Výber publikácií a diel ako oslava mesiaca knihy

Marec je mesiacom knihy od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu.

Cieľom bola podpora trvalého záujmu o knihy. ARCHINFO pravidelne prináša zaujímavé čítanie v sekcii KNIŽNICA. V našej virtuálnej knižnici nájdete výber článkov, voľne prístupných kníh, alebo predstavenie nových publikácií...

K iniciatíve sa v marci pripájame aj prostredníctvom výberu publikovaného obsahu na túto tému (predchádzajúci súhrnný článok nájdete tu). Realizácie, súťažné návrhy a projekty predstavujú pestrú mozaiku s viacerými neobvyklými konceptmi a riešeniami.

Výber knižníc z domácej pôdy:

Systematická práca Matúša Bišťana viedla k ďalšej úspešnej realizácii. Pobočka Staromestskej knižnice na Záhrebskej uliciv Bratislave (viac tu) stavia na skúsenostiach s projektmi v Senci, Modre a Prešove. Architektonický koncept využíva špecifickú geometriu priestorov a prepojenie podlubia domu v akcentovanej nárožnej polohe s exteriérom. Vnútorný knižný labirint s reflexnými plochami a pohyblivými regálmi vytvára priestor aj pre sprievodné aktivity a výstavy.

Priestory knižnice v haličskom obecnom úrade (viac tu) sa podarilo zrekonštruovať a zmodernizovať vďaka dotácii Fondu na podporu umenia. Súčasťou zadania pre ateliér Seči bolo zvýšiť komfort čitateľov a vytvoriť prostredie, ktoré pritiahne väčší okruh návštevníkov. Nové priestory tak slúžia nielen na výpožičky, ale vytvárajú tiež zázemie pre oddych pri dobrej knihe. 

Obnova priestorov knižnice na Vavilovovej ulici v Bratislave (viac tu) z dielne ateliéru NOIZ.SK vznikla aj v tomto prípade vďaka dotácii z Fondu pre podporu umenia.

V Petržalke sa architektom v rámci striktného rozpočtu podarilo efektívne preusporiadať priestor a so striedmymi výrazovými prostriedkami vytvoriť kultivované a reprezentatívne prostredie mestskej knižnice. Ako vysvetľujú architekti: "Miestna knižnica Petržalka na Vavilovovej ulici v Bratislave sa delí na dve samostanté prevádzky. Rovnako bol aj náš projekt obnovy priestorov a interiéru rozdelený na 2 etapy. Prvá etapa rieši pobočku Vavilovova 26, tá pozostáva z dvoch nadzemných podlaží odbornej a cudzojazyčnej literatúry. Druhá etapa sa venuje priestorom jednopodlažnej pobočky literatúry pre deti, mládež a dospelých na Vavilovovej 24. Cieľom obnovy oboch prevádzok je ich modernizácia s ohľadom na funkčnosť, estetiku ale aj efektivitu nákladov."

Zo susednej Českej republiky:

Po 60 rokoch Červený kostol v Olomouci (viac tu) opäť slúži verejnosti. Namiesto skladu kníh sa z neho stal kultúrny stánok so zázemím v modernej prístavbe. 

Pôvodný luteránsky kostol v Olomouci bol od roku 1959 uzavretý a využívaný ako depozit kníh olomouckej Vedeckej knižnice. Olomoucký kraj sa ako vlastník pamiatkovo chránenej stavby rozhodol vybudovať na uskladnenie knižného fondu nový objekt. Minulý rok umožnil zmenu využitia priestorov kostola. Tie po novom slúžia Vedeckej knižnici, ktorá budovu využíva ako centrum pre kultúrne aktivity a podujatia. Kostol slúži tiež ako komorná koncertná a divadelná sála, priestor pre verejné čítanie, prednášky a výstavy… Nachádza sa tu aj informačné centrum kraja a Vedeckej knižnice.

Úlohou architektov Miroslava Pospíšila a Dariny Johanesovej bolo skĺbiť rekonštrukciu pôvodnej stavby s novou kultúrno-spoločenskou funkciou.

Projekt rozšírenia kapacít mestskej knižnice v šestnásťtisícovom moravskom meste Rožnov pod Radhoštěm (viac tu) vytvoril podmienky pre rozvoj kultúrnych, komunitných a vzdelávacích aktivít, ktoré tvoria dôležitú súčasť programu dnešných knižníc. Objekt historizujúcej vily, v bezprostrednej blízkosti mestského parku, doplnil nový presklený pavilón. Dôležitú súčasť realizácie ateliéru ČTYŘSTĚN tvorí zrevitalizovaný verejný priestor, ktorý vytvára prijémné zázemie pre sezónne aktivity.

Nová budova Mestskej knižnice na okraji pražského sídliska Petřiny (viac tu) vznikla podľa návrhu ateliéru monom.

Pragmatické priestorové riešenie, založené na princípe štvorcových modulov s rozmermi 3x3 m, vytvára ideálny rémec pre fungovanie knižnice ako otvorenej a flexibilnej inštitúcie. Návrh reaguje na neustály vývoj typológie knižníc. Budova už neslúži iba ako sklad kníh, jej funkcia sa ďalej posúva ku komunitným aktivitám. Vzniká lokálne centrum pre širokú škálu užívateľov - “otevřený, přívětivý a inkluzivní dům”.

Zo sveta:

Knižnica nesúca meno Gabriela Garcíu Márqueza (viac tu) v Barcelone sa minulý rok dostala do výberu medzinárodnej poroty Ceny Európskej Únie za súčasnú architektúru Mies van der Rohe. Projekt madridského ateliéru SUMA Arquitectura sa uchádzal o ocenenie v kategórii "emerging architects", určenej pre mladých autorov do veku 40 rokov. Knižnica tvorí súčasť administratívneho a kultúrneho centra štvrte Sant Martí vo východnej časti Barcelony.

Napriek tomu, že susedné objekty nerešpektujú charakteristickú mriežku blokovej zástavby, koncept madridského ateliéru SUMA Arquitectura symbolicky uzatvára stavebný celok. Podoba kompaktného objektu, ktorý kopíruje typické 45º skosenie nárožných objektov, vzišla z verejnej architektonickej súťaže.  

Priestory knižnice plynú okolo ústrednej haly s trojuholníkovým pôdorysom, cez ktorú prechádza ľahké oceľové schodisko. Rozmerný strešný svetlík vedie svetlo do hĺbky dispozície a zároveň umožňuje efektívne odvetranie priestorov.

Dispozičné riešenie sa odvíja od trojice vertikálnych jadier, ktoré zároveň definujú usporiadanie nosného systému z masívnych CLT prvkov, doplnených o priehradové nosníky a subtílne oceľové dielce.

Počas minulého roka boli ukončené súťaže, ktorých dôležitou súčasťou bol návrh priestorov knižnice:

V súťaži na obnovu 2. poschodia Krajskej knižnice v Žiline (viac tu) zvíťazil v decembri minulého roka návrh ateliéru Delta Pods Architects. Zámerom projektu je modernizácia priestorov knižnice, jeho zatraktívnenie, renovácia a zmena usporiadania z dôvodu potreby rozšírenia služieb pre návštevníkov. Priestor bude slúžiť nielen deťom, ale celým rodinám. Má tiež nadväzovať na už zrekonštruované prízemie a 1. poschodie knižnice.

Súťaž prebiehala v dvoch etapách. V prvej etape záujemcovia predložili zloženie riešiteľského tímu a portfólio referenčných projektov. Vyhlasovateľ na základe hodnotenia ôsmych portfólií vyzval na účasť v druhej etape troch účastníkov.

Mestská knižnica v Bratislave vyhlásila verejnú projektovú dvojetapovú architektonickú súťaž na návrh interiérového riešenia priestorov knižnice (viac tu). Návrh mal riešiť 1000 m2 z verejných priestorov knižnice v budovách na Kapucínskej a Klariskej ulici.

Cieľom projektu je nájdenie optimálneho návrhu pre vytvorenie atraktívneho a multifunkčného priestoru knižnice s využitím moderného technického vybavenia, ktorý by spÍňal nároky na komfortné využívanie služieb a priestoru ako verejnosti, tak aj personálu, na vzdelávacie, kultúrne, spoločenské a skupinové aktivity.

V novembri minulého roka pred komisiou prezentovali svoje návrhy traja finalisti 2. etapy súťaže: ROAR architekti, YOUNG.S architekti a Ing. arch. The Anh Dang. S náročným zadaním sa najlepšie vysporiadal The Anh Dang.

Ešte v roku 2023 Turčianska knižnica v Martine vyhlásila dvojetapovú neanonymnú projektovú súťaž na modernizáciu oddelenia náučnej literatúry (viac tu). Zámer sa priamo dotýka postupnej modernizácie centrálnej budovy knižnice.

Cieľom projektu je vytvorenie atraktívneho a multifunkčného priestoru knižnice s využitím moderného technického vybavenia. 

Súťaž prebiehala v dvoch etapách. Do prvej etapy predložilo zloženie riešiteľského tímu a portfólio (tri referenčné projekty) 12 autorských kolektívov. Na základe posúdenia kritéria kvality referenčných projektov zostavila hodnotiaca komisia poradie účastníkov. Spomedzi troch kolektívov,  vyzvaných na predloženie návrhov zvíťazil Hubinsky atelier.

Počas roka 2023 bola vyhodnotená aj súťaž Nová knižnica v Galante (viac tu), ktorá zaujala početným a kvalitným obsadením.

V architektonicko-urbanistickej súťaži na novú podobu kultúrnej inštitúcie zvíťazil návrh od architekta Michala Kontšeka. Porota ocenila silný koncept budovy vsadenej do obvodových múrov pôvodnej meštianskej školy, ako aj efektívne využitie priestoru na pozemku.

Projekt vznikne na mieste bývalého hospodárskeho dvora esterházyovského Neogotického kaštieľa v Galante v priamom kontakte s mestským parkom a Parkom SNP.

Víťazný návrh využíva múry hospodárskeho objektu, ktorý bol neskôr prestavaný na školu. Podľa autora tvoria „pamäť miesta” a zároveň kulisu, do ktorej sa vstavia knižnica.

Súťaž bola inovatívna na slovenské pomery nezvyklým formátom. Súťažiaci nepredkladali vizualizácie, ktoré môžu podávať skreslený dojem z návrhu. Porota vychádzala len z výkresov a fyzického modelu. Mohla sa tak lepšie sústrediť na odbornú stránku - koncepčné, hmotovo-priestorové a dispozično-prevádzkové riešenie. Štúdio 2021 tento model nastavilo po vzore zaužívanej praxe v Rakúsku.

Do súťaže sa zapojilo 48 autorských kolektívov.

Na záver prajeme veľa čitateľských a architektonických zážitkov.