tak aby spĺňal všetky požiadavky a kritéria na vybudovanie kvalitného a inovatívneho bývania v nízkoenergetickom štandarde. Pri návrhu boli dodržané všetky súčasné zásady a trendy, ktoré architektúru značne ovplyvnili. Veľký dôraz sa kládol najmä na psychologické pôsobenie architektúry a konštrukčných prvkov na užívateľov navrhovaných stavieb. V objekte boli použité ekologické materiály a riešenia, ktoré majú priaznivý dopad na životné prostredie.

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na zníženie prevádzkových nákladov budov a ekologické riešenia, ktoré chránia životné prostredie.  Aj táto myšlienka patrí k hlavným cieľom tejto práce. Jedným z riešení je využitie jazernej vody v tesnej blízkosti obytných budov na splachovanie a zavlažovanie, chladenie priestorov. Vďaka špeciálnym riešeniam „priestorov tretieho druhu“ vieme vzniknuté teplo použiť na vykurovanie obytných priestorov v zimných mesiacoch. Zároveň sme nimi vytvorili nárazníkovú zónu, vďaka ktorej eliminujeme tepelné straty cez teplo-výmennú obálku.

Kontextuálnym návrhom, ktorý rešpektuje existujúcu zeleň a vytvára sieť vodných navzájom poprepájaných vodných kanálov vytvárame obytnú štvrť, ktorá nie je v konflikte s okolitým prírodným prostredím. Vďaka zachovaniu princípov racionálneho bývania, zachovania zelenej stopy či vzájomnému polohovaniu vo vzťahu k vodným plochám sa nám podarilo vytvoriť súbor rodinných domov, ktoré vykazujú vysokú úroveň komfortu bývania. Vďaka podrobnému štúdiu genotypov v danej lokalite navrhujeme objekty, ktoré sa svojím výrazom približujú k tradíciam brestského regiónu a tak podporujú sociálno – kultútne hodnoty a základné ciele, ktoré sme si určili.

Podklady: Ema Kiabová

Ateliér

Poloha diela

Ing. Ema Kiabová

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím