Základna škola Járy Cimrmana, Praha-Lysolaje

Podobným prestavbám sa nevenuje vždy patričná pozornosť. Často sa k nim pristupuje iba utilitárne, chýba komplexnejší pohľad architekta, najmä ak ide “iba” o dostavbu. Niekedy je dôležité prehodnotiť zadanie, prísť s novým, vlastným pohľadom na vec. Dnes prinášame príklad, ktorý sa nám veľmi páči.

Architekti neponúkli iba rozšírenie chýbajúcich kapacít, ale aj ucelenú víziu fungovania školy. V podkroví nadstavby sa neuspokojujú so štandardnou priestorovou schémou. Obojstranne presvetlené špecializované učebne majú pod hrebeňom strechy výšku až sedem a pol metra. Architektúra je účelná, primeraná. Je urobená s ohľadom na efektívne využitie verejných zdrojov.

Budova pôvodnej všeobecnej školy bola dokončená v roku 1934, podľa návrhu architektov V. Vondrášku a J. Kubína. Počas svojej existencie prešla niekoľkými stavebnými úpravami rôznej technickej aj architektonickej úrovne.

V priebehu posledných rokov bolo spracovaných niekoľko štúdií, ktoré mali riešiť nedostatok voľných miest pre nových žiakov a zároveň prevádzkové kolízie a zlý technický stav niektorých častí budovy. Všetky návrhy počítali s dostavbou nového objektu smerom do školskej záhrady. Po dôkladnej analýze súčasného stavu však architekti z atelíéru Progres navrhli odlišný prístup.

“Myslíme si, že je správné se v rámci projektu věnovat problematickým místům vzniklým nešetrnými stavebními zásahy a nově vzniklými provozními nároky. Nenavazujeme proto na nekvalitně řešené části, nedolepujeme další apendix, ale pracujeme s návrhem v dialogu s původní historickou budovou. Zvenku samozřejmé doplnění nechává uvnitř vzniknout moderním, zajímavým a prosvětleným prostorům,” vysvetľujú architekti.

Novú nadstavbu architekti navrhli nad pôdorysom telocvične a jej zázemia. Oceľové nosné rámy nechávajú vyniknúť otvorený podkrovný priestor pre výučbu výtvarnej výchovy, chémie, fyziky a aktivity školskej družiny. Špecializované učebne majú pod hrebeňom strechy výšku až sedem a pol metra. Kvalitné študijné prostredie zabezpečuje obojstranné presvetlenie a akustický obklad z drevovláknitých dosiek. Do menej kvalitných priestorov v historickej budove architekti umiestnili hlavný trakt šatní s kapacitou 300 skriniek. Ich dominantou je tonu vážiaci dubový kmeň, ktorý bol do šatní dopravený bez pomoci mechanizácie.

Najväčšia učebňa školského klubu vznikla adaptáciou pôvodného zázemia telocvične na prízemí. Má rozlohu 75 m2 a je napojená na spevnenú plochu vnútorného átria s prírodným amfiteátrom. Môže slúžiť ako multifunkčný priestor pre rôzne školské i mimoškolské akcie (semináre, workshopy, stretnutia, zasadnutia...). Všetky učebne sú doplnené autorskými grafikami z divadelných hier Járy Cimrmana. Chránené átrium so solitérnym stromom voľne parafrázuje rajský dvor kláštora. V súčasnej dobe je okrem školských aktivít využívaný aj ako letné kino. Jeho atmosféru spríjemňuje použitie prírodných materiálov - žulovej dlažby malého formátu (takzvanej Pražskej mozaiky) a masívnych dubových trámov pre posedenie na hranách schodov.

Nezávislú prevádzku družín zaisťuje nové schodisko a prislúchajúce zázemie. Nerezová sieť natiahnutá cez zrkadlo schodiska slúži ako zábradlie aj ako “galéria” pre výtvarné práce žiakov. Prevádzkovo sú nové časti napojené na pôvodný komunikačný systém školy, aj na novo navrhnutý bezbariérový vstup v severnej časti, ktorý umožňuje oddeliť prevádzku školy a družiny. Rozšírenie stavby nad už zastavaným pôdorysom minimalizuje zásahy do školskej záhrady a vzniká tak priestor pre adekvátne predpolie nového vstupu. Parter tvorí kombinácia žulových, betónových a dubových povrchov. Školskú záhradu chráni plot z oceľovej pozinkovanej pásoviny, ktorý vďaka navrhnutému rozostupu lamiel otvára pri chôdzi po chodníku rozmanité priehľady.

Areál školy pred rekonštrukciou:

Podklady: Progres Atelier  
Fotografie: Alex Shoots Buildings 
V obojstranne presvetlených podkrovných učebniach boli použité strešné okná Velux.